Relikviár sv. Jána Pavla II.

Druhý kríž: Tajné štúdium

Druhá svetová vojna pretrhla vysnívané polonistické štúdium na Jagelonskej univerzite. Karol Wojtyla sa bál, že ho Nemci odvlečú na nútené práce. Začal tak pracovať v kameňolome na Zakrzowke. Mal veľa času na premýšľanie o svojom živote. A o rok neskôr sa rozhodol, že predsa len chce byť kňazom. Vybral sa na Františkánsku 3 do rezidencie krakovských biskupov a poprosil o prijatie do seminára. Počas dňa naďalej pracoval ako robotník. A po práci študoval v tajnom – podzemnom teologickom seminári, ktorý založil kardinál Sapieha. Seminaristom v každej chvíli hrozila smrť. Preto sa museli učiť doma a k profesorom chodili iba na skúšky. Gestapo neustále sledovalo mladých študentov. Niektorí zahynuli. Wojtylovi na stopu Nemci neprišli.


 

 

 

Blahoslavený Ján Pavol, oroduj za tých, ktorých si Pán Boh povolal do kňazstva.



Pápež Wojtyla často hovorieval, že prvý seminár navštevoval doma so svojím otcom. Rád čítal, poznal mnohých autorov, mal snahu neustále sa vzdelávať. Vtedy boli v jeho srdci dve lásky - láska k divadlu a láska k duchovnému stavu. Laický aktivista Ján Tyranowski viedol združenie „Živý ruženec.“ Karol bol súčasťou 15 chlapcov, ktorí sa pravidelne modlili ruženec. Spoznáva dielo sv. Ľudovíta z Montfortu. Niekde tu si mladý Karol začína budovať svoj vzťah k Panne Márii. 3. mája 1939 víta vo Wadowiciach pred birmovkou arcibiskupa Sapiehu. Na otázku arcibiskupa, čo ide študovať tento mladý muž, kňaz Eduard Zacher odpovedá: Bude študovať poľskú filológiu. Arcibiskup na to: Škoda, že nie teológiu. Ešte štyri roky trvalo Karolovi, aby sa definitívne rozhodol pre kňazstvo. Sám hovorí, že to nevie ani zadefinovať, ale bolo to niečo isté, čo cítil ako hlas od Boha, ktorý ho volal, aby mu slúžil v kňazstve. Vybral sa na Františkánsku 3, kde sídlia arcibiskupi Krakova v budove zo 17. storočia. Poprosil arcibiskupa Sapiehu, aby mu umožnil študovať teológiu. Nebolo to vtedy jednoduché. Nemci, ktorí vtrhli do Poľska 1. 9. 1939, sa snažili likvidovať poľskú inteligenciu. Na 6. 11. bola zvolaná akademická obec na Jagelovskú univerzitu. Bola to pasca. Síce niektorí akademici neprišli, ale 184 akademikov na pôde univerzity zistilo, že Nemci majú svoje zlé plány dobre premyslené. Mnohých odvliekli do koncentráku, kde zahynuli. Po zatknutí profesorov Nemci vyplienili univerzitu, zničili knižnice a laboratóriá. Karol chodil aj so spolužiakmi za profesormi len tajne, cez deň pracoval v kameňolome, potom v chemickej továrni. Po práci študoval. Nemci sliedili. Ak prišli niekomu na stopu, nemilosrdne ho zabili alebo odvliekli do koncentráku. Tak skončilo veľa Karolových spolužiakov. Keď sa rozvinulo povstanie vo Varšave, Nemci v Krakove ešte viac sprísnili režim. Arcibiskup Sapieha vzal k sebe svojich študentov bohoslovia. Bývali u neho. On sám bol organizátorom  mnohých akcií oproti Nemcom. Karol Wojtyla roznášal protinemecké letáky. Karola 29. 2. 1944 zrazilo nemecké auto. Karol bol v bezvedomí. Dostal sa do nemocnice, kde strávil dva týždne. V tom, že prežil túto nehodu, videl Božie znamenie a potvrdenie stať sa kňazom. Nemci mu nikdy neprišli na stopu, že tajne študuje posvätnú teológiu. Ak by to zistili, Karol by to neprežil. Ale je tu ešte iná moc, ktorá usmerňovala jeho život – Božia prozreteľnosť.


Dnes nie je problém s dobrou duchovnou literatúrou. Ale my jednoducho nečítame. Prečo? Dajme si predsavzatie nielen na pôstny čas: budem pravidelne čítať duchovne hodnotné knihy. Karol sa neustále vzdelával, aj ja to potrebujem. Ale vzdelaný človek ešte nemusí byť dobrý človek. K vzdelaniu a múdrosti potrebujem pokoru a vieru. Vtedy bude mať moja múdrosť hodnotu...