V mesiaci spomienky na zomrelých sme sa zamýšľali nad tým, kam kráčame: do neba, očistca alebo do pekla. Pán dekan vychádzal z udalostí, ktoré sa udiali vo Fatime 13. júla 1917. Panny Mária vtedy deťom ukázala peklo. Kazateľ spomínal generálne audiencie z 21. 7. a 28. 7. 1999 a zo 4. augusta, kedy bl. Ján Pavol II. Veľký venoval priestor práve nebu, peklu a očistcu. Onedlho svätý pápež hovoril o veľmi dôležitej slobodnej vôli, ktorou sa každý musí zodpovedne postaviť k hodnotám života. Nikto „zvonka“ nám nezariadi večné zatratenie - peklo. Každý sa slobodne rozhoduje, či bude žiť v hriechu alebo bez neho. Pán dekan spomenul zážitky, ktoré mali s peklom, očistcom či diablom sv. páter Pio, sv. Terézia Avilská, Jozefa Menedézová, sv. Faustína Kovalská. Vyzval nás, aby sme čítali životopisy svätých a od nich sa učili. Peklo existuje. Zúfalstvo je v pekle totálne, je tam hrozná beznádej: „Vy prekliate ruky, prečo ste chceli mať, čo vám nepatrí?“ Iní sa žalujú na svoj jazyk, oči, každý preklína to, čo bolo príčinou jeho hriechu a zatratenia. „Pôžitok, ktorý si si doprialo, moje telo, musíš veľmi draho platiť! Máš, čo si chcelo!“ Ako sa ty chystáš na večnosť? Čo robíš preto, aby si išiel do neba? Robíš niečo preto, aby si nešiel ani do očistca? Utekáš dostatočne pred hriechom? Exorcisti nám radia: utekaj pred príležitosťou. In fuga salus! Modli sa modlitbu chvál. Diabol uteká odtiaľ, kde je Boh chválený! Modli sa žalm 91 – Kto pod ochranou Najvyššieho prebýva... , žalmy 142, 145 – 150. Spytuj si každý večer svoje svedomie! Zomrelí nás učia veľmi veľa ...

• Predch.
• Nasl.