V piatok 13. septembra sme mali opäť krásnu slávnosť - Fatimskú. Modlitbu sv. ruženca sme obetovali za pokoj v Sýrii, na Blízkom Východe, na celom svete, aj za pokoj v nás samých. Pán dekan v kázni navodil situáciu piesňou „Zachráňme svet“ od P. Rubika. Všetkých nás sa to týka. „Ani by zbrane nerinčali zlostne, keby si ľudia pamätali vetu, ani by mŕtvi nepadali v Bosne, čo Kristus z kríža bol povedal svetu.“ Aj takto to znelo počas vojny v Bosne. Čo je vojna? Súhrn násilných činov, ktorými sa usiluje jeden štát nanútiť svoju vôľu druhému štátu. Vojna môže byť útočná a obranná. Rok 1956 v Maďarsku, rok 1968 v Československu, Perzský záliv rok 1991.

 Pán dekan hovoril o tom, ako zaujímavo vysvetlil otec svojmu synovi, čo je to vojna, keď sa do rozhovoru zamontovala matka... Koľko vojen je najskôr v ľudskom vnútri, v srdci. Z plnosti srdca hovoria ústa. Zaujímavý bol aj fakt sociologického ústavu na Harvardskej univerzite: prvá štvrtina 20. storočia je najkrvavejšia doba ľudstva. Vojnový index 20 storočia je 8x väčší než všetkých storočí predtým. Štúdium dejín ukazuje: z tohto hľadiska bolo 13. storočie najkrajšie. V tomto storočí bolo menej vojen, menej padlých, než v ktoromkoľvek inom takom istom časovom úseku. Viete prečo? Aká to bola doba? Bola to doba, kedy Cirkev vo svojom pôsobení mala najväčší vplyv na ľudstvo. Doba, kedy kresťania na tróne, v literatúre, v umení, v štátnych úradoch, na univerzitných katedrách najviac pôsobili k povzneseniu ľudstva. Aké sú to mená? Napr. Tomáš Akvinský, Albert Veľký.

Budujme pokoj vo svedomí, vo vzťahoch, snažme sa viesť dialóg s človekom aj s Bohom. Buďme čestní, charakterní, modlime sa. Vytvárajme si pokoj v našich rodinách, budeme tým zachraňovať svet. Neveďme vojnu s Bohom, nešliapme po Desatore. Ak nebude Slovensko viesť vojnu s dobrým Bohom, bude sa mať lepšie.

• Predch.
• Nasl.