Kostol Turie

18. Bratia hovorili s nadšením o Pánu Bohu pred obyčajnými ľuďmi i panovníkmi

 

Skupina na čele s Cyrilom a Metodom konečne doputovala k ľuďom, ktorí sa nazývali Chazari. Po ceste boli bratia i sprevádzajúci muži hladní, a tak ich potešilo pozvanie na hostinu. Hostinu usporiadal samotný vládca krajiny, chán, ktorý na nich netrpezlivo čakal spoločne s ďalšími pozvanými hosťami. Metod bol prekvapený, koľko vzácnych ľudí sa tu zhromaždilo okolo stola. Predtým, ako sa pustili do jedla, vzájomne sa predstavili. Hneď ako bratia dojedli posledné jedlo z taniera, začali rozprávať. „Náš Boh má rád každého človeka. Jeho láska je omnoho väčšia než veľké jazero a celé more. Dokážete si to predstaviť? Stojí za to vyplávať na to krásne more. Čaká tam na každého veľké dobrodružstvo.“ Všetci okolo zbystrili. Mužom sa veľmi páčil príbeh o Mojžišovi a predovšetkým o Pánu Ježišovi, ktorý nás pozýva do neba. Bratia sa so vznešenými ľuďmi rozprávali celú noc. Ďalší deň sa správa o Cyrilovi a Metodovi a ich Bohu rozšírila skoro po celej krajine. Ľuďom to nedalo a chceli žiť tak, ako sa o tom dopočuli. Prichádzali za Cyrilom a Metodom a nechávali sa pokrstiť, bolo ich niekoľko stoviek. Chán mal veľkú radosť, že toľko ľudí uverilo v kresťanského Boha. Chcel sa za to Metodovi a Cyrilovi nejako odvďačiť. Ponúkal im truhlice s peniazmi, krásne šaty. Cyril si vybral toto: „Veľavážený chán, ak nám chceš urobiť radosť, prepusti zajatcov z väzenia a nechaj ich odísť s nami.“ Chán jeho prianie vyplnil. Ešte raz im poďakoval a s prísľubom pomoci ich prepustil domov.

Chán pozval Cyrila a Metoda na hostinu, na ktorej sa rozprávali o Pánu Bohu. Ľudia sa tiež stretávajú pri jedle, aby sa mohli rozprávať o sebe a o tom, čo sa kde stalo. Aj my sa tak môžeme porozprávať s kamarátmi, napr. doma. Môžeme sa spolu zahrať hru, pri ktorej sa môžete porozprávať. Ale nie hrať sa na počítači.

Moja úloha:

Porozprávam sa s kamarátom, kamarátkou o Ježišovi. O tom, čo som s ním zažil(a), čo som prežil(a) v kostole.