Piatok 14. novembra

Turie 16,30 hod.

Višňové 18,00 hod.

Šestnásta detská sv. omša

Cesta chudoby - chudobná cesta

sv. Alberta Hurtada Cruchagu

KŇAZ:

Dnes sa opäť stretávame na našej Detskej sv. omši. Aj v mesiaci november chceme takto pozdraviť Pána Ježiša.

Pred chvíľou sme počuli krásne evanjelium o tom, ako Mária niekoľko násť-ročné dievča z Nazareta sa dozvedelo, že Boh si ju vyvolil za matku svojho syna.

Otázka pre deti:

Kto povedal Márii, že je vyvolená za matku Spasiteľa?

(Anjel Gabriel)

KŇAZ:

Máriu veľmi prekvapila táto správa. Prečo práve ona? V izraelskom národe bolo predsa toľko vznešených žien. Mária nemala ani manžela, nevedela, ako sa to môže stať. Ale Bohu je všetko možné.

Otázka pre deti:

Čo odpovedal prekvapenej Márii?

(Že počne Ježiša z Ducha Svätého)

KŇAZ:

Aká je to cesta?

DETI:

Chudobná cesta.

KŇAZ:

Kam vedie táto cesta?

DETI:

K Bohu.

KŇAZ:

Pri poslednej Detskej sv. omši nám krásne ukázal túto cestu sv. Brat Albert. Pamätáte si, najskôr chcel byť roľníkom, potom maliarom, lebo bol nadaný a maľoval pekné obrazy. Vtedy sa ešte nevolal Albert.

Otázky pre deti:

Aké meno dostal pri krste sv. Brat Albert?

(Adam)

Ako sa volá najviac známy obraz sv. Brata Alberta?

(Ecce homo – Hľa, človek)

KŇAZ:

Tento obraz maľoval ešte ako Adam Chmielowski. Meno Albert prijal vtedy, keď začal bývať v zohrievarni spolu s najchudobnejšími bezdomovcami Krakova. Sláva a kariéra prestali byť preňho dôležité, ale stal sa bratom núdznych.

Otázka pre deti:

Kto dnes podobne ako sv. Brat Albert vedie kuchyne pre hladujúcich a útulky pre bezdomovcov?

(Bratia albertíni, sestry albertínky)

KŇAZ:

Dnes urobíme skok za oceán. Tam sa v Čile v Južnej Amerike narodil chlapec, ktorý sa volal Albert. Rovnako ako náš dobrý brat z Krakova. Priezvisko je ťažké, ale máme ho napísané na obrázkoch a ak zabudneme môžeme si ho pozrieť. Pozor, svätec, ktorého dnes spoznávame sa volá sv. Albert Hurtado Cruchaga.

Jedno z detí alebo kňaz dáva na plagát obrázok sv. Alberta Hurtado Cruchaga.

KŇAZ:

Keď mal Albert sotva štyri roky, zomrel mu ocko. Alberta a jeho brata vychovávala len mamka. Nebolo im ľahko, často museli meniť bývanie. Obrovská matkina láska a jej citlivé srdce pre chudobných boli príkladom pre deti. Albert spomínal, že mamka ho učila skladať ruky k modlitbe a otvárať ich, aby pomáhal ostatným.

Deti z chudobnejších rodín vtedy dostávali špeciálne štipendiá, aby sa mohli učiť. Aj Albert také dostal a šiel do školy, ktorú viedli jezuiti. V škole patril k Mariánskemu združeniu, ktoré pomáhalo chorým a biednym. Každú nedeľu navštevovali deti chorých v nemocniciach alebo v ich domoch.

Albert stále častejšie rozmýšľal nad tým, že sa stane rehoľníkom. Jeho najlepším priateľom bol Pán Ježiš. Keď mal sedemnásť rokov, rozhodol sa vstúpiť k jezuitom. U jezuitov študoval, takže mu boli blízki. Jezuiti poradili Albertovi aby skôr skončil štúdium a popritom pracoval, lebo mamka a brat potrebovali jeho pomoc.

Keď sa konečne stal kňazom, neprestal navštevovať svojich chorých a chudobných a trápil ho ich život. Preto postavil dom, v ktorom boli duchovné cvičenia a rôzne stretnutia pre mládež a robotníkov.

Ako sa neskôr ukázalo, vďaka týmto stretnutiam viacerí mladí chlapci v sebe objavili kňazské povolanie.

Kňaz Albert síce nemal čas pre seba, ale bol šťastný. Občas o tom písal priateľom v listoch. Počúvajte.

PRÍBEH (Čítané pomaly a veľmi výrazne):

Pýtaš sa, ako je to možné, že mám v sebe taký pokoj? Ja sa na to neprestávam pýtať seba samého. Každý deň som zahltený návštevami, korešpondenciou, telefonátmi a písaním článkov. Je dôležité určiť si, čo treba v takomto apoštoláte konať najskôr. Som často ako skala, do ktorej udierajú vlny zo všetkých strán. Je možné utiecť len hore k Bohu.

Môj život je šťastný, celkom zasvätený Bohu a ľuďom. Všetko ma smeruje k Bohu. On je mojou jedinou záchranou, on je mojím jediným útekom spomedzi všetkých úloh a trápení.

KŇAZ:

Ako som už spomenul, kňaz Albert Hurtado bol od detstva citlivý na odkázaných, ktorým nikto nechcel pomáhať a žili celkom osamotení. Okrem toho, že sám pomáhal, povzbudzoval k tomu aj ostatných.

Keď raz viedol duchovné cvičenia, prosil svojich poslucháčov, aby pamätali na úbohých v meste, ktorých nebolo málo. A viete, čo sa stalo?

Prihlásilo sa toľko záujemcov k pomoci, že po nejakom čase z nich vzniklo tzv. Hogar de Cristo (Kristov dom). Išlo o to, aby bezdomovci mali nielen strechu nad hlavou, ale aj útulnú domácu atmosféru.

Páter Albert mal ešte jednu schopnosť, pre svoje idey vedel získať bohatých ľudí, ktorí ochotne otvárali svoje srdcia a finančne prispievali. Kristových domov pribúdalo ako húb po daždi. Kňaz Hurtado hovoril, že fungujú kvôli tomu, aby sa tam všetci cítili ako ľudia a Božie deti, aby im nič nechýbalo a aby to bol ich DOMOV.

Na koniec ešte len pridám, že tento kňaz žil v 20. storočí a za svätého ho vyhlásil pápež Benedikt XVI. len pred ôsmimi rokmi.

V každom čase žijú ľudia, ktorí potrebujú pomoc ostatných. Aj v časoch sv. Mikuláša, aj v časoch sv. Františka, aj dnes.

Včera som vás prosil, aby ste si prezreli svoje oblečenie, ktoré je pre vás primalé alebo hračky, s ktorými sa už nehráte a urobili ste z toho darček pre niekoho chudobného. Určite ste to nestihli všetci urobiť, preto vám to ešte aj dnes pripomínam. Taktiež našu adventnú pokladničku dobra. Už len dnes, zajtra a v pondelok sa môžete s niekým podeliť o svoj cent.

Otázky:

1. Odkiaľ pochádza sv. Albert Hurtado Cruchaga?

2. Kto naučil sv. Alberta otvárať srdce pre chudobných?

3. Ako sa volali domy, ktoré pre bezdomovcov a chudobných otváral sv. Albert?

Úloha:

Prezri s mamkou svoje oblečenie alebo hračky, možno máš niečo, čo by si mohol obetovať chudobnejším deťom.

Obrázok:

Sv. Albert Hurtado Cruchaga

• Predch.
• Nasl.