Aktuálne

Fatimská slávnosť v januári

Nebojte sa byť svätými!

To je naša spoločná téma. V pondelok 13. januára prišlo do mariánskej svätyne vo Višňovom opäť množstvo pútnikov. Pripravujeme sa spoločne na svätorečenie dvoch pápežov: bl. Jána XXIII. a bl. Jána Pavla Veľkého. V januári sme sa zamerali na cestu svätosti bl. Jána XXIII.  Všímali sme si ako žil, kde žil, čo všetko urobil, aká bola jeho cesta od malého chlapca až po Petrov stolec vo Vatikáne.
Narodil sa v Sotto il Monte v Taliansku. Pochádzal z chudobnej rodiny. Po štúdiách v seminári študoval v Ríme. Od r. 1905 – 1914 bol osobným tajomníkom biskupa Radini – Tedeschiho v Bergame. Po jeho smrti nastúpil do služby v armáde, r. 1921 ho Benedikt XV. menoval za národného riaditeľa Kongregácie pre propagáciu viery. Výskum v Ambroziánskej knižnici v Miláne ho priviedol k Achillemu Rattimu. On ho po svojom zvolení za pápeža v marci 1925 vymenoval za titulárneho arcibiskupa vAeropolise a apoštolského vizitátora v Bulharsku, neskôr v Turecku a Grécku. Počas nemeckej okupácie Grécka bol zaangažovaný do záchrany Židov. Na priamy zásah Pia XII. bol 22. decembra 1944 menovaný za nuncia do Paríža. V r. 1953 bol vymenovaný za kardinála a benátskeho patriarchu. Po smrti Pia XII. bol v októbri 1958 zvolený za pápeža. Jeho pontifikát znamenal obrovský predel v dejinách Cirkvi. Pri svojom vystúpení 25. januára v Bazilike svätého Pavla za hradbami ohlásil tri projekty: úmysel zvolať všeobecný koncil, rímsku diecéznu synodu a revíziu Kódexu kánonického práva. Rímska synoda sa uskutočnila v dňoch 24. – 31. januára 1960. Druhý vatikánsky koncil otvoril 11. októbra 1962 a 8. decembra uzavrel prvú sesiu koncilu. Encyklika Mater et magistra z 15. mája 1961 znamenala nový krok dopredu v sociálnom učení; 11. apríla 1963 Ján XXIII. vydal encykliku Pacem in terris. Ján Pavol II. ho 3. septembra 2000 vyhlásil za blahoslaveného.

 

Veľmi cenný pre nás je jeho Denník duše. Začal ho písať ako14 ročný chlapec v roku 1895. Pokračoval cez celý život. Posledné výpisky sú z roku 1962 pár mesiacov pred smrťou. Keď sa ho pýtali, či možno tieto zápisky vydať, odpovedal: je tam celá moja duša.

„Bol som dobrým, nevinným chlapcom, trochu nesmelým. Chcel som za každú cenu milovať Boha a nemyslel som na nič iné, len aby som sa stal kňazom, ktorý bude slúžiť pre dobro duší veriacim. V tom čase som bojoval so svojím nepriateľom, ktorým bola moja samoláska. Umŕtvoval som sa, keď som cítil návraty mojej samolásky. Dala sa „usmerňovať“. Bral som všetko vážne.“

Spytovanie svedomia si konal pravidelne.

 „Teraz, keď pozerám na tieto výpisky po 60 rokoch mám dojem, ako by to bol niekto iný. Ďakujem Bohu za to.“

 1. zápis z roku 1895: Prvá a najdôležitejšia zásada: mať duchovného vodcu, ktorý bude viesť príkladný život, bude vzorný a múdry, aby som mu dôveroval, budem ho počúvať, jeho rady, nechám sa ním viesť.

Mal svoje plány na deň, týždeň, mesiac.

 V roku 1904 – svätenie za kňaza: primičná sv. omša v krypte pri sv. Petrovi

Jeho program: láska ku Kristovi, k Cirkvi, k pápežovi, veľa milostí.

„Povedal som Pánovi na hrobe sv. Petra: Pane ty vieš všetko, Ty vieš, že ťa milujem. Keď som vyšiel z krypty, akoby všetci pápeži z mramorov a sarkofágov na mňa hľadeli a hovorili: akoby ma chceli naplniť odvahou a veľkou nádejou!“

Ako 11 ročný kňaz je povolaný k vojsku ( 24. 5. 1915) v Bergamo. Bol  tam do 10. 12. 1918. Podobne ako Karol Wojtyla.

„Veľa milostí mi dal Pán počas vojny. Mohol som urobiť veľa dobra mojim bratom. Zblížil som sa s mnohými mladými dušami. Mnohých som pripravoval na smrť. Oni sa teraz v nebi za mňa prihovárajú.

Teraz keď prichádza akoby ranná hviezda nového dňa, ukazujú sa mi s ešte väčšou dôležitosťou tie veci - podstatné pravdy evanjelia, zásady viery, života kresťanského i kňazského, ktoré boli pokrmom mojej mladosti.“ Žil pre ne: sláva Božia, zasvätenie, raj, Cirkev, duše

V denníku sú zápisky z obdobia, keď bol duchovným otcom v seminári v Bergame, keď pracoval pre šírenie viery vo vatikánskych službách, keď bol nunciom v Bulharsku, Turecku, Grécku, Francúzsku, patriarcha Benátok. Neprestal písať Denník, keď sa stal pápežom.

Píše o jeho túžbe, aby sa stal svätým.

Dáva svedectvo vernosti každotýždennej sv. spovedi a každodenným modlitbám

Castegandolfo, 10. – 15. 9. 1961 – 80 rokov:

"K svätosti mám ešte veľmi ďaleko, ale túžim po nej a mám pevnú vôľu, aby som k nej prišiel."

Dokonalosť kresťanská :

„Zapamätajte si dobre: svätosť spočíva na radovaní sa aj vtedy, keď nás  ponižujú – právom alebo nepravom; na poslušnosti; znalosti trpezlivého čakania; na prijímaní všetkého, čo sa páči predstaveným, zriekajúc sa vlastnej vôle; na veľkej vďačnosti i úcte preukazovanej iným a zvlášť Božím sluhom; na úprimnej láske; vnútornom pokoji; na odovzdaní sa Bohu; túžbe všetkým dobre robiť; zvlášť na horlivosti v práci..."

Jeho druhá inšpirácia k svätosti: Maľba nad oltárom v privátnej časti pápežského paláca.

Maľba nad oltárom je plátno zobrazujúce Bolestnú Matku držiacu na ramenách mŕtveho Ježiša, okolo samé scény z trpenia Pána. To je dôležitá téma – dôležitá škola, z ktorej sa môže učiť každý pontifikát.

Pre Jána XXIII. bola dôležitá skúsenosť, ktorú si poznačil ako pápež:

Dôležitá náuka utrpenia. Trpieť a byť pohrdaným pre Ježiša.

Spovedal sa každý týždeň – piatok alebo sobotu.

Duchovné cvičenia 26. 11. – 2. 12. 1961

"Za všetko ďakujem.

Som verný mojim praktikám:

Sv. omša, breviár, tri časti sv. ruženca s meditáciami, stále zjednotenie s Bohom a duchovnými vecami."

 

Modlitby veriacich:

 

Bratia a sestry, vďační Pánu Bohu za dar života bl. Jána XXIII., na jeho príhovor prosme o potrebné milosti.

 

1. Modlime sa za pastierov Cirkvi i za veriacich, aby ich žiadne vnútorné ani vonkajšie prekážky  nezastavili vo vytrvalom snažení dosiahnuť svätosť.

2. Modlime sa za tých, ktorí spravujú verejné veci, riadia školstvo, sú zodpovední za výchovu, aby cez múdre zákony a nariadenia chránili deti pred zlom a snažili sa o ich integrálny rozvoj.

3. Modlime sa za rodičov a katechétov, aby s horlivosťou ukazovali deťom ideál svätosti a spoločne s nimi sa snažili dosiahnuť tento cieľ.   

4. Modlime sa za deti, zvlášť za tie, ktoré už boli zranené zlom, aby trpezlivá pomoc ľudí plných lásky, pomohla im nájsť vlastnú cestu dobrého života.

5. Modlime sa za nás samých, aby sme na príhovor bl. Jána XXIII. „pápeža dobroty“ a „pápeža úsmevu“, akým bol tento Svätý Otec, z väčším zanietením a radosťou prežívali vieru v našej každodennosti.

6. Modlime sa za zomrelých, aby radosť prebývania s Pánom, stala sa ich údelom na celú večnosť. 

 

Najdobrotivejší Otče, prijmi modlitby tvojich detí. Nech dary, ktoré sme od teba dostali, premieňajú naše životy, aby sme aj my nielen túžili po svätosti, ale aby sme skutkami napodobňovali aj bl. Jána XXIII. Skrze Krista, nášho Pána. 

 

Cesta k svätosti bl. Jána XXIII.

 

 

Narodil sa v Sotto il Monte v Taliansku. Pochádzal z chudobnej rodiny. Po štúdiách v seminári študoval v Ríme. Od r. 1905 – 1914 bol osobným tajomníkom biskupa Radini – Tedeschiho v Bergame. Po jeho smrti nastúpil do služby v armáde, r. 1921 ho Benedikt XV. menoval za národného riaditeľa Kongregácie pre propagáciu viery. Výskum v Ambroziánskej knižnici v Miláne ho priviedol k Achillemu Rattimu. On ho po svojom zvolení za pápeža v marci 1925 vymenoval za titulárneho arcibiskupa vAeropolise a apoštolského vizitátora v Bulharsku, neskôr v Turecku a Grécku. Počas nemeckej okupácie Grécka bol zaangažovaný do záchrany Židov. Na priamy zásah Pia XII. bol 22. decembra 1944 menovaný za nuncia do Paríža. V r. 1953 bol vymenovaný za kardinála a benátskeho patriarchu. Po smrti Pia XII. bol v októbri 1958 zvolený za pápeža. Jeho pontifikát znamenal obrovský predel v dejinách Cirkvi. Pri svojom vystúpení 25. januára v Bazilike svätého Pavla za hradbami ohlásil tri projekty: úmysel zvolať všeobecný koncil, rímsku diecéznu synodu a revíziu Kódexu kánonického práva. Rímska synoda sa uskutočnila v dňoch 24. – 31. januára 1960. Druhý vatikánsky koncil otvoril 11. októbra 1962 a 8. decembra uzavrel prvú sesiu koncilu. Encyklika Mater et magistra z 15. mája 1961 znamenala nový krok dopredu v sociálnom učení; 11. apríla 1963 Ján XXIII. vydal encykliku Pacem in terris. Ján Pavol II. ho 3. septembra 2000 vyhlásil za blahoslaveného.

 

Veľmi cenný pre nás je jeho Denník duše. Začal ho písať ako14 ročný chlapec v roku 1895. Pokračoval cez celý život. Posledné výpisky sú z roku 1962 pár mesiacov pred smrťou. Keď sa ho pýtali, či možno tieto zápisky vydať, odpovedal: je tam celá moja duša.

„Bol som dobrým, nevinným chlapcom, trochu nesmelým. Chcel som za každú cenu milovať Boha a nemyslel som na nič iné, len aby som sa stal kňazom, ktorý bude slúžiť pre dobro duší veriacim. V tom čase som bojoval so svojím nepriateľom, ktorým bola moja samoláska. Umŕtvoval som sa, keď som cítil návraty mojej samolásky. Dala sa „usmerňovať“. Bral som všetko vážne.“

 

Spytovanie svedomia si konal pravidelne.

 

„Teraz, keď pozerám na tieto výpisky po 60 rokoch mám dojem, ako by to bol niekto iný. Ďakujem Bohu za to.“

 

1. zápis z roku 1895: Prvá a najdôležitejšia zásada: mať duchovného vodcu, ktorý bude viesť príkladný život, bude vzorný a múdry, aby som mu dôveroval, budem ho počúvať, jeho rady, nechám sa ním viesť.

Mal svoje plány na deň, týždeň, mesiac.

 

V roku 1904 – svätenie za kňaza: primičná sv. omša v krypte pri sv. Petrovi

Jeho program: láska ku Kristovi, k Cirkvi, k pápežovi, veľa milostí.

„Povedal som Pánovi na hrobe sv. Petra: Pane ty vieš všetko, Ty vieš, že ťa milujem. Keď som vyšiel z krypty, akoby všetci pápeži z mramorov a sarkofágov na mňa hľadeli a hovorili: akoby ma chceli naplniť odvahou a veľkou nádejou!“

 

Ako 11 roční kňaz je povolaný k vojsku ( 24. 5. 1915) v Bergamo. Bol  tam do 10. 12. 1918. Podobne ako Karol Wojtyla.

„Veľa milostí mi dal Pán počas vojny. Mohol som urobiť veľa dobra mojim bratom. Zblížil som sa s mnohými mladými dušami. Mnohých som pripravoval na smrť. Oni sa teraz v nebi za mňa prihovárajú.

Teraz keď prichádza akoby ranná hviezda nového dňa, ukazujú sa mi s ešte väčšou dôležitosťou tie veci - podstatné pravdy evanjelia, zásady viery, života kresťanského i kňazského, ktoré boli pokrmom mojej mladosti.“

Žil pre ne: sláva Božia, zasvätenie, raj, Cirkev, duše

 

V denníku sú zápisky z obdobia, keď bol duchovným otcom v seminári v Bergame, keď pracoval pre šírenie viery vo vatikánskych službách, keď bol nunciom v Bulharsku, Turecku, Grécku, Francúzsku, patriarcha Benátok. Neprestal písať Denník, keď sa stal pápežom.

Píše o jeho túžbe, aby sa stal svätým.

Dáva svedectvo vernosti každotýždennej sv. spovedi a každodenným modlitbám

 

Castegandolfo, 10. – 15 9. 1961 – 80 rokov:

K svätosti mám ešte veľmi ďaleko, ale túžim po nej a mám pevnú vôľu, aby som k nej prišiel.

Dokonalosť kresťanská :

„Zapamätajte si dobre: svätosť spočíva na radovaniu sa aj vtedy, keď nás  ponižujú – právom alebo nepravom; na poslušnosti; znalosti trpezlivého čakania; na prijímaní všetkého, čo sa páči predstaveným, zriekajúc sa vlastnej vôle; na veľkej vďačnosti i úcte preukazovanej iným a zvlášť Božím sluhom; na úprimnej láske; vnútornom pokoji; na odovzdaní sa Bohu; túžbe všetkým dobre robiť; zvlášť na horlivosti v práci...

Jeho druhá inšpirácia k svätosti: Maľba nad oltárom v privátnej časti pápežského paláca.

Maľba nad oltárom je plátno zobrazujúce Bolestnú Matku držiacu na ramenách mŕtveho Ježiša, okolo samé scény z trpenia Pána. To je dôležitá téma – dôležitá škola, z ktorej sa môže učiť každý pontifikát.

 

Pre Jána XXIII. Bola dôležitá skúsenosť, ktorú si poznačil ako pápež:

Dôležitá náuka utrpenia. Trpieť a byť pohrdaným pre Ježiša.

Spovedal sa každý týždeň – piatok alebo sobotu.

 

Duchovné cvičenia 26. 11. – 2. 12. 1961

Za všetko ďakujem,

Som verný mojim praktikám:

Sv. omša, breviár, tri časti sv. ruženca s meditáciami, stále zjednotenie s Bohom a duchovnými vecami.

 

Modlitby veriacich:

 

 

Bratia a sestry, vďační Pánu Bohu za dar života bl. Jána XXIII., na jeho príhovor prosme o potrebné milosti.

 

 

1.   Modlime sa za pastierov Cirkvi i za veriacich, aby ich žiadne vnútorné ani vonkajšie prekážky  nezastavili vo vytrvalom snažení dosiahnuť svätosť.

 

2.   Modlime sa za tých, ktorí spravujú verejné veci, riadia školstvo, sú zodpovední za výchovu, aby cez múdre zákony a nariadenia chránili deti pred zlom a snažili sa o ich integrálny rozvoj.

 

3.   Modlime sa za rodičov a katechétov, aby s horlivosťou ukazovali deťom ideál svätosti a spoločne s nimi sa snažili dosiahnuť tento cieľ.   

 

4.   Modlime sa za deti, zvlášť za tie, ktoré už boli zranené zlom, aby trpezlivá pomoc ľudí plných lásky, pomohla im nájsť vlastnú cestu dobrého života.

 

5.   Modlime sa za nás samých, aby sme na príhovor bl. Jána XXIII. „pápeža dobroty“ a „pápeža úsmevu“, akým bol tento Svätý Otec, z väčším zanietením a radosťou prežívali vieru v našej každodennosti.

 

6.   Modlime sa za zomrelých, aby radosť prebývania s Pánom, stala sa ich údelom na celú večnosť. 

 

 

Najdobrotivejší Otče, prijmi modlitby tvojich detí. Nech dary, ktoré sme od teba dostali, premieňajú naše životy, aby sme aj my nielen túžili po svätosti, ale aby sme skutkami napodobňovali aj bl. Jána XXIII. Skrze Krista, nášho Pána.