Vysoko kríž na Golgote stojí,

na kolená padám v jeho tôni.

Pod tým drevom krvou zatečeným,

skrúšene sa k Tebe, Bože, modlím:

Nedaj, Bože, nedaj mi zabudnúť,

na tento deň, na túto strašnú smrť,

aká bola potupná a ťažká,

aká veľká bola Tvoja láska.

Zotmelo sa hore na Golgote,

pod krížom tam stojím osamote.

Prischnutá krv lepí sa na dlane,

prečo si ju vylial, Kriste Pane?

Prečo bolo treba toľko trpieť?

Akú kliatbu uvalil na nás hriech?

Aká bola naša vina ťažká!

Aká veľká bola Tvoja láska!  

Na hanebnú večnej smrti slávu,

vyhasili sme Života žiaru.

Tvoja láska mocnejšia ako smrť,

nemôže dať tento život zhasnúť!

Tu pri hrobe, cez kamenný závor,

volám s dušou ranenou, krvavou:

Povstaň, Kriste, otvor všetky hroby!

Na Golgote počuj moje prosby!

Keď sa život zjaví na Golgote,

v celej svojej kráse a čistote,

rozplynie sa smrť ako temná noc,

ranné lúče pozdravia Veľkú Noc.

Daj mi, Bože, uveriť v ten zázrak,

že i vo mne dozrie taká láska,

rozplynie sa starej smrti temno,

v jedno krásne veľkonočné ráno.