Dvanásta detská sv. omša

Piatok 19. júna 2015

Turie 16,30 hod.

Višňové 18,00 hod.

Obrátenia v spovednici – nielen farníkov z Arsu

Siedma rada – sviatosť zmierenia

Kňaz:

Pochválený buď Ježiš Kristus. Vítam vás veľmi srdečne na našej poslednej detskej sv. omši pred prázdninami. Táto bude výnimočná tým, že tretiaci už môžete prijať Pána Ježiša v Eucharistii. Na našej ceste pribúdajú stále nové rady. Dnes dostaneme ďalšiu, prv než si o nej povieme, pripomeňte mi...

Kňaz:

Čo potrebujete?

Deti:

Jozef, ukáž nám cestu do neba!

Kňaz:

Zo srdca vám ďakujem – vždy budem ďakovať za túto pripomienku, veď preto som kňazom, aby som vás viedol do neba. Ďakujem všetkým, ktorí sa za mňa modlia.

Pán farár Vianney mal úžasnú trpezlivosť s tými, ktorých chcel priviesť k Pánu Bohu. Pamätáte si, koľko rokov mu trvalo kým farníci pochopili aké dôležité a potrebné je pre každého veriaceho účasť na nedeľnej svätej omši?

Otázka deťom:

- Koľko rokov pán farár Vianney vysvetľoval ľuďom, že nedeľa je zasväteným dňom?

(Osem rokov)

Kňaz:

Napriek tomu, že kňaz sv. Ján Vianney bol na farníkov veľmi náročný, okrem výnimiek ho farníci mali radi a ctili si ho. Viete prečo? Lebo sám od seba veľmi veľa vyžadoval. Pamätáte si koľko času trávil pri modlitbe, býval vo veľmi jednoduchých podmienkach – dokonca nejaký čas myslel, že posteľ nepotrebuje a veľmi málo jedol. Spal sotva niekoľko hodín a veľmi veľa hodín trávil v spovednici. Tam čakal na svojich farníkov. Nielen na nich, lebo o sv. farárovi Vianneym sa začalo hovoriť aj v okolí. Čoraz viac ľudí ho chcelo vidieť. Do Arsu začali doslova prúdiť pútnici. Došlo to tak ďaleko, že najčastejšie spovedal 11 až 12 hodín denne. Stávalo sa dokonca, že 16 až 17 hodín spovedal.

Starosta mesta si zapísal, že v rokoch 1830 - 1845 v Arse bolo 300 až 400 ľudí denne. Medzi nimi boli jednoduchí dedinčania, šľachtici a dokonca rehoľníci, biskupi a vedci. Niektorí prišli peši, iní na kočoch a po určitom čase, keď ľudí stále pribúdalo medzi Arsom a Trevouxom, ktoré sú od seba vzdialené 10 km, bola zorganizovaná 3x v týždni dostavníková doprava. O niekoľko rokov neskôr začali z Lyonu do Arsu niekoľkokrát denne jazdiť omnibusy. Na hlavnej stanici v Lyone bola jedna pokladňa otvorená 24 hodín, predávali sa v nej lístky výlučne len do Arsu. Čo je zaujímavé, lístky boli platné 8 dní, lebo toľko trvalo ľuďom čakanie na spoveď u pána farára Vianneyho.

Viete si to predstaviť? Skutočná senzácia. Občas prišli do Arsu ľudia, ktorí o Vianneym veľa nevedeli a vôbec nemali úmysel sa spovedať a ... odchádzali z Arsu vymenení ako úplne iní ľudia. Vypočujte si príbeh.

Príbeh XIV.

Istý staviteľ z Lyonu sa často hádal so svojou ženou. Raz ráno po ďalšej hádke tresol dverami, kričiac „Už ma nikdy neuvidíš“ a vybehol na ulicu. Na námestí zbadal omnibus s nápisom: „Spoj do Arsu“.

- Čo je to za mesto? – spýtal sa okoloidúceho.

- Je to asi 40 km odtiaľto. Nepočul si o Arse? Ľudia tam cestujú, lebo je tam neobyčajný farár.

Muž zo zvedavosti si sadol do omnibusu. Keď došli na miesto, kostol v Arse bol už preplnený. Pán farár práve začínal náboženstvo. Staviteľ počúval, počúval a čudoval sa sám sebe – ak ho budem počuť ešte raz – pomyslel si – dám sa chytiť ako všetci tí ľudia.

Kňaz:

Určite tušíte, čo bolo ďalej. Poobede sa staviteľ postavil do rady na spoveď. Z kostola vyšiel úplne zmenený – nový človek. Zdalo sa mu, že je najšťastnejší na svete. Do Lyonu sa vrátil najrýchlejšie ako to bolo možné, za manželkou, na ktorú pred niekoľkými hodinami kričal, že ho už nikdy neuvidí.

Vypočujte si ešte jednu neobyčajnú udalosť.

Príbeh XV.

Istého pekného júnového dňa učiteľ kreslenia z Lyonu sa vybral do hôr Beaujolais (čítaj Božolé). V omnibuse stretol starého priateľa, ktorý cestoval do Arsu.

- Poď so mnou – navrhol priateľ. – Uvidíš kňaza, ktorý robí zázraky.

- Zázraky ??! – zasmial sa posmešne učiteľ. – Neverím v zázraky! Kedysi v detstve bol na prvom sv. prijímaní, ale potom bola francúzska revolúcia... Už dávno zavrhol katolícku vieru. Teraz veril len svojmu rozumu.

- Poď, hovorím ti, uvidíš a uveríš – naliehal priateľ.

Po chvíli váhania učiteľ súhlasil. – Dobre, páči sa mi slovo Ars... – zasmial sa posmešne.

Nasledujúci deň zo zvedavosti vošiel do kostola. Končila sa sv. omša. Po nej pán farár Vianney akoby ho poznal, ide od oltára priamo k nemu.

Položil mu vychudnutú ruku na rameno a dal znak. Učiteľ šiel za ním. Vošiel do zakristie a zbadal spovednicu. Farár mu dal znak, aby si kľakol.

- Ó, čože, to nie!

Kňaz pozeral naňho pokojne, akoby sa chcel opýtať: „Prečo?...“

- No, dobre, to mi neuškodí... Bez ľútosti a žiaľu začal rozprávať o svojom živote.

Kňaz Vianney počúval toto chladné rozprávanie a keď učiteľ skončil povedal:

- Teraz choď pred oltár sv. Filomény a popros ju, aby ti vyprosila milosť obrátenia.

Teraz sa učiteľ nepriečil. Postavil sa na odporúčanom mieste a náhle sa stalo niečo zvláštne. Prvýkrát v živote tu bolo niečo, čo rozumom nemohol pochopiť. Slzy sa mu tisli do očí. Vyšiel z kostola a plakal.

Kňaz

My vieme, že v spovednici treba hriechy vyznať a oľutovať ich, však? Takýchto udalostí tí, ktorí písali životopis sv. farára Jána Mária Vianneyho zaznamenali na desiatky. Najneobyčajnejšie sú tie, ktoré hovoria o ľuďoch, ktorí v Arse chceli zo len zvedavosti vidieť toho zvláštneho neobyčajného kňaza a nakoniec stretli Pána Boha. Predsa o to ide v opravdivej práci každého kňaza, jeho najväčšou radosťou je, keď sa ľudia vracajú k Pánu Bohu.

Dnes dostávate obrázok na ktorom je spovednica, v ktorej spovedal sv. Ján Vianney mužov. Dodnes ju možno vidieť v sakristii kostola v Arse. Ešte niečo som vám zabudol povedať. Pán farár Vianney povzbudzoval svojich farníkov, aby prv, než sa prídu vyspovedať vošli do kaplnky Ecce homo – Hľa človek – a zamysleli sa nad nevinne trpiacim Ježišom Kristom. Vo svetle Pánovho utrpenia lepšie spoznajú svoje hriechy. Nato treba myslieť, dokonca každý deň, pri večernom spytovaní svedomia...

Na našom plagáte dnes vystupujeme na siedmy stupienok našej cesty do neba.

Nakoniec ešte prosba. Pomodlite sa dnes za tých rodičov, ktorí neboli na sv. spovedi pri príležitosti vášho Prvého sv. prijímania.

Otázky:

1. Koľko času trávil kňaz Ján Vianney v spovednici?

2. Čo dôležité treba urobiť v spovednici?

3. Kde môžeme vidieť spovednicu, v ktorej najčastejšie spovedal pán farár Vianney?

Úlohy:

1. Pomodli sa večer za tých rodičov, ktorí neboli na sv. spovedi pri príležitosti vášho Prvého sv. prijímania.

2 Urob si každý deň pred spánkom krátke spytovanie svedomia.

3. Ak si to ešte neurobil, konečne nájdi ochotných modliť sa za vybraného kňaza.

Obrázok:

Spovednica v sakristii kostola v Arse, kde sv. Ján Mária Vianney spovedával.

• Predch.
• Nasl.