Aktuálne

Výročie Fatimy - 95 rokov od prvého zjavenia



Na 95. výročie zjavenia Panny Márie vo Fatime prišlo do Višňového opäť množstvo pútnikov. Medzi nimi aj diecézny biskup Mons. Tomáš Galis. Bola nedeľa – tak ako v roku 1917. Druhá májová nedeľa – Deň Matiek. Modlitbu sv. ruženca sme obetovali za naše matky a otcov. Krásne duchovné chvíle spestril organ,  spev skupiny VEGA z Nitrianskych Sučian a domáceho mládežníckeho spevokolu. Mnoho ľudí pristúpilo k sviatosti zmierenia. Po procesii so sochou Fatimskej Panny Márie nasledovala modlitba zasvätenia, litánie k Jánovi Pavlovi Veľkému a slávnosť vyvrcholila sv. omšou. Pán biskup povzbudil prítomných. Tu sú niektoré jeho myšlienky:

Drahí mariánski ctitelia a pútnici. Každá druhá nedeľa v máji je venovaná našim matkám, je to Deň matiek. Nech je dnešné fatimské stretnutie pre nás všetkých radostnou túžbou, aby sme podľa príkladu blahoslaveného pápeža Jána Pavla II. „učenlivo vstúpili do školy Najsvätejšej Panny Márie". Je to jubilujúci rok - 95. výročie Fatimských zjavení. Každé dieťa má blízko k svojej matke. Každý, kto kráča k Bohu, ide skrze Máriu, či si to uvedomuje alebo nie. Mária nás vedie k Ježišovi, aj vtedy keď si to neuvedomujeme. Sú aj takí, ktorí nikdy nepočuli o tejto ceste, ktorá bezpečne vedie ku Kristovi. Blahoslavený pápež Ján Pavol II. 13. mája 1982 vo Fatime, rok po atentáte na námestí sv. Petra, sa vyjadril k posolstvu, ktoré dala Panna Mária trom deťom: Hyacinte, Františkovi a Lucii vo Fatime v roku 1917: „Cirkev prijala fatimské posolstvo predovšetkým preto, lebo obsahuje takú pravdu a výzvu, ktoré sú svojím podstatným obsahom náplňou samotného evanjelia". Predovšetkým je to výzva k modlitbe a pokániu. Je to veľká výzva ku svätosti skrze Cirkev našich čias. Vedie nás každý deň k modlitbe osobnej i spoločnej hlavne cez svätý ruženec. Pokáním nás zasa vedie hlavne k odpúšťaniu a častému pristupovaniu ku svätej spovedi a k svätému prijímaniu, povzbudzuje nás k premáhaniu a ovládaniu seba. A predsa sú mnohí takí, ktorí nikdy neprišli a neprídu do tejto školy. Ale Mária sa ujíma všetkých, lebo nás všetkých dostala za synov a dcéry pod krížom „v Jánovi, učeníkovi, ktorého miloval (porov. Jn 19, 26). Zjaveniam Najsvätejšej Panny predchádzali tri zjavenia anjela, ktorý sa fatimským pastierikom predstavil ako Anjel pokoja: „Nemajte strach! Som anjel pokoja. Modlite sa so mnou: Môj Bože, verím v Teba, klaniam sa Ti, dúfam v Teba, milujem Ťa. Prosím o odpustenie pre tých, ktorí neveria, neklaňajú sa Ti, nedúfajú v teba a nemilujú Ťa."

Prvé zjavenie Panny Márie sa udialo v nedeľu dňa 13. mája 1917 na mieste nazývanom Cova da Iria, ktoré sa nachádzalo dva a pol kilometra od Fatimy, na ceste do Leirie. Božia Matka sa zjavila trom malým pastierom: 10-ročnej Lucii, 9- ročnému bratancovi Františkovi a jeho 7-ročnej sestre Hyacinte okolo poludnia. Pri týchto zjaveniach František videl Pannu Máriu, ale ju nepočul. Hyacinta ju videla aj počula a Lucia ju videla, počula a ako jediná z vizionárov sa s ňou aj zhovárala. Deti sa hrali a pásli ovce, keď z jasného slnečného neba ich oslnil blesk. Rozhodli sa preto ísť domov. Keď zostupovali zo svahu, videli nový blesk a po niekoľkých krokoch „zbadali nad menším dubom paniu, oblečenú v bielom šate, žiariacu viac než slnko..." Boli od nej vzdialení asi jeden a pol metra. Lucia sa jej opýtala, odkiaľ prichádza. Panna Mária odpovedala, že z neba. Potom žiadala, aby na toto miesto deti prichádzali ďalších šesť mesiacov vždy trinásteho dňa mesiaca v tú istú hodinu. Potom im povie, kto je a čo chce. Lucia sa opýtala, či aj oni prídu do neba. Panna Mária prisvedčila a potom sa ich opýtala: „Chcete sa obetovať Bohu a znášať všetky utrpenia, ktoré na vás zošle, na zmierenie za hriechy, ktorými je urážaný, a ako prosbu za obrátenie hriešnikov?" Deti odpovedali: „Áno, chceme." „Budete teda musieť veľa trpieť, ale milosť Božia vás bude posilňovať." Pri týchto posledných slovách deti zalialo silné svetlo, bol to odraz lúčov, ktoré vychádzali z rúk Panny Márie. To svetlo ich preniklo do hlbín duše, takže sa uvideli v Bohu, ktorý bol tým svetlom, omnoho jasnejšie, akoby sa mohli vidieť v najlepšom zrkadle. Padli na kolená a modlili sa. Po niekoľkých okamihoch Panna Mária na koniec zjavenia dodala: „Modlite sa každý deň ruženec, aby ste vyprosili svetu mier a koniec vojny." Zjavenia Panej, ktorá « prišla z Neba», ako Učiteľka, aby vovádzala malých vizionárov, pastierikov Luciu, Františka a Hyacintu do hlbokého poznania Trojičnej lásky a dávala im zakúsiť samotného Boha, ako najkrajšiu vec ľudského bytia. Je to skúsenosť milosti, cez ktorú si zaľúbili Boha v Ježišovi až tak, že Hyacinta zvolá: „Veľmi rada hovorím Ježišovi, že ho milujem! Keď mu to poviem mnoho ráz, zdá sa mi, že mi horí srdce, ale nepáli ma to.“ A František: «To, čo sa mi páčilo najviac zo všetkého, bolo vidieť nášho Pána vo svetle, ktoré nám naša Matka vložila do srdca. Mám Boha veľmi rád!» (Spomienky sestry Lucie, I, 42 a 126). V Jánovom evanjeliu nám Ježiš hovorí o láske. A jedine on vie, prečo o tom hovorí, lebo Boh je láska. Ježiš v dnešnom evanjeliu kladie vedľa seba dve slová: láska a prikázania, a my cítime, že nás čosi dráždi. Spojenie láska + prikázania nám vôbec nie je cudzie. Naopak, je bežnou súčasťou nášho života. Problém je ale v tom, že miešame tieto prvky v nesprávnom poradí a pokúšame sa tento vzorec aplikovať aj na Ježišove slová. Tam však náš vzorec nepasuje a preto nám táto jeho reč akosi „nesedí". Naše poradie prvkov je nasledovné: Najprv prikázania, potom láska. Ak ma poslúchneš, budem ťa milovať. Ak plním Božie prikázania, Boh ma bude milovať. Láska je dôsledkom zachovávania prikázaní. Poviete si O.K., je to v poriadku. Práve toto nie je v poriadku. On nás učil postupnosti: Boh je láska. Tak miloval ľudí na tomto svete, že poslal svojho jediného Syna, aby nás naučil milovať. Ako mňa miluje Otec, taj ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske! Ak ostanete v mojej láske, budete zachovávať moje prikázanie, ktoré je skutočne nové: Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás. Nazval som vás priateľmi, lebo som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. Vyvolil som si vás a poslal, aby ste išli a prinášli ovocie. Je to nový spôsob nazerania na svet a na ľudí a umožní nám hlbšie preniknúť do tajomstiev viery - to nie sú nejaké naučené poučky, frázy, ktoré rozumom prijímame, ale je to skúsenosť, ktorú si treba osvojiť, je to vzťah, ktorý treba ďalej budovať. Je to pravda, ktorú treba žiť. Je to svetlo života, ktorý každodenne sa snažíme realizovať pred ľuďmi. Prečo toto všetko? „Aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach" (Lk 5, 16).

Matka Božia nás učí modlitbe a dobrovoľnej obeti. Modlitba, ktorú odporúča deťom, je modlitba svätého ruženca. Majú sa ju modlievať každý deň. Okrem toho ich žiadala denne prinášať dobrovoľné obety za obrátenie hriešnikov.

Foto je tu, klikni sem.