Kostol Turie
Trinásta detská sv. omša: Osočovanie, ohováranie, pokora
Trinásta detská sv. omša
Piatok 11. septembra 2015
Turie 16,30 hod.
Višňové 18,00 hod.
Osočovanie a ohováranie
Ôsma rada: Pokora
Kňaz:
Opäť je tu september. Začal nový školský rok. Aj keď nám bolo dobre na prázdninách, ale po odpočinku má vždy nasledovať práca, preto sme opäť v škole. Dnes máme v poradí už trinástu detskú sv. omšu od januára. Sú medzi nami aj takí, ktorí od začiatku nevynechali ani jednu detskú sv. omšu? Veľmi sa z toho teším, lebo ako viete máme tento rok neobyčajného sprievodcu.
Otázka deťom:
- Ako sa volá náš tohtoročný sprievodca rorátmi?
(Kňaz sv. Ján Mária Vianney)
- Kam nás vedie?
(Do neba)
Od prvých detských sv. omší nám sv. farár z Arsu dáva rady, ktoré nás vedú do neba na stretnutie s Pánom Ježišom. Na plagáte umiestňujeme rady na stupienkoch, po ktorých vystupujeme čoraz bližšie k Pánu Ježišovi.
Otázka deťom:
- Akú radu sme dostali poslednú v júni?
(Sviatosť zmierenia)
Kňaz:
V júnu sme počuli o tom, ako do Arsu prichádzali veľké zástupy ľudí. Každý deň niekoľko stoviek ľudí. Do prevádzky dali dokonca špeciálne omnibusy a vlaky, ktoré privážali ľudí do tohto malého pred tým neznámeho mestečka.
Otázka deťom:
- Prečo toľko ľudí prichádzalo do Arsu?
(Aby sa vyspovedali a vypočuli si pána farára Vianneyho)
Kňaz:
To, čo sa dialo v Arse, keď tam bol farárom kňaz Ján Vianney prekračovalo najodvážnejšie predstavy obyvateľov tohto mestečka, vlastne dedinky. Veď Ars bol dovtedy malou dedinkou, známou len preto, že tam býval neobyčajný farár, ktorý zo všetkého na svete chcel len jedno – ukázať ľuďom cestu do neba. Všetko ostatné strácalo preňho význam.
Kňaz:
Čo potrebujete?
Deti:
Jozef, ukáž nám cestu do neba!
Kňaz:
Snažím sa ukázať vám cestu do neba. Vy mi pomáhate modlitbou. Navzájom sme si potrební. Ja vám a vy mne. Kňaz Vianney – ako sme si všimli – bol kňazom veľmi náročným, ale farníci ho poväčšine mali veľmi radi a ctili si ho. Po toľkých rokoch už vedeli a pochopili, že ak ich farár občas zdvihne hlas a hnevá sa - nie preto, že ich zatracuje, ale preto, že ho trápi ich konanie, ich hriech. Vedeli, že v skutočnosti mu na nich veľmi záleží. Ale bohužiaľ nie všetci. Našli sa aj takí, ktorí si mysleli, že farár je príliš prísny, že preháňa s neustálym napomínaním o svätení nedele. Nepáčilo sa im, keď upozornil rodičov, že ich dieťa nebolo dobre pripravené na prvé sväté prijímanie.
Ľudia si o tom začali hovoriť medzi sebou. Našlo sa dokonca sedem ľudí v Arse, ktorí žiadali, aby farár opustil dedinku.
To bola veľká skúška. Veľmi ho to bolelo a netušil, že v Arse ho čakajú ešte horšie chvíle.
Niekoľko starších chlapcov, ktorí nezniesli, že pánu farárovi stále pomáhajú dievčatá z Arsu, že toľko ľudí prichádza do kostola, že prichádzajú do Arsu dokonca ľudia z iných miest, začali písať pánu farárovi anonymné listy s vyhrážkami, spievali pod oknami urážlivé pesničky a dopustili sa mnohých ďalších zlomyseľností. Akoby nebolo toho dosť, začali rozprávať o pánu farárovi Vianneym vymyslené osočovania, ktoré sa dokonca dostali k samotnému biskupovi.
Ale viete čo? Nechce sa mi už o tom rozprávať, lebo mi je z toho smutno...
Predstavte si, ako smutno muselo byť pánu farárovi Vianneymu? Čo zlého urobil? On len veľmi chcel, aby ľudia pochopili, že Pán Boh ich miluje, aby aj oni Pána Boha milovali celým srdcom.
Otázka deťom:
- Ako sa nazýva hriech, keď niekto vymýšľa nepravdivé veci o druhom človeku, aby ho ponížil?
(Osočovanie)
Kňaz:
Vymyslieť klamstvo a potom ho rozširovať je osočovanie! Viete, čo urobil sv. Ján Vianney s týmto osočovaním a s tými všetkými pletkami? NIČ! Jednoducho nič. Nevysvetľoval, nevyjasňoval, nebránil sa, neprotestoval...
Prekvapenému starostovi, ktorý prišiel za pánom farárom, aby sa poradil, čo urobiť s takýmito nespravodlivými osočovaniami, pán farár Vianney povedal, že už im vlastne odpustil. A čo sa dá urobiť je modliť sa za zmenu ich srdca.
Trvalo to 18 mesiacov! Jeden a pol roka nepravdivého osočovania, ohovárania a pletiek! Až po mnohých rokoch, na konci svojho života sv. Ján Vianney povedal: „Keby som bol vedel, aké utrpenie má čaká v Arse, v tom okamihu by som zomrel.“ Z toho si môžeme predstaviť, čo asi sv. kňaz prežíval.
Pokojne prijal verejné pohŕdanie jeho osobou. Viete, ako sa nazýva táto čnosť?
Otázka deťom:
- Ako sa nazýva čnosť, pri ktorej sa človek nevyvyšuje nad iných a dokáže prijať všetko, čo ho stretne?
(Pokora)
Kňaz:
Arský farár bol veľmi pokorný, lebo prijímal mlčky dokonca aj to, keď niekto ním pohŕdal. Len Pán Boh vedel, čo sa skutočne dialo v jeho srdci, pretože pred ľuďmi neplakal a celý čas robil to, čo obyčajne, čo bol povinný robiť – bol dobrým, horlivým dušpastierom svojich farníkov v Arse. Ale Pán Boh chcel dať ľuďom znak o jeho nevine. Vypočujte si príbeh.
Príbeh XVI.
Každý rok na deň sv. Jána Krstiteľa dedička zámku v Arse mala zvyk darovať pánu farárovi kyticu poľných ľalií. V deň jeho menín po sv. omši prišla do sakristie, aby oslávencovi dala kvety. Pán farár Vianney poďakoval za gratuláciu a vyjadril nadšenie nad peknou kyticou a postavil kvety do okna orientovanom priamo na juh.
V tomto období roka na tomto mieste uvädnú kvety za niekoľko hodín, v tomto prípade po týždni zbadali, že ľalie sú úplne čerstvé.
Kňaz
Ľudia veľmi dobre vedeli, že ľalie symbolizujú nevinnosť. Všetci, ktorí po týždni zbadali v slnečnom okne úplne čerstvé kvety – tým viac, že to boli poľné ľalie – veľmi dobre pochopili, čo to znamená. Pán Boh dal znak, že žiaden človek nemôže očierniť, osočovať človeka dobrého z každého zorného uhla.
Dnes nám dáva sv. Ján Vianney ďalšiu ťažkú radu. Je ňou POKORA. Je to veľmi ťažká čnosť, lebo každý z nás má reflexy hneď si brániť svoje dobré meno, veď každý má právo na dobré meno.
Ale všimnite si pána farára Vianneyho. On mlčal. Istému kňazovi, ktorý sa prišiel s ním poradiť, lebo bol v podobnej situácii, Ján Vianney povedal:
„Dovolil som, aby to všetko o mne hovorili a tak som ich priviedol k tomu, že ľudia nakoniec zmĺkli“.
Počúvajte, je to možné! Pán Boh dáva silu vydržať všetko, čo nás stretne, preto je možné byť pokorným.
Svätý farár mal navyše pomoc v neobyčajnom patrónovi sv. Jánovi Krstiteľovi, ktorého meno si vybral pri birmovke. Ján Krstiteľ na začiatku svojho učenia povedal o Pánu Ježišovi: „Treba, aby on vzrastal a ja sa budem umenšovať.“ Treba si to pamätať.
Otázky:
1. Čo sa stalo s kvetmi, ktoré pán farár Vianney postavil do slnkom zaliateho okna?
2. Čo symbolizujú ľalie?
3. Aké meno si zvolil Janko Vianney pri birmovke?
Úlohy:
1. Pomodli sa za všetkých ľudí a zvlášť za kňazov, ktorí sú nepravdivo osočovaní, či posudzovaní.
2. Ak si to ešte neurobil, nájdi ochotných spolu s tebou modliť sa za vybraného kňaza.
3. Prilep si obrázok sv. Jána Krstiteľa do zošita a napíš, čo si si zapamätal(a) z kázne.
Obrázok:
Socha sv. Jána Krstiteľa v kaplnke arského kostola. Sv. Ján Vianney si ho veľmi ctil. Jeho meno prijal pri birmovke.