Kostol Turie
Ôsma detská sv. omša: cesta sv. Antona Paduánskeho
Piatok 16. mája
Turie 16,30 hod.
Višňové 18,00 hod.
Cesta chudoby - chudobná cesta
sv. Antona Paduánskeho
KŇAZ:
Srdečne vás všetkých vítam. Dnes prežívame ďalší krásny májový piatok. Som veľmi rád, že tu prichádzate a spolu môžeme poznávať mnohých zaujímavých ľudí.
Pred chvíľou nás Pán Ježiš v evanjeliu k tomu povzbudil ešte viac. Hovorí, aby sme k nemu prichádzali so všetkými záležitosťami. Zvlášť vtedy, keď nám je zle, keď mám nejaké problémy alebo keď sme unavení každodenným vstávaním. Lebo je to námaha. Mate rôzne aktivity, je potrebné sa pripraviť na hodiny, urobiť domáce úlohy a ešte prichádzať aj na sv. omše. Ale predstavte si, aká veľká bude radosť v nebi, kde povieme Pánovi Ježišovi ako sme poctivo chodili do kostola.
KŇAZ:
Minulý piatok sme spoznali svätca, ktorý nám potvrdzuje slová z nášho plagátu: „Toľko mám, koľko dám“. Pamätáte si, že mohol mať úplne všetko čo chcel, ale pre neho peniaze a majetok neboli všetkým. Pre neho bol Boh VŠETKO. Veľmi trpel, keď videl, že toľko ľudí nepozná jeho lásku.
Otázka pre deti:
Ako sa volal ten svätec?
(Sv. Dominik)
KŇAZ:
Krásne. Určite si tiež pamätáte, že sv. Dominik tiež dobre poznal druhého veľkého svätca, sv. Františka z Assisi. Obaja dali začiatok dvom veľkým reholiam, ktoré existujú dodnes.
Otázka pre deti:
Ako sa volajú rehole založené sv. Dominikom a sv. Františkom?
(Dominikáni a Františkáni)
KŇAZ:
Dnes stále ostávame v Taliansku, hoci svätec, ktorý nám dnes ukazuje chudobnú cestu k Bohu sa narodil v Lisabone, čiže v Portugalsku, ale zomrel v Padove, v Severnom Taliansku.
Preto ho nazývame Paduánsky. Niektorí už na to prišli, že nám ide o svätého ... Antona.
Viacerí ho poznáte. V Taliansku prekonáva rekordy popularity. Ľahko je spoznať jeho sochy, lebo občas spod kopy listov ani nevidno jeho usmiatu tvár. Na Slovensku je svätcom „stratených vecí“. A naozaj je úspešný. Viacerí by mohli vyrozprávať nejaký príbeh o tom, že keď hľadali nejakú dôležitú stratenú vec a povedali: „Sv. Anton, pomôž!“, tak sa vec hneď našla.
Vieme o ňom všetko? Skúsime sa dnes presvedčiť. Najskôr zavesíme na náš plagát mincu s jeho portrétom.
Jedno z detí alebo kňaz zavesí na plagát obraz sv. Antona Paduánskeho.
KŇAZ:
Na obrázku, ktorý ste dostali, aj na našom plagáte, svätec z dnešného dňa, je podpísaný: Anton Paduánsky. Teda on sa nevolal Anton, ani nepochádzal z Padovy. O čo teda ide?
Poďme od začiatku. Anton sa narodil v Lisabone ako Ferdinand, keď mu toto meno dali rodičia. Som zvedavý, či ste to vedeli, lebo to je novinka, však?
Bolo to na začiatku 12. storočia. O jeho rodine vieme málo, len toľko, že bývali blízko Lisabonskej katedrály. Rodičia odovzdali Ferdinanda na výchovu kňazom z katedrály. Chlapca mali naučiť čítať, písať a poznať Sväté Písmo. Naučil sa tam aj pravopis a hudbu. Vieme tiež, že vstúpil do rehole. Mal dobré predpoklady a vyzeralo to, že urobí veľkú kariéru. Na začiatku, hneď po vysviacke, pracoval vo vestibule a ako prvý stretával ľudí, ktorí prichádzali do kláštora.
Raz prišli bratia sv. Františka z Assisi. Putujúci žobráci išli do Maroka, aby... hlásali evanjelium moslimom. Úplne bláznovstvo, lebo to bolo viac ako tisíc kilometrov. Je to tak, ako keby sme šli z Popradu do Bratislavy, naspäť a zase do Bratislavy. Páter Ferdinand ich obdivoval. Františkáni mali pred sebou dlhú a nebezpečnú cestu a ani cent so sebou.
KŇAZ:
Aká je to cesta?
DETI:
Chudobná cesta.
KŇAZ:
Kam vedie táto cesta?
DETI:
K Bohu.
KŇAZ:
Stretnutie spôsobilo v živote pátra Ferdinanda obrovskú zmenu. Sv. František a štýl život františkánov očarili Ferdinanda tak silno, že sa rozhodol k nim pripojiť. Prijal vtedy meno Anton. Všetko čo mal, rozdal chudobným a bez haliera sa vydal na cestu. Hlásal evanjelium od mesta k mestu. Jeho kázne priťahovali zástupy. Musel ich hlásať na námestiach, lebo by sa nevošli do žiadneho kostola. Keď to bolo málo, Boh jeho slová potvrdzoval zázrakmi. Najviac známy je ten, keď sv. Anton hovoril kázeň...rybám. Vypočujme si príbeh.
PRÍBEH (Čítané pomaly a veľmi výrazne):
V Rimini ľudia neveľmi chceli počúvať brata Antona.
„Keď je to tak, idem kázať rybám,“ povedal a zišiel z ambony.
Keď prišiel k brehu mora, priplávalo k nemu veľa rýb. Začudovaní ľudia pochopili svoje správanie a prosili Antona, aby ich učil.
Inokedy pribehla za bratom Antonom uplakaná matka. Jej dvojročný syn spadol do vody. Keď ho našla, bol už mŕtvy.
„Vráť mu život,“ prosila a plakala. „Keď Boh vzkriesi moje dieťa, dám ti toľko obilia, koľko váži môj syn.“
Brat Anton sa pomodlil, dotkol sa chlapca a ...stal sa zázrak. Chlapec otvoril oči. Anton povedal: „Obilie rozdaj chudobným! Budú mať múku na chlieb!“
KŇAZ:
Sv. Anton bol známy ako ochranca chudobných. Od tej druhej udalosti pochádza zvyk pomáhať potrebujúcim, pod názvom “chlieb sv. Antona“. Pokladničky s takým nápisom sú dodnes v kostoloch na celom svete.
V Lisabone sa vždy 13. júna, čiže na spomienku sv. Antona v kostoloch rozdávajú malé chleby a ľudia robia zbierku pre chudobných. Chleby nestrácajú farbu, ani sa nekazia. Ľudia veria, že keď ich majú v dome, tak im nebude chýbať jedlo.
Pamätajte na tie pokladničky a teraz keď máme detské sv. omše na túto tému, pamätajte na našu pokladničku pre chudobných.
Nakoniec sa pomodlíme k sv. Antonovi.
MODLITBA K SV. ANTONOVI:
Svätý Anton, vypros nám, ktorí sa k Tebe utiekame, splnenie všetkých naliehavých prosieb, ak to nie je na ujmu našej duši. Buď našim patrónom, našim ochrancom, bráň nás v živote i po smrti. Vypros nám čistotu srdca, pokojnú myseľ, lásku k chudobe a úplnú odovzdanosť do Božej vôle. Svätý Anton, oroduj za Svätého Otca, za biskupov a kňazov a za všetkých veriacich. Vypros nám, aby sme žili zjednotení vo viere a v láske a pracovali spoločne na väčšiu česť a slávu Božiu. Amen.
Otázky:
1. Aké meno dostal pri krste sv. Anton?
2. Kedy si zmenil meno na Anton?
3. Čo v kostoloch znamená pokladnička s nápisom „Chlieb sv. Antona“?
Úloha:
Poobzeraj sa po farskom kostole a pozri či tam je pokladnička „Chlieb sv. Antona“.
Obrázok:
Sv. Anton Paduánsky