Prvý adventný týždeň – piatok

3. december 2010

Svätý František Xaverský – spomienka

Slovo Božie treba čítať a zapamätať si ho

KŇAZ:

Pochválený buď Ježiš Kristus. Vítam vás opäť na našich rorátoch. Teším sa, že sa znovu stretávame a spolu ideme na stretnutie s Pánom.

V tomto Advente v rorátnych stretnutiach poznávame Slovo Boha napísané v Sv. Písme v najdôležitejšej knihe nášho života. Kniha, ktorú má každý doma, ale nie každý z nej pravidelne číta. Preto, aby sme to zmenili máme tohtoročné roráty.

KŇAZ:

- Čítaj Sväté písmo...

DETI:

... každý deň!

KŇAZ:

Dúfam, že po tohtoročných rorátoch bude čítanie Sv. Písma nahlas v našich domoch takou samozrejmosťou ako v rodinách Pána Ježiša a Panny Márie a v ostatných izraelských rodinách.

Otázka deťom:

- Ako je najlepšie čítať Slovo Božie?

(Nahlas)

KŇAZ:

Áno!  Chceme si zvyknúť čítať nahlas Sv. Písmo každý deň.

Preto som vás včera poprosil, aby ste doma skúsili nahlas prečítať včerajšie Evanjelium. Pochváľte sa, ako sa vám to podarilo a ako to vyzeralo?

Neznechucujte sa, snažte sa, aby čítanie Božieho Slova nahlas sa stalo u vás bežným zvykom. Veľmi povzbudzujem tých, ktorým sa to ešte nepodarilo.  Niektorí občas hovoria, že nečítajú Sv. Písmo preto, lebo mu nerozumejú. Malý Romanko Brandstaetter mu tiež nerozumel, ale istého dňa sa odvážil povedať to svojmu učiteľovi Sv. Písma. Vypočujte si, ako to bolo:

PRÍBEH V.  – čítané pomaly

Môj prvý učiteľ Sv. Písma chodil za mnou 3x v týždni. Sadol si k stolu – ja vedľa neho – vždy chrbtom obrátený doširoka otvoreného okna, naplneného  oblohou a jarou. Skôr ako sa posadil, s nechuťou pozrel do okna, ako by mi chcel dať najavo, že z tej strany nám hrozí bližšie nedefinované nebezpečenstvo. Keď sa posadil za stôl akosi celým svojím telom oddelil mňa aj seba od dotieravého sveta, slávnostne otvoril Sv. Písmo, pobozkal ho a tichým, tlmeným hlasom mi ho kázal čítať.

Potom prečítanú stať som musel donekonečna nahlas opakovať, až  sa mi celý verš vbil do mojej pamäti ako klinec do tvrdého a vzdorovitého dubového dreva.  Ja som sa odvážil povedať:

- Ale ja tomu vôbec nerozumiem:

Odpovedal:

- Nerozumieš? Nejde o to, aby si rozumel. Ide o to, aby si si zapamätal.

KŇAZ:

Posledná veta je veľmi dôležitá. Nejde o to, aby si rozumel. Ide o to, aby si si zapamätal.

Otázka deťom:

- Koľko krát musel Romanko opakovať verš z Sv. Písma?

(Donekonečna)

Prečo Romanko opakoval verš

(Aby sa ho naučil naspamäť.)

KŇAZ:

Pozrite, koľko krát musí mama opakovať: vynes smeti, daj si čiapku, obuj si papuče, seď rovno, nehrb sa atď.. Dookola musí opakovať, opakovať, opakovať, aby si konečne nejaká Anička, Jožko, Janko zapamätali, čo treba robiť. Nestačí, že povie raz.

Takisto je to so Slovom Božím. Aby sme si zapamätali, čo hovorí Boh, treba Sv. Písmo čítať, čítať, čítať. Len vtedy je šanca, že si niečo zapamätáme. Jasné, že celé Sv. Písmo  si nebudeme pamätať, ale budeme vedieť aspoň niektoré jeho časti.

Hoci si spomínam, že boli aj takí géniovia, ktorí spamäti recitovali Sv. Písmo v pôvodných jazykoch, čiže v ktorých?

Otázka deťom:

- V akom jazyku bolo napísané Sv. Písmo?

(hebrejskom a gréckom)

KŇAZ:

No áno a určite ste zvedaví, kto bol ten génius, ktorý vedel Sv. Písmo po hebrejsky a grécky. Bol to sv. Vavrinec, pochádzal z Talianska, z prístavného mesta Brindisi. Preto je nazývaný Vavrinec z Brindisi.

Otázka deťom:

V ktorom storočí bolo preložené Sv. Písmo do nášho jazyka?

(V 9. storočí)

KŇAZ:

Vráťme sa k nášmu géniovi. Vavrinec bol nadpriemerne nadaný. Potreboval len päť rokov, aby sa naučil štyri jazyky: francúzsky, nemecky, španielsky a česky. Mal fenomenálnu pamäť. Okrem týchto schopností si ľudia pamätali ešte jednu jeho vlastnosť. Tí, ktorí poznali Vavrinca, hovorili, že nielen recitoval naspamäť Sv. Písmo v pôvodných jazykoch, ale čítal Sv. Písmo vždy na kolenách. Dokázal s takým presvedčením hovoriť o tom, čo prečítal vo Sv. Písme, že ľudia úplne zásadne zmenili svoj život.

Len Slovo Božie má takúto moc.  Žiadna kniha aj keby dostala najväčšie svetové ocenenia, nemá takúto moc. Pretože keď čítame obyčajnú knihu, čítame to, čo vymyslel a napísal človek. Keď čítame Sv. Písmo stretávame sa s autorom, čiže so samým Bohom. Keď človek dobre počúva Pána Boha, jeho slovo spôsobí,  že človek už nechce ísť proti Nemu, ale s Ním.

Prosím vás a povzbudzujem, aby ste Sv. Písmo čítali, ale aj sa jeho časti naučili naspamäť.

Vybraná osoba prevracia nasledujúcu stranu rorátnej knihy a číta nahlas:

Pán je moje svetlo a moja spása,

koho sa mám báť?

Pán je ochranca môjho života,

pred kým sa mám strachovať?

KŇAZ:

Je to žalm, ktorý sme počuli po 1. čítaní. Žalmy v Sv. Písme  sú tiež Slovom Božím. Skúste sa ho naučiť naspamäť. Ak by sa stalo, že by ste mali problém naučiť  sa ho naspamäť, alebo ho nebudete rozumieť, mám pre vás radu. Poproste Pána Ježiša tak, ako dvaja slepí v dnešnom Evanjeliu o pomoc. Poproste Pána Ježiša, aby sa dotkol Vašich očí, Vašich uší a aby Vám dal svoje svetlo. Napríklad sa môžete pomodliť takto. Opakujte za mnou:

Duchu Svätý,

osvieť náš rozum a srdcia,

aby sme počuli hlas Pána Boha.

Otázky:

1. Kedy na svätej omši spievame žalm (po prvom čítaní zo Sv. Písma )

2. Koľko je žalmov v Svätom písme? (150)

3. Ako sa volal svätec, ktorý vedel Sväté Písmo v pôvodných jazykoch? (sv. Vavrinec z Brindisi)

Úlohy:

1. Naučiť sa naspamäť časť žalmu 27: Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť? Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?

2. Do rorátnej knihy si doma nalep obrázok.

Obrázok:

Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť? Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?

• Predch.
• Nasl.