Farský kostol
Mládežnícka sv. omša v októbri
V piatok 31. októbra 2014 o 18,00 hod. vo Višňovom.
Po piatkovom mládežníckom večere mi vŕtalo v hlave, prečo sme my mladí k ponúkaným hodnotám ľahostajní, prečo nie sme ochotní zariadiť si čas tak, aby sme spolu jeden piatok v mesiaci zažili iný večer? Veď je ponúkaný práve NÁM, nie deťom, nie starkým, nie našim rodičom, ale MLADÝM... Alebo sa už ako 18, 20, 25-roční necítime mladí...? Či už nepotrebujeme duchovne rásť, diskutovať na rôzne témy, tvoriť spoločenstvo, ktoré verí a patrí Bohu? ... V posledný októbrový večer sme prežili opäť výnimočný čas. Prišli nás svojím svedectvom, hudbou, životom povzbudiť mladí z Dolného Kubína, ktorí si hovoria Mladá generácia. Mohli v tento večer sedieť doma alebo s priateľmi pri pive. Oni prišli k nám, aby nám odovzdali to, čo sami dostali. A spoločne sme oslavovali nášho Boha. Spevom i nástrojmi sprevádzali svätú omšu, po ktorej to skutočne roztočili a ukázali nám, že i spôsobom nám blízkym (tancom, skákaním...), môžeme chváliť Boha. Počas kázne sa pán dekan veľmi pekne prihovoril mladým a zvlášť birmovancom. Nemôžeš človeka prinútiť, aby ťa miloval. No Pán Boh vie, čo robí a dáva hlavný príkaz: „Milovať budeš Pána, svojho Boha...!“ Keďže sme jeho ponuku neprijali a nepochopili, lásku prikazuje.
Po svätej omši nás čakal program i na fare. Vyrobili sme biele stužky, ktoré od 2. novembra môžeme nosiť na oblečení ako znak života. I tento čas, v ktorom žijeme, potrebuje svätcov, svätcov 21.storočia. Pripomenuli sme si, že svätými sa môžeme stať i my. Vyvrcholením večera bola modlitba. Naši hostia sa modlili za každého jedného z nás osobitne. I prostredníctvom nich sme mohli viac pocítiť Božiu prítomnosť. Bol to skutočne požehnaný čas.
ĎAKUJEME za krásny večer!
-r-
iný pohľad:
7. mládežnícky večer bol večerom chvál. Chvály nie sú koncert, neprišli sme sa pozerať a počúvať. Prišli sme sa aktívne zapojiť, aby bolo oslávené meno nášho Boha a jeho dobrota. Navštívili nás naši milí hostia z Oravy - skupina Mladá generácia, ktorí to, čo majú vo svojom názve, aj naozaj robia a činia vo svojich životoch. Správajú sa ako praví mladí, a napriek tomu nedrogujú, nesedia v krčmách a radšej nacvičujú piesne a pomáhajú druhým na ceste k Bohu. V kostole urobili naozaj pravý "hurhaj". Keď už mladí nebudú živí a v pohybe, tak kto teda? V kázni sa pán dekan prihovoril mladým a birmovancom. Pýtal sa, či nám môže niekto prikázať, aby sme milovali druhého človeka. Nie! A predsa to Pán Boh robí, lebo vie, čo je pre nás dobré. Máme ho postaviť na prvé miesto a milovať ho...a pokiaľ to sami rozumom a srdcom nechápeme, musí nám to prikázať. Nie kvôli sebe, ale kvôli nám. Náš duchovný otec povzbudil birmovancov, aby sa snažili čas, ktorý je pred nimi prežiť v Božej láske, nie nasilu, ale dobrovoľne a s radosťou. Po svätej omši a chválach sa ešte niektorí mladí stretli na fare. Vyrábali sme stužky, ktoré budeme nosiť ako symbol, že sme za život a proti potratom. Hovorili sme o svätosti...veď ruku na srdce, kto by nechcel ísť do neba? Potom nasledovala diskusia so spoločenstvom Mladá generácia, ktorí nás uviedli do tajomstiev modlitieb. Modlili sme sa jeden za druhého a tento čas bol naozaj krásnym a požehnaným. Nechýbal smiech ani slzy. Pomaly sa už večer chýlil ku koncu, poupratovali sme a pobrali sa domov, aby sme si toľké pekné a silné momenty večera mohli v tichu pred spaním ešte prebrať každý sám so sebou.
Ďakujeme našim hosťom za príjemnú atmosféru a posolstvo, s ktorým k nám prišli. Tiež ďakujeme pánovi dekanovi za jeho otvorenosť, priateľstvo a prijatie takýchto akcií v našej farnosti...
-k-