Tu si môžeš vypočuť Pavlovo svedectvo:

Klikni sem.

PS: Čo si robil večer 28.3. ty? Nudil si sa doma alebo presedel pred počítačom, prípadne s kamarátmi viedol bezduché debaty? Ak chceš zažiť iný piatok v príjemnej atmosfére, obohatiť i duchovnú stránku svojho života, budúci mesiac čakáme i Teba s tvojimi priateľmi.

V piatok sme sa stretli uz po tretíkrát. Bolo to naše prvé stretnutie v pôste. Preto sa pôst stal aj akýmsi leit-motívom aktivít, ktoré nás čakali. Svätá omša bola už tradične veľmi pekným spoločenstvom. Prišiel medzi nás aj hosť so svojím svedectvom - Pavol z Oravy. Jeho svedectvo bolo mocnou výpoveďou, aká sila drieme v človeku, keď žije svoj život s Bohom. On i jeho brat stretli na svojej ceste rakovinu - je ich krížom i paradoxne... požehnaním. Málokto by dokázal chváliť Boha za takýto ťažký kríž tak, ako to robia oni doma. Pavol sa z rakoviny zázračne vyliečil, jeho brat zatiaľ nie. "Brat mi umiera na posteli a my vedľa neho hráme na gitare a spievame chvály..." Šialenstvo - ľudsky, obrovská oddanosť, požehnanie a dôvera v Božiu Prozreteľnosť - vo viere. Toto sa nedá pochopiť rozumom, dá sa to pochopiť len na kolenách s Bohom... Tento príbeh bol pre mnohých z nás ako z inej planéty a zabúdali sme miestami zatvoriť ústa. Posilnení zo svätej omše sme prišli na faru. Nasledovalo bližšie zoznámenie sa partie, ktorá sa začala na fare počas doterajších stretnutí formovať. Vytiahli sme si každý meno toho, za koho sa budeme v nasledujúcom období modliť. Po ďalších aktivitách a diskusii sme vytvorili skupinky. Rozdelili sme si zastavenia krížovej cesty a spoločne sme vytvorili našu vlastnú krížovú cestu, v ktorej sme prednášali svoje potreby a modlitby Bohu. Túto krížovú cestu sme sa potom v sprievode so sviečkami a fakľami uprostred nočného Višňového, každý sám so sebou a vlastnými myšlienkami, spoločne pomodlili. Vďaka za ďalší pekný spoločne strávený piatok!

-o-

"... Len s láskou, len s veľkou láskou, je možné niesť tento kríž. Svet nikdy nedokáže chápať cenu Lásky obetovanej..."

Tretí mládežnícky večer bol opäť niečím výnimočný. Začali sme svätou omšou pri svetle sviečok, mládežníckych piesňach, ktoré nás ešte hlbšie vtiahli do pôstneho obdobia. Svoje svedectvo nám povedal 20-ročný Pavol, ktorý vyrastal v kresťanskej veriacej rodine. Odmalička chodil každú nedeľu do kostola, doma sa spolu modlievali, no bral to ako povinnosť... V deň svojich 16. narodenín a zároveň menín sa dozvedel nemilú správu o svojom zdravotnom stave. Rakovina. Pýtal sa sám seba: „Prečo práve ja?“ Hoci on sám o uzdravenie veľa neprosil, vďaka modlitbám iných sa Pavol z tejto choroby dostal. Po čase začal skutočne Boha poznávať, budovať si s ním vzťah a ako sám povedal, zamiloval sa do Pána Boha. No do rodiny prišiel ďalší kríž. Pavlovmu bratovi diagnostikovali nádor na mozgu. Hoci jeho zdravotný stav je zložitý, rodina neprestáva vzdávať vďaky Bohu za Jeho dobrotu a lásku. ...Môj brat leží na smrteľnej posteli a naša rodina každý deň sedí pri ňom, modlíme sa aspoň pol hodinku, piesňami a hraním na gitaru chválime Boha za to, aký je dobrý... Príde vám to čudné, možno neprirodzené chváliť Boha v takejto situácii? Ľudsky určite áno, no pochopiť to môžeme iba vo viere...

Po svätej omši sme sa stretli na fare. Na začiatku sme pomocou klbka vytvárali pavučinu a dozvedeli sme sa aspoň čo to nové o tom druhom. Pri čaji a občerstvení sme s pánom dekanom rozprávali o pôste. Nosnou myšlienkou boli slová Svätého Písma (Mt 6, 1-6. 16-18), ako mám ja prežívať pôst a čo môžem ja vylepšiť vo svojom živote... Následne sme si ťahali papieriky, na ktorých boli napísané mená všetkých nás. Dali sme si predsavzatie, že sa počas pôstu za konkrétneho človeka pomodlíme, prípadne sa niečoho zriekneme (deň bez sladkostí, bez facebooku, TV...), alebo pôjdeme na svätú omšu a budeme to všetko obetovať za neho. A to stále nie je všetko. „Piekli sme“ i biblický koláč, keď sme pomocou súradníc hľadali vo Svätom Písme konkrétne prísady. Najrýchlejšia skupinka so správne nájdenými prísadami získala odmenu. Bohatý program pokračoval. Rozdelili sme sa do dvojíc, vytvorili vlastné zastavenia krížovej cesty a dali kúsok zo seba. Jednoduché, úprimné zamyslenia, ale naše a o nás. Kráčajúc so sviečkami v rukách sme sa pomodlili vlastnú krížovú cestu na Hájiku, a tak zavŕšili náš mládežnícky večer. Ďakujeme všetkým, ktorí nám ho pripravili. Vďaka Tebe, Božko!

-u-

Krížová cesta vytvorená na stretnutí mladými a za mladých

1.zastavenie Pán Ježiš je odsúdený na smrť

Ježiša odsúdili za to, že sa vydával za Božieho Syna. Neuverili mu ani napriek Jeho zázrakom. Nebolo to správne, no aj tak to spravili. Aj my sa im často podobáme. Nemali by sme odsudzovať ľudí, keď ich nepoznáme, ako odsúdili Pána Ježiša.

2. zastavenie : Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia

Ježiš vzal na svoje plecia kríž kvôli nám. Všetci máme svoje kríže, no Ježiš vzal na seba kríž dobrovoľne a vzal ho za nás. Okolo seba máme veľa ľudí, ktorí nosia kríže – choroby, trápenia... Daj, aby sme aj my vedeli znášať naše kríže s láskou a vierou. Ježiš nás jedného dňa oslobodí u bolestí.

3. zastavenie : Pán Ježiš prvý raz padá pod krížom

Pán Ježiš spadol prvýkrát pod krížom z lásky k nám. Je to prvýkrát a už to tak bolí. Každý z nás si pád pod krížom predstaví inak, ale vieme ako to v skutočnosti bolo? Skúsme sa vžiť do Ježišovej situácie. Ako by sme sa cítili my?

4. zastavenie : Pán Ježiš sa stretá so svojou matkou

Pre Pána Ježiša znamenala matka všetko. Čo znamená matka pre teba? Ctíš si svoju matku tak, ako si aj Ježiš ctil tú svoju? Akú úlohu zohráva matka v tvojom živote? Ľúbiš ju? Pomáhaš jej? Mali by sme si uvedomiť, že tu nebude navždy, preto si ju váž. V mojom živote má mama veľké postavenie. Som rada, že ju mám a každý deň ďakujem za to, čo pre mňa robí.

5. zastavenie : Šimon z Cyrény pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž

Kríž... ťažký kríž obťažený našimi hriechmi. V diaľke vidím postavu. Kto je to? To je Šimon, berie kríž a pomáha ho niesť. Mám to ťažké... Už nevládzem... nedokážem to. Pane, daj, aby vtedy keď budem prežívať ťažkosti, našiel sa medzi ľuďmi taký „Šimon“, ktorý by mi pomohol. Pane, daj, nech aj ja som „Šimonom“ pre druhých.

6. zastavenie : Veronika podáva Pánu Ježišovi ručník

Je dôležité pomáhať iným v ťažkých situáciách. Nie každý je taký hrdina, ako on sám rozpráva o sebe. Ale Veronika dokázala svoju odvahu aj pred ostatnými. Aj my by sme sa mali snažiť dokázať svoju odvahu a sebavedomie.

7. zastavenie : Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom

Kríž bol ťažký a vyčerpaný Pán Ježiš neuniesol jeho ťarchu. Ale znova vstal, našiel silu kvôli nám a pokračoval v ceste. Tak sito ako aj my nesieme svoj kríž každý deň... Niekto sa vzdá, padne a viac nevstane. Kríž ho položí... Problémy ho položia. Niekto v sebe nájde silu, vstane a povie si: „ Idem ďalej...“Zvíťazí nad sebou samým a prekoná všetky prekážky. Dôjde do cieľa. Ako Pán Ježiš.

8. zastavenie : Pán Ježiš napomína plačúce ženy

Aj my by sme mali napomínať druhých, ale najskôr sa pozrime každý na seba. Každý z nás vie, čo Pán Ježiš povedal plačúcim ženám : „ Neplačte nado mnou, plačte nad sebou a svojimi deťmi.

9. zastavenie: Pán Ježiš tretí raz padá pod krížom

Pán Ježiš padá tretíkrát za nás pod krížom. Bol za nás ukrižovaný a niesol za nás kríž. Aj my máme vo svojom živote každý svoj kríž a nielen raz sme padli na kolená. No vv tej chvíli máme pozdvihnúť svoj zrak a obrátiť sa k Bohu. Je pri nás, aj keď si myslíme, že niekedy to tak nie je. Stále nás obdarúva svojou láskou, ktorá je nekonečná. A my sme mu za to nesmierne vďační.

10. zastavenie : Pánu Ježišovi vyzliekajú šaty

Predtým ako ťa pribili na kríž, chceli ťa ponížiť pred ľudom, a tak z teba strhli šaty a tvoje rany sa opäť otvorili. Okolo nás mnohí ľudia nemajú v úcte ľudské telo, mnohí sa odhaľujú... Daj nám, Pane, silu chrániť čistotu, aby sme pozerali na ľudské telo ako na chrám Ducha Svätého.

11. zastavenie : Pána Ježiša pribíjajú na kríž

Každý klinec ti spôsobuje nemiernu bolesť. Každý klinec za hriechy tohto sveta... Za naše hriechy. Neodporoval si. Robil si to pre nás, pre obyčajných, hriešnych ľudí. S láskou si všetko pretrpel. Aj keď si uvedomujeme, akú bolesť ti spôsobujeme niektorými našimi činmi, nie vždy dokážeme zvládnuť situáciu, a ďalší klinec do tvojho tela je opäť pribitý. Často nepribíjame len Teba. Pribíjame aj klinec do srdca konkrétneho človeka, ktorému na tejto zemi svojimi zlými rozhodnutiami blížime. Nepripravil som sa do školy, oklamal som najlepšieho priateľa... Je to ťažké, ale s Tvojou pomocou to ide. Len s tvojou pomocou sa dokážeme vždy vrátiť na správny chodník. Pane, daj nám silu s rozumom a vierou vyriešiť každú, pre nás často neriešiteľnú, situáciu. Pomáhaj nám konať viac dobrých skutkov, ktorými brzdíme hlbšie pribíjanie našich klincov v Tvojom tele.

12. zastavenie: Pán Ježiš na kríži zomiera

Boh nám vo svojej láske poslal svojho Syna. Postavil ho nám rovným, urobil z neho človeka a ponížil sa. Ježiš sa stal človekom a zriekol sa sám seba, lebo nás miloval a umiera za nás na kríži. Vo svojej nekonečnej láske nám dal svoju matku Máriu ako matku nás všetkých. Vieme si uvedomiť veľkosť tohto daru?

13. zastavenie : Pán Ježiša skladajú z kríža

Už je dokonané. Pána Ježiša idú uložiť do hrobu. V bolestiach dokonal za všetky naše hriechy, ktorými sme prebodávali jeho ruky, nohy, bok, srdce. Aj napriek tomu, akí sme boli a akí sme, nás ľúbi takou láskou, že išla až na Golgotu. Obetu, ktorú dal Ježiš za nás by nedal nikto iný na svete. Či nebolo toto všetko zbytočné a márne? Či aj napriek takejto veľkej obeti ostaneme naďalej rovnakí? Či nedokážeme byť vďační za to všetko, čo urobil? Skúsme zmeniť aspoň niečo v našom živote a Ježiš bude cítiť, že povstáva generácia, ktorej toto nie je jedno. Zamyslime sa.

14. zastavenie: Pána Ježiša pochovávajú

Pane Ježišu, Tvoje telo vložili do hrobu, zavalili kameňom... Aj ja mám často pocit, že som ostatnými pochovávaný, opustený, že ma nikto nemá rád, nič pre nikoho neznamenám... A pritom, Pane, som to v skutočnosti ja sám, kto sa uzatvára, kto neprijíma tých druhých, kto svojou vlastnou pýchou, vlastným smútkom, vlastnou nenávisťou stavia okolo seba múr, nepreniknuteľnú priepasť... Pane, prosím, vylieč ma z mojej opustenosti, zbúraj múry, ktoré okolo seba staviam, sprav moje srdce citlivým, otvoreným pre Teba samého aj pre všetkých ľudí okolo mňa...

15. zastavenie : Pán Ježiš vstáva zmŕtvych

Pán Ježiš nám dal svojím zmŕtvychvstaním nádej a hlavne vieru. Dal nám aj to najcennejšie – lásku, ktorú môžeme vidieť a cítiť aj v rodine a priateľoch. Každý máme niekoho, na koho sa môžeme obrátiť s hocijakou starosťou a problémom. Niekoho, kto nás nikdy neopustí. Nebuďme ako neveriaci Tomáš, ktorý neuveril pokým neuvidel. Snažme sa spoznať Boha cez všetky veci, ktoré sa dejú okolo nás. Nič nie je náhoda, ale všetko sa deje vďaka Bohu. My sme jeho ovečky, o ktoré sa neustále stará.       

• Predch.
• Nasl.