Kostol Turie
Ôsma detská sv. omša - Prvé ťažkosti v Arse. Piata rada: pôst a pokánie
Ôsma detská sv. omša
Piatok 8. mája 2015
Turie 16,30 hod.
Višňové 18,00 hod.
Riešenie prvých ťažkostí vo farnosti
Piata rada – pôst a pokánie
Kňaz:
Vrelo vás vítam v dnešný krásny májový deň. Teším sa, že aj dnes ste prišli. Pokračujeme v poznávaní nášho sprievodcu do neba – sv. kňaza Jána M. Vianneyho.
Kňaz:
Čo potrebujete?
Deti:
Jozef! Ukáž nám cestu do neba!
Kňaz:
Ďakujem vám za túto pripomienku. Veľmi mi záleží na tom, aby ste celý svoj život kráčali za Pánom Ježišom a ja by som vám chcel v tom pomáhať. Preto sa teším, že vás tu vidím každú detskú sv. omšu, lebo náš svätý sprievodca, sv. Ján Mária Vianney ukazuje mne i vám správnu cestu do neba a dáva nám konkrétne rady. Na našej výzdobe už máme štyri rady. Dnes vystúpime na piaty stupienok našej cesty do neba.
Ešte pripomeniem dôležitú vec: nosme tieto rady vo svojom srdci. Budú nám pomáhať na ceste do neba.
Kňaz
Už niekoľko dní vám dávam túto otázku.
Čo potrebujete?
Deti
Ukáž nám cestu do neba!
Otázka deťom:
- Akú radu nám dal sv. farár z Arsu ako poslednú?
(Prijať – kríž, všetko, Božiu vôľu)
Kňaz
Posledná rada, ktorú sme umiestnili na našom plagáte: Prijať. Spomínate si ako som vám hovoril, že ide o prijatie Božej vôle aj vtedy keď je to prijatie utrpenia a tohto utrpenia v živote sv. Jána Mária Vianneyho nebolo málo. Jeho utrpenie začalo v detstve, a pokračovalo až po kňazské roky. Keď prišiel do Arsu videl, že to zas nebude mať ľahké. Nestrácal ani vieru, ani odvahu a tým viac sa nesťažoval. Bol si istý, že Boh je s ním a tých 60 – rodín, ktoré bývajú vo farnosti Ars mu určite pomôže priviesť k nemu. Bol presvedčený, že v Arse bývajú dobrí ľudia. Stačí len otvoriť ich uspaté srdcia. Čo urobil pán farár Vianney? Čím začal?
Farníci so zvedavosťou pozorovali svojho nového farára. Prvý dojem: - nepáčil sa im. Hovorili si medzi sebou, že je neohrabaný, nemotorný, že má starú reverendu a že topánky má akési zničené. Mienku o ňom zmenili tí, ktorí si všimli ako nábožne a vážne slúži sv. omšu, ako úprimne sa modlí. Dokonca v kostole bolo podchvíľou počuť šum obdivu.
Farníci sa veľmi prekvapili, keď ich nový farár poprosil, aby vyniesli z fary všetky veci požičané z grófskeho paláca. Medzi iným šesť stoličiek, kreslá, dve postele s baldachýnom, paplóny, dva matrace a ďalšie drobné predmety. Nechal len starý stôl, poličku na knihy, niekoľko kuchynských náradí a jednu starú posteľ. Nakoniec aj tak málokedy na nej spal. Vypočujte si, ako si na to spomínali obyvatelia Arsu a jeho sestra Anna.
Príbeh IX.
Obyvateľ Arsu
Hneď po príchode do Arsu pán farár Vianney dal svoj matrac chudobným. Nebol mu potrebný, najčastejšie spal v izbe na prízemí. Na kamennej podlahe si rozložil drevené tyčky na podopieranie hrozna a tak na niekoľko hodín zaspal. Keď začal mať ťažkosti s bolesťami tvárových nervov presťahoval sa ... nie do svojej izby na poschodí, ale na podkrovie. Keď mi zomieral otec, v noci som išiel za ním a počul som, ako schádzal po škrípajúcich schodoch z tohto nepohodlného zákutia.
Vdova Renard
Na povale sv. Ján Vianey spal na holej podlahe. Pod hlavu si položil drevené poleno. Neraz som počula, keď chcel zísť z povaly dole, ako odsúval tento zvláštny druh vankúša. Bývala som vtedy s dcérou hneď vedľa fary – všetko bolo u nás počuť. Občas som mu niečo navarila a zaniesla na faru, ale on jedol len vtedy, keď mal čas. Niekedy som sa musela s jedlom vrátiť, lebo ho neprijal.
Margita, mladšia sestra sv. Jána Vianneyho
Môj brat bol už dva týždne farárom v Arse, keď sme ho na fare s vdovou Bibost navštívili – teším sa, že ste prišli – privítal nás veľmi srdečne, ale hneď sa začal trochu trápiť: „Čím vás ponúknem?... Nič nemám...“ O chvíľu si spomenul, že má nejaké zásoby. V kuchyni z kúta vytiahol hrniec so zemiakmi. Boli... plesnivé. Neodvážili sme sa ich jesť. A on zjedol dva, možno tri a povedal: „Skutočne sú ešte dobré, nepokazili sa...“ a dodal: „Už musím ísť do kostola. Čakajú na mňa.“
Kňaz
Ľudia nerozumeli, prečo toto ich farár robí. Čudovali sa, že môže niekto žiť v takých chudobných podmienkach a že je na žive, keď skoro nič neje. Pán farár Vianney bol presvedčený, že pokánie je jediný spôsob, aby sa jeho farníci obrátili, zamilovali si Pána Boha a chceli žiť podľa Evanjelia. To bolo jediné, na čom mu záležalo a čo chcel zo všetkého na svete najviac. Po mnohých rokoch sa Ars skutočne stal úplne inou farnosťou. Istému mladému kňazovi, ktorý ho prišiel navštíviť povedal:
Príbeh X.
Môj drahý, diabol najrýchlejšie uteká pred pôstom v jedení, pití a spaní. Ničoho sa tak nebojí a Pánu Bohu sa nič tak nepáči ako pôst. Sám som sa o tom presvedčil. Stalo sa, že som nejedol niekoľko dní. Vtedy som dostal od Pána Boha všetko, po čom som túžil, nielen pre seba, ale aj pre druhých...
Kňaz:
Dnes nám dáva sv. Ján Mária Vianney ťažkú radu... Neviem, či by som sa vedel postiť tak ako on. Jedno je isté, je to rada, ktorá je overená. Je to nasledujúci stupienok, ktorý nás dvíha bližšie k Pánu Bohu.
Sv. Ján Mária Vianney – ako sám povedal – vďaka tomu, že sa postil a robil pokánie za svojich farníkov, dostal od Pána Boha všetko, čo chcel. Predovšetkým to, že Ars sa stal úplne inou farnosťou a jeho obyvatelia – farníci – mohli byť vzorom nábožnosti pre iných. Porozprávam vám o tom neskôr a budúci týždeň budete počuť, čo urobil, aby ľudia v nedeľu nepracovali.
Kňaz
Už niekoľko týždňov vám dávam túto otázku.
Čo potrebujete?
Deti
Jozef! Ukáž nám cestu do neba!
Otázka deťom:
- Akú radu nám dal dnes sv. Ján Vianney?
(Pôst a pokánie)
Kňaz:
Pripevníme si túto radu na nasledujúci stupienok našej cesty do neba. Nakoniec by som chcel pripomenúť niečo veľmi dôležité. Ako katolíci máme povinnosť postiť sa každý piatok a vo vyznačené dni v priebehu liturgického roka. Okrem toho môžeme si dať pôst - čiže niečoho sa zrieknuť – kedykoľvek, keď si ho sami uložíme, aby sme si vyprosili pomoc pri riešení zvlášť ťažkého problému.
Otázky:
1. Čo robil pán farár Vianney, aby sa jeho farníci vrátili k Pánu Bohu?
2. Kedy sa majú katolíci postiť?
3. Ako znie druhé cirkevné prikázanie?
Úlohy:
1. Nikdy nezabudni, že všetky piatky v roku sú dňami pokánia.
2. Ak si to ešte neurobil, nájdi ochotných modliť sa za vybraného kňaza.
3. Prilep si obrázok do zošita a napíš k nemu, čo si si zapamätal z kázne.
Obrázok:
Topánky a klobúk, ktorý pán farár Vianney najčastejšie nosil pod pazuchou.