Štvrtá detská sv. omša

Piatok 20. februára 2015

Turie 16,30 hod.

Višňové 18,00 hod.

Myšlienky na kňazstvo

Tretia rada – vytrvalosť

Kňaz

Vítam vás a hneď si skúsme pripomenúť, čo sme naposledy na detskej sv. omši hovorili o sv. Jánovi Mária Vianneym.

Otázka deťom:

Koľko mal Ján Mária Vianney rokov keď prijal prvú sviatosť zmierenia a prvé sväté prijímanie? (11 a 13 rokov)

Otázka deťom:

Prečo tak neskoro prijal tieto sviatosti? (Veľa rokov trvala francúzska revolúcia, jej vláda zatvorila kostoly a prenasledovali kňazov, aj kostol v rodnej dedinke Janka bol zatvorený a nemali žiadneho kňaza).

Kňaz

Ako vidíte sviatosti prijal veľmi neskoro. Bohužiaľ boli to veľmi ťažké časy. Našťastie revolúcia sa konečne skončila a Janko sa dočkal znovuotvorenia jeho farského kostola. Bolo to na jar r. 1802. Janko mal už sedemnásť rokov. Z ranného detstva si sotva pamätal slávnostné sv. omše a pobožnosti. Teraz sa mu otvoril nádherný svet farského kostola. Behal doňho nakoľko mu to čas dovolil. Prizeral sa starému farárovi, ktorý sa po rokoch vyhnanstva vrátil do svojej farnosti. Chcel sa stať kňazom. Napadla ho táto myšlienka už niekoľko krát. Ale ako sa stať kňazom? Má už sedemnásť rokov a do školy chodil len pár rokov. Čo na to všetko povie mama a otec.

Najprv šiel za mamou. Povedal jej, že keby sa stal kňazom, získal by veľa duší. Mama si od radosti poplakala. S otcom to bolo horšie. Nič nechcel počuť o Jankovom kňazstve. Vedel, že syn je dobrý a pracovitý človek a práve preto a tým viac ho nechcel pustiť z domu. Janko sa nebúril a neurážal. Mlčal nasledujúce dva roky a horlivo pracoval na hospodárstve. Až konečne sa naskytla dobrá príležitosť. V blízkej dedine pobožný a učený kňaz Balley – ten istý, ktorý sa v čase prenasledovania skrýval po domoch a slúžil sv. omše – zbieral vo farnosti chlapcov, ktorí by v budúcnosti chceli byť kňazmi. Janko ešte raz prosil otca. Ten konečne súhlasil. Pán farár Balley ho prijal. Janko - vlastne Ján, pretože už mal dvadsať rokov, žiaril od radosti. Netušil, koľko ťažkostí ho čaká.

Otázka deťom:

S čím mal ťažkosti budúci svätec?

Kňaz

Veľmi rýchlo sa ukázalo, že Ján má veľké ťažkosti s učením. Nebol naučený učiť sa. Za celých dvadsať rokov svojho života len niekoľko z nich strávil v dedinskej škole. Učil sa veľmi usilovne, od rána do večera, nestratil ani minútu. Do únavy si opakoval latinské slovíčka. Modlil sa k Duchu Svätému o dar rozumu. Ale všetko bolo márne. Uplynulo veľa mesiacov a on sa nič nenaučil. Ako sám hovoril - do jeho nedobrej hlavy sa nič nezmestilo. Trpezlivosť strácali dokonca aj najschopnejší spolužiaci, ktorí mu mali v učení pomáhať. Dokonca sa stalo, že najmúdrejší z nich pri učení udrel budúceho svätca po tvári. Nedokázal sa už pozerať na bezradnosť spolužiaka. Ján sa nevrhol na spolužiaka päsťami, aby mu to vrátil. Naopak – kľakol si pred ním a prosil o odpustenie za to, že je tak malo chápavý. Po chvíli už aj ten, ktorý ho udrel kľačal a prosil Janka o odpustenie. To bol začiatok veľkého priateľstva týchto dvoch chlapcov. Priateľstva, ktoré vydržalo až do konca ich života. Po tejto udalosti sa Jankovi naďalej nedarilo s učením. Vtedy mal pokušenie.

Otázka deťom:

Kto uhádne, aké pokušenie mal Janko? (Pokušenie znechutenia)

Kňaz

Počúvajte, čo chcel urobiť Ján.

PRÍBEH IV.

Janko bol veľmi unavený. Celé mesiace sa učil od rána do večera, postil sa a modlil. Nič nepomáhalo. Nič sa nenaučil. Nemohol už ani pozrieť na knižky. Napĺňali ho odporom. Mal veľké pokušenie – je to ťažké, nestanem sa kňazom. Nechám to všetko a vrátim sa domov. Spomenul si na dom a prácu na hospodárstve, ktorá mu toľké roky prinášala radosť.

S ťažkým srdcom šiel za milovaným kňazom Balleyom a zdôveril sa mu so svojím trápením: „Chcem sa vrátiť k svojim, dlhšie už nevydržím.“ Dobrotivý Balley sa ho opýtal: „Kam chceš ísť? Vieš dobre, že tvoj otec po ničom tak netúži ako mať ťa doma pri sebe. Rozlúč sa so svojimi plánmi. Rozlúč sa s kňazstvom...! Rozlúč sa s dušami...!“ Janko až podskočil. Mal by sa rozlúčiť s dušami? Ó, nie! To nemôže dopustiť. Boh to určite nedopustí. Predsa chýba toľko kňazov! Nie, nemôže sa vrátiť domov, musí vytrvať.

Kňaz

Tak aj urobil. Naďalej sa učil u kňaza Balleya. Rozhodol sa urobiť aj hrdinský krok,. Urobil sľub, že pôjde na púť k hrobu sv. Františka Regis. Po raňajšej sv. omši a sv. prijímaní s palicou a s ružencom v ruke sa vydal na cestu. Pred sebou mal sto kilometrov. Počas cesty jedol len to, čo dostal od dobrých ľudí. Ale nestávalo sa to často. Vyháňali ho ako bezdomovca. V každom prípade zobral si so sebou trochu peňazí, ale verný svojmu predsavzatiu, nechcel nič kupovať. Jedol bylinky, pil vodu z prameňa a spal pod holým nebom. Nakoniec vychudnutý, ale šťastný došiel do cieľa svojej púte. Kľakol si pred relikviami svätca a prosil: „Sv. Ján František úpenlivo ťa prosím, daj mi milosť, aby som sa vedel naučiť latinčinu.“

Po návrate kňaz Balley prijal Janka s otvoreným náručím a učenie mu šlo akoby lepšie. V každom prípade odvtedy, keď sa ukázali nové ťažkosti, sa už neznechucoval.

Otázka deťom:

Ako sa volá čnosť, ktorú mal Janko? (Čnosť vytrvalosti)

Kňaz

Áno, je to čnosť vytrvalosti. Je to naša tretia rada na ceste do neba. Asi nikto z nás nie je tak vytrvalý ako sv. Ján Vianney. Ale všetci potrebujeme čnosť vytrvalosti. Vy pri učení, lebo nie je vždy ľahké učiť sa a ja ju potrebujem tiež. A na záver potrebujem ešte vašu pripomienku.

Kňaz

Čo potrebujete?

Deti:

Jozef, ukáž na cestu do neba!

Otázky:

1. Ktorý cudzí jazyk robil Jankovi ťažkosti pri učení?

2. Aké pokušenie mal Ján Vianney?

3. K hrobu ktorého svätca šiel Ján Vianney na púť?

Úlohy:

1. Pomodli sa večer k Duchu Svätému o dar rozumu a vytrvalosti v učení.

2. Dnešný obrázok nalep do svojho zošita a pod obrázok napíš odpovede na otázky.

Obrázok:

Kuchyňa s pecou a stolom v rodnom dome sv. Jána Mária Vianneyho. Možno práve tu povedal svojej mame, že sa chce stať kňazom.

• Predch.
• Nasl.