Keby pred 2000 rokmi existovala tlač a pohotoví novinári,iste by vo veľkonočnom vydaní jeruzalemských bulvárnych novín na titulnej strane vyšla správa s bombastickým názvom – „Ukradnutá mŕtvola“

Kde zmizlo telo Ježiša Krista? Je jasné, že veda ešte nepovedala svoje posledné slovo.

Ježišovo mŕtve telo bolo položené do kamenného výklenku v prednej časti hrobky, zatiaľ čo na kamennej lavici v druhej časti hrobky bolo plátno napustené a posypané zmesou myrhy a aloe. Boli to živice s ostrou aromatickou vôňou. Nikodém priniesol okolo 30 kg myrhy a aloe. Živica bola použitá k posypaniu tela a hrobu. Tým bola daná základná podmienka k vytvoreniu sépiovohnedých negatívnych odtlačkov tela, ktoré vznikli oxydáciou aloe. Až potom bolo Kristovo telo prenesené do zadnej časti a položené na veľké ľanové plátno predtým pripravené. Takto zabalené telo bolo ešte ovinuté asi štyrmi pruhmi látky, ktoré spôsobili, že plátno lepšie priľnulo k telu.

Čo hovorí  veda o zmiznutom tele Ježiša Krista? Podľa posudku odborníkov na základe Turínskeho plátna, mŕtve Ježišovo telo nebolo zabalené v plátnach dlhšie ako 36 – 40 hodín. Ak by zostal v plátnach dlhšie, pokračoval by proces oxidácie aloe, ktorý by spôsobil tmavohnedé zafarbenie celého pohrebného plátna a tiež by boli zahladené odtlačky tela a začali by sa postupne prejavovať rozkladné procesy mŕtveho tela, ktoré by ho zahmlili. Tie sú však pozoruhodne jasné a je vylúčený akýkoľvek prejav rozkladu. Nedošlo ani k chemickým zmenám zrazenej krvi / k fibrinolóze /, možno dokonca predpokladať, že tento proces nedospel až ku konečným prejavom. Z odtlačkov na plátne je zrejmé, že proces sa náhle zastavil.

Máme dve možnosti: Kristovo telo bolo znovu obnažené a odnesené apoštolmi z hrobu. Ten bol strážený židovskými strážami. A prečo by učeníci  nechávali pohrebné plátna v hrobe a dali si zbytočnú prácu s vybaľovaním mŕtveho tela ? Chýba aj vysvetlenie, prečo v miestach, kde boli časti tela prilepené k plátnu zrazenou krvou, zostali všetky na plátne. Nebola zistená ani najmenšia stopa násilného odtrhávania plátna od povrchu tela. Doteraz sa nepodarilo nájsť bezpečný spôsob, ako oddeliť nejakú tkaninu od zakrvácaného povrchu tela bez toho, že by časť zaschnutej krvi nezostala na pokožke a časť na látke. Rýchly nočný únos Ježišovho tela by sa neobišiel bez násilného rozbaľovania, po ktorom by celkom určite zostali stopy na plátne.

Telo muselo byť od plátna oddelené iným spôsobom. Ak si porovnáme  matematicky na základe oxydácie a farebnosti plátna, že spojenie Kristovho tela s plátnom mohlo byť 36-40 hodín, ak zvážime kedy Krista v piatok pochovali, kedy vstal v nedeľu zmŕtvych, dostávame sa do zaujímavej tolerancie 36 – 40 hodín.....

Ponúka sa zaujímavé druhé riešenie, ktoré zhodne zaznamenávajú všetci evanjelisti: Ježišovo telo sa svojou vlastnou silou a mocou dostalo zo zavinutia. Tak vyhradilo vede výsadu odhaliť aj posledné tajomstvo skryté na Turínskom pohrebnom plátne.

Ernest Lavisse sa kedysi vyjadril: Ja ako historik neviem, čo sa prihodilo vo veľkonočné ráno. Ale veľmi dobre viem, že toho dňa sa narodilo ľudstvo, ktoré nezomiera.....

• Predch.
• Nasl.