Ani sme sa nenazdali a opäť je tu mládežnícky večer. Príbehom sme si nakrátko zhrnuli a doplnili minulú tému o odpustení.

Nasledujúci príbeh sa odohráva uprostred španielskej vojny, keď boli vypaľované dediny. Keď vojaci ľudovej armády vyčistili dedinu od svojich protivníkov (Červenej armády), v rohu pri stene našli ťažko raneného vojaka z nepriateľského tábora. Hrudník mal prebodnutý črepinou z granátu. Zranený muž strnulým pohľadom sledoval blížiacu sa hliadku. Potom ochabnuto zdvihol ruku so slovami: „Kňaza! Zožeňte mi kňaza.“ Vojaci vyhľadali kňaza a priviedli ho k nemu. „Chceš sa vyspovedať? Spýtal sa kňaz. „Áno chcem. Ale povedzte mi, vy ste miestny kňaz?“

„Áno som,“ odvetil. Nasledoval zúfalý výkrik: „Môj Bože!“ Dlho trvalo kým kňaz opustil umierajúceho muža. Keď sa vrátil k hliadke, ktorá na neho čakala, mal vlasy mokré od potu a vyblednutú tvár. Poprosil, aby zraneného muža odniesli do najbližšieho domu, aby nezomrel na ulici. Keď sa k nemu vojaci priblížili, zdvihol hlavu a slabým hlasom zašepkal: „On mi odpustil! On mi dokázal odpustiť!“ „Čo je na tom divné, prečo by ti nemal odpustiť? Je to jeho práca,“ odpovedali vojaci. „Ale vy neviete, čo som vykonal. Sám som zabil tridsaťdva kňazov; bodal som ich, strieľal, ubíjal, škrtil. V každej dedine som si prekliesnil cestu do domu kňaza. Tu som urobil to isté. Kňaz nebol doma, ale našiel som jeho otca a dvoch bratov. Opýtal som sa ich, kde je kňaz, ale odmietli ho zradiť. A tak som ich všetkých troch zastrelil. Chápete to? Kňazovi, ktorý bol u mňa, som zabil otca a bratov ... A on mi napriek tomu odpustil.“ P. Lefevre

V druhej časti sme si pozreli svedectvo Riša Čanakyho, ktoré bolo veľmi zaujímavé.

Keďže bol práve týždeň modlitieb za duchovné povolania sme spolu počas adorácie prosili o duchovné povolania a za všetkých kňazov. Pane, daj nám dobrých a svätých kňazov!

Mládežnícky večer pokračoval programom na fare.

„Proste sa mi to páči a nie je to zbytočné, lebo mňa to zaujíma. A nechcem sa hrať. Proste má to baví.   A má to zmysel robiť.“ –A-

„Super si to vymyslel s tým videom.... My od Riša Čanakyho máme DVD .... ale by ma nenapadlo, že ma taký život. A aj ja si často krát myslím, že ten druhý ma nepočúva, ale to ja nepočúvam jeho. Takže na výbornú 1*.... bolo to zaujímavé atď. ... A som sa držala ....lebo som sa nerozrevala pri filme, ktorý ma zaujímal.“ –J-

„Piatok bol super...páčilo sa mi všetko, čo bolo... aj ten film bol krásny... aj "svedectvo bolo zaujímavé"....niet čo dodať“ –A-

„Myslím si, že aj keby ten program na fare ... že nemusí to byť vždy iba o tom, aby bol nejaký program ... áno povedať pár vecí možno nejaké krátke filmy alebo čo ... ale niekedy stačí aj to, že som tam proste s tými ľuďmi ... a že môžem tráviť piatok aj inak, ako len sedieť doma...lebo ja von nechodím skoro vôbec ... takže ja som úplne šťastná, že som na fare medzi ľuďmi ... možno by bolo fajn si zahrať spoločenské hry také pre všetkých, čo by sme tam boli... to by sme sa aj nasmiali aj všetko ... –A-

„Na omši sa mi páčilo to svedectvo, ktoré si pustil, bolo to dobré aj keď filmové, myslím, že to bol veľmi dobrý výber. Páčilo sa mi aj to, že si na začiatku oprášil to, čo bolo minule a na to nadviazal. A veľmi sa mi páčil aj ten film, čo sme pozerali na fare, bol veľmi pekný, síce smutný, ale výborný... takéto filmy sa mi veľmi páčia.“ –S-

„Bolo to asi najlepšie zo všetkých mládežiek, ktoré zatiaľ boli ... bolo úplne super, všetko vydarené proste super the bes.“ –L-

„Bolo to super inšpiratívne video, dojalo ma to ....aký je Čanaky super otec a manžel a na fare bolo .... hm ... najlepšie ten film som videla, ale je úžasný, láska, že,... wau.“ –G-

„Niečo bolo super, z niečoho som bola smutná... Čanaky bol super, film tiež, ... na fare to bolo ... vtipné, ale to sa prežilo, ako celok to bol opäť super večer.“ –K-

„To svedectvo toho speváka Richarda sa mi veľmi páčilo:) nevedela som, že takto na sebe makal, ale celkovo to bolo fajn a moje hodnotenie je pozitívne.“ –A-

-LB-

Ďakujeme Ľubovi.... :)

• Nasl.