Pondelok po 4. adventnej nedeli

22. december 2014

Smrť v Albe de Tormes

Čas, aby sme sa už uvideli, Bože môj

Kňaz:

Vítam vás na sv. omši v tento prázdninový deň, na našich Rorátoch, na našom stretnutí so sv. Teréziou z Avily.

Kňaz:

Solo Dios…

Deti:

... basta!

Kňaz:

Poznáme tie slová dokonale, často ich opakovala naša sprievodkyňa sv. Terézia. Jej život sa už chýlil ku koncu a ona sa nesmierne tešila, že je čoraz bližšie k stretnutiu s milovaným Pánom Ježišom, po ktorom túžila počas celého života. Naše stretnutie s ním počas vianočných sviatkov je už blízko.

Zaspievajme z celého srdca našu pieseň.

Pieseň

Solo Dios basta

Kňaz:

Sv. Terézia zasiala zrno, ktoré rastie už skoro päťsto rokov. Jej úsilie, ktoré malo dvadsaťročné trvanie, pokračuje ďalej. Bratia i sestry karmelitáni majú svoje kláštory po celom svete.

Otázky deťom:

Kto pomáhal Terézii zakladať mužské karmelitánske kláštory?

(Sv. Ján z Kríža)

Koľko kláštorov založila sv. Terézia v Španielsku?

(17)

Kňaz:

Po založení kláštorov nenastali pre Teréziu pokojné časy v kláštornom tichu a v modlitbe. Prešiel nejaký čas a bolo potrebné kláštory vizitovať. Navštevovala svoje dcéry – ako často volala bosé karmelitánky – a povzbudzovala ich ako dobrá matka k horlivosti a vernosti rehoľným pravidlám, ktoré sama napísala.

Keď zase raz požiadali predstavení, aby vizitovala kláštory, bolo to už nad jej sily. Bola to jej posledná cesta a vizitácia španielskych karmelitánskych kláštorov.

Sv. Terézia bola vážne chorá, ale to bola celý svoj život, no nikdy sa nepoddala svojím slabostiam. Hovorila, že je zvyknutá na utrpenie, a preto môže cestovať ďalej. Smerovala od kláštoru ku kláštoru. Sestry na ňu čakali a potrebovali útechu matky zakladateľky. Iné potrebovali napomenúť, ak svedomito nežili regulu. Vypočujme si, čo povedala počas jednej z posledných návštev v istom kláštore.

PRÍBEH (Čítať pomaly a výrazne)

„Moje dcéry, teším sa z vašej vernosti a poslušnosti. Teším sa z vašej chudoby a lásky, ktorá vás spája. Ak vytrváte, Boh vás požehná. Úpenlivo vás prosím, nezrieknite sa toho, čo vyžaduje naša regula! Nežite rehoľné záväzky zo zvyku, ale horlivo a každý deň čoraz dokonalejšie! Odpusťte mi zlý príklad. Nedajte sa zviesť mojimi chybami a vždy buďte poslušné svojim predstaveným. Prosím vás o to pre Božiu lásku.“

Kňaz:

Z týchto slov cítiť lúčenie, ale sestry ani nepomysleli na to, že vidia svoju matku poslednýkrát. Sv. Terézia asi cítila smrť, pretože hoci sa nepoddávala svojej chorobe, ponáhľala sa späť do Avily. Chcela byť konečne doma – v kláštore sv. Jozefa. Nechcela ostať kdesi na ceste. Asi jej zneli v ušiach slová, ktoré počula nedávno predtým: „Čo si robíš starosti? Všetko je zariadené, spokojne môžeš odísť.“

Počas návratu do Avily sa zastavila v Albe de Tormes. Mali pred sebou sedemdesiat kilometrov a v Albe chceli prenocovať. Sesty v Albe ich očakávali a sv. Teréziu hneď odprevadili spať. Sv. Terézia sa bránila, že je síce unavená, ale ako dospelá nikdy nechodila tak skoro spať. Jej telo už bolo zoslabnuté a slabšie ako jej vôľa ešte čosi vykonať. Na druhý deň vstala na rannú sv. omšu a tvrdila, že jej nič nie je, že to prejde. Neprešlo. Pripravili pre ňu celu vedľa kaplnky a Terézia sa tešila z blízkosti pri milovanom Ježišovi. Atmosféra v kláštore oťažela. Bolo tam ešte väčšie ticho a veľký smútok. Nikdy sa nestalo, žeby sa sv. Terézia bola takto poddala. Ovládol ju pocit, že Ježiš je blízko. Modlila sa: „Nadišiel čas, aby sme sa videli, Bože môj!“ Nikomu nenapadlo, že by v Albe de Tormes mohla zomrieť.

Sestry bdeli pri svojej matke celú noc a ona trpezlivo trpela bez akýchkoľvek ponôs a sťažností. Prosila si kríž, silno ho držala a túlila k svojmu srdcu.

Pozrite sa na dnešný obrázok.

Niektoré dieťa alebo kňaz umiestni obrázok na dekoráciu.

Kňaz:

Asi sme z toho trochu smutní, však? Vždy keď niekto blízky umiera, prežívame z toho smútok a sv. Terézia nám už je blízka. Koľko v nej bolo sily, energie a zrazu... Koľko ešte mala plánov, chcela založiť ďalšie kláštory, chcela chodiť vizitovať. Choroba bola silnejšia, útočila na ňu čoraz častejšie a viac a viac ju oslabovala.

Sv. Terézia bola spokojná, pretože vedela, že okamih smrti bude pre ňu bránou do neba a že v ten vytúžený deň sa stretne s tým, ktorého milovala celý život.

Pred polnocou 15. októbra sv. Terézia zomrela. Mala šesťdesiatsedem rokov.

Jej hrob sa nachádza v Albe de Tormes. Niektorí sa divili, že nie v Avile, pretože tam chcela byť pochovaná. Lenže s Pánom sa stretla v Albe a tam zostalo i jej telo. Dodnes sa blízko pri jej hrobe nachádza kláštor bosých karmelitánok. Vedľa veľkej truhly s telom sv. Terézie sú dva kryštálové relikviáre. V jednom je srdce ranené Božou láskou a v druhom časť pravej ruky, vďaka ktorej vznikli a zachovali sa pre nás vzácne spisy. V Albe sa dá navštíviť cela, v ktorej zomrela. Na toto miesto prichádza dennodenne množstvo návštevníkov, ktorí sa modlia pri hrobe sv. Terézie z Avily, veľkej reformátorky, akú už neskôr Španielsko nemalo.

Dňa 1. novembra 1982 sa na tomto mieste modlil pápež dnes už svätý Ján Pavol II. Veľký. Vypočujme si, čo vtedy povedal:

PRÍBEH (čítať pomaly a výrazne)

„Sv. Terézia od Ježiša, ty si bola Božia priateľka, aj priateľka ľudí. Pros za nás, aby sme dosiahli, čo ty a prišli tam, kam si došla ty. Do jednoty s Najsvätejšou Trojicou. Nech sa vznáša k Bohu naša vďaka za to, čo všetko si urobila a čo všetko ešte urobíš v prospech Božieho ľudu, ktorý si ťa ctí ako duchovnú majsterku. Túto vďaku chcem vyjadriť slovami: Nech je vždy a všade zvelebený Pán náš Boh.“

Kňaz:

Sv. Terézia, prosíme Ťa, vyprosuj nám nebo, aby nebolo pre nás nič dôležitejšie ako stretnutie s Ježišom.

Otázky deťom:

1. Prečo bola sv. Terézia tesne pred smrťou mimo Avily?

2. Čo držala v ruke, keď zomierala?

3. Kde sa nachádza hrob a relikvia srdca sv. Terézie

Úlohy:

1. Pomodli sa za tých, ktorí sa nedožijú sviatkov.

2. Zisti, kde najbližšie sa nachádza karmelitánsky kláštor.

Obrázok:

Smrť v Albe de Tormes v kruhu bosých karmelitánok

• Predch.
• Nasl.