Farský úrad
Šestnásta detská sv. omša - cesta sv. Alberta Hurtada Cruchagu
Piatok 14. novembra
Turie 16,30 hod.
Višňové 18,00 hod.
Šestnásta detská sv. omša
Cesta chudoby - chudobná cesta
sv. Alberta Hurtada Cruchagu
KŇAZ:
Dnes sa opäť stretávame na našej Detskej sv. omši. Aj v mesiaci november chceme takto pozdraviť Pána Ježiša.
Pred chvíľou sme počuli krásne evanjelium o tom, ako Mária niekoľko násť-ročné dievča z Nazareta sa dozvedelo, že Boh si ju vyvolil za matku svojho syna.
Otázka pre deti:
Kto povedal Márii, že je vyvolená za matku Spasiteľa?
(Anjel Gabriel)
KŇAZ:
Máriu veľmi prekvapila táto správa. Prečo práve ona? V izraelskom národe bolo predsa toľko vznešených žien. Mária nemala ani manžela, nevedela, ako sa to môže stať. Ale Bohu je všetko možné.
Otázka pre deti:
Čo odpovedal prekvapenej Márii?
(Že počne Ježiša z Ducha Svätého)
KŇAZ:
Aká je to cesta?
DETI:
Chudobná cesta.
KŇAZ:
Kam vedie táto cesta?
DETI:
K Bohu.
KŇAZ:
Pri poslednej Detskej sv. omši nám krásne ukázal túto cestu sv. Brat Albert. Pamätáte si, najskôr chcel byť roľníkom, potom maliarom, lebo bol nadaný a maľoval pekné obrazy. Vtedy sa ešte nevolal Albert.
Otázky pre deti:
Aké meno dostal pri krste sv. Brat Albert?
(Adam)
Ako sa volá najviac známy obraz sv. Brata Alberta?
(Ecce homo – Hľa, človek)
KŇAZ:
Tento obraz maľoval ešte ako Adam Chmielowski. Meno Albert prijal vtedy, keď začal bývať v zohrievarni spolu s najchudobnejšími bezdomovcami Krakova. Sláva a kariéra prestali byť preňho dôležité, ale stal sa bratom núdznych.
Otázka pre deti:
Kto dnes podobne ako sv. Brat Albert vedie kuchyne pre hladujúcich a útulky pre bezdomovcov?
(Bratia albertíni, sestry albertínky)
KŇAZ:
Dnes urobíme skok za oceán. Tam sa v Čile v Južnej Amerike narodil chlapec, ktorý sa volal Albert. Rovnako ako náš dobrý brat z Krakova. Priezvisko je ťažké, ale máme ho napísané na obrázkoch a ak zabudneme môžeme si ho pozrieť. Pozor, svätec, ktorého dnes spoznávame sa volá sv. Albert Hurtado Cruchaga.
Jedno z detí alebo kňaz dáva na plagát obrázok sv. Alberta Hurtado Cruchaga.
KŇAZ:
Keď mal Albert sotva štyri roky, zomrel mu ocko. Alberta a jeho brata vychovávala len mamka. Nebolo im ľahko, často museli meniť bývanie. Obrovská matkina láska a jej citlivé srdce pre chudobných boli príkladom pre deti. Albert spomínal, že mamka ho učila skladať ruky k modlitbe a otvárať ich, aby pomáhal ostatným.
Deti z chudobnejších rodín vtedy dostávali špeciálne štipendiá, aby sa mohli učiť. Aj Albert také dostal a šiel do školy, ktorú viedli jezuiti. V škole patril k Mariánskemu združeniu, ktoré pomáhalo chorým a biednym. Každú nedeľu navštevovali deti chorých v nemocniciach alebo v ich domoch.
Albert stále častejšie rozmýšľal nad tým, že sa stane rehoľníkom. Jeho najlepším priateľom bol Pán Ježiš. Keď mal sedemnásť rokov, rozhodol sa vstúpiť k jezuitom. U jezuitov študoval, takže mu boli blízki. Jezuiti poradili Albertovi aby skôr skončil štúdium a popritom pracoval, lebo mamka a brat potrebovali jeho pomoc.
Keď sa konečne stal kňazom, neprestal navštevovať svojich chorých a chudobných a trápil ho ich život. Preto postavil dom, v ktorom boli duchovné cvičenia a rôzne stretnutia pre mládež a robotníkov.
Ako sa neskôr ukázalo, vďaka týmto stretnutiam viacerí mladí chlapci v sebe objavili kňazské povolanie.
Kňaz Albert síce nemal čas pre seba, ale bol šťastný. Občas o tom písal priateľom v listoch. Počúvajte.
PRÍBEH (Čítané pomaly a veľmi výrazne):
Pýtaš sa, ako je to možné, že mám v sebe taký pokoj? Ja sa na to neprestávam pýtať seba samého. Každý deň som zahltený návštevami, korešpondenciou, telefonátmi a písaním článkov. Je dôležité určiť si, čo treba v takomto apoštoláte konať najskôr. Som často ako skala, do ktorej udierajú vlny zo všetkých strán. Je možné utiecť len hore k Bohu.
Môj život je šťastný, celkom zasvätený Bohu a ľuďom. Všetko ma smeruje k Bohu. On je mojou jedinou záchranou, on je mojím jediným útekom spomedzi všetkých úloh a trápení.
KŇAZ:
Ako som už spomenul, kňaz Albert Hurtado bol od detstva citlivý na odkázaných, ktorým nikto nechcel pomáhať a žili celkom osamotení. Okrem toho, že sám pomáhal, povzbudzoval k tomu aj ostatných.
Keď raz viedol duchovné cvičenia, prosil svojich poslucháčov, aby pamätali na úbohých v meste, ktorých nebolo málo. A viete, čo sa stalo?
Prihlásilo sa toľko záujemcov k pomoci, že po nejakom čase z nich vzniklo tzv. Hogar de Cristo (Kristov dom). Išlo o to, aby bezdomovci mali nielen strechu nad hlavou, ale aj útulnú domácu atmosféru.
Páter Albert mal ešte jednu schopnosť, pre svoje idey vedel získať bohatých ľudí, ktorí ochotne otvárali svoje srdcia a finančne prispievali. Kristových domov pribúdalo ako húb po daždi. Kňaz Hurtado hovoril, že fungujú kvôli tomu, aby sa tam všetci cítili ako ľudia a Božie deti, aby im nič nechýbalo a aby to bol ich DOMOV.
Na koniec ešte len pridám, že tento kňaz žil v 20. storočí a za svätého ho vyhlásil pápež Benedikt XVI. len pred ôsmimi rokmi.
V každom čase žijú ľudia, ktorí potrebujú pomoc ostatných. Aj v časoch sv. Mikuláša, aj v časoch sv. Františka, aj dnes.
Včera som vás prosil, aby ste si prezreli svoje oblečenie, ktoré je pre vás primalé alebo hračky, s ktorými sa už nehráte a urobili ste z toho darček pre niekoho chudobného. Určite ste to nestihli všetci urobiť, preto vám to ešte aj dnes pripomínam. Taktiež našu adventnú pokladničku dobra. Už len dnes, zajtra a v pondelok sa môžete s niekým podeliť o svoj cent.
Otázky:
1. Odkiaľ pochádza sv. Albert Hurtado Cruchaga?
2. Kto naučil sv. Alberta otvárať srdce pre chudobných?
3. Ako sa volali domy, ktoré pre bezdomovcov a chudobných otváral sv. Albert?
Úloha:
Prezri s mamkou svoje oblečenie alebo hračky, možno máš niečo, čo by si mohol obetovať chudobnejším deťom.
Obrázok:
Sv. Albert Hurtado Cruchaga