Piatok 10. októbra

Turie 16,30 hod.

Višňové 18,00 hod.

Trinásta detská sv. omša

Cesta chudoby - chudobná cesta

sv. Jozefa Kalazanského

 

Chudobná cesta

sv. Jozefa Kalazanského

 

KŇAZ:

Veľmi pekne vás všetkých vítam na ďalšej našej detskej sv. omši.

Čas veľmi uteká, už máme takmer polovicu októbra, modlievame sa sv. ruženec.

Vráťme sa k našim nebeským pokladom – ľuďom, ktorých spoznávame v tomto roku počas našich detských sv. omší. Myslím si, že ich môžeme nazvať potomkami Pána Ježiša, aj keď nie sú jeho pokrvní. Prečo?

Lebo majú toho istého ducha, žili tak, ako učil Ježiš a chceli sa mu vo všetkom podobať.

 

Otázka pre deti:

Koľko takýchto sme spoznali počas detských sv. omší?

(Jedenástich)           

 

KŇAZ:

Naša cesta sa nám pekne krúti na našom plagáte. Naše poklady sa ligocú na pozadí neba. Lebo cesta, ktorou tí ľudia išli, mala najdôležitejší cieľ. Viedla do neba.

 

KŇAZ:

Aká je to cesta?

DETI:

Chudobná cesta.

KŇAZ:

Kam vedie táto cesta?

DETI:

K Bohu.

 

KŇAZ:

Takouto cestou išli sv. František z Assisi, sv. Dominik, sv. Mikuláš, sv. Hedviga Sliezska, sv. Vincent de Paul. Takú cestu nám tiež ukazuje pápež František, čo sme si povedali na začiatku.

  Oni všetci nám nielen ukazujú cestu, ale nás tiež učia, že poklady nezhromažďujeme na zemi, že to, čo tu máme, nemôže zatieniť ľudí, zvlášť tých, ktorí potrebujú pomoc. Naši svätí nám ukazujú, že žiadne poklady nemôžu byť dôležitejšie ako Boh. Poklady máme zhromažďovať v nebi a nie na zemi. Lebo...

 

KŇAZ:

Toľko máš...

DETI:

... koľko dáš!

 

KŇAZ:

Pri poslednej detskej sv. omši sme spoznali......   sv. Vincenta. On to nevedel hneď od začiatku. Mal vo svojom živote obdobie, keď sa mu zdalo, že kariéra, sláva, bohatstvo a prebývanie na kráľovskom dvore, je to, čo chce mať.

Našťastie sa mu otvorili oči a svoje srdce rozšíril pre najchudobnejších. Pamätáte si? Srdce rozširujeme očami. U sv. Vincenta sa tak stalo.

 

Otázka pre deti:

Kde chcel pracovať sv. Vincent?

(V malej farnosti mimo mesta medzi jednoduchými ľuďmi)

 

KŇAZ:

Je to pravda, ale stalo sa to až vtedy, keď sa stal duchovným správcom galejnikov a uvidel ľudí pripútaných k veslám v podpalubí. Stále výraznejšie videl rozdiely medzi bohatým a pohodlným životom a životom jednoduchých ľudí na dedine. Okrem toho sám pochádzal z chudobnej rodiny, preto prosil, aby mohol odísť z Paríža a slúžiť mimo mesta. Tam videl, že ho k tomu Boh povoláva a to, čo vtedy začal, existuje a funguje až dodnes.

 

Otázka pre deti:

Ako sa volajú rehole (spoločnosti), ktoré vznikli vďaka sv. Vincentovi?

 (Spoločnosť Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul – vincentky, Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul – vincentíni alebo lazaristi)

 

KŇAZ:

Viac menej v tom istom čase, kedy žil sv. Vincent de Paul, žil sv. Jozef Kalazanský, dajme na plagát jeho obrázok a vypočujme si príbeh.

Jedno z detí alebo kňaz dáva na plagát obrázok sv. Jozefa Kalazanského.

 

PRÍBEH (Čítané pomaly a výrazne)

Jeden nepríjemný marcový deň šiel vysoký kňaz s ryšavou bradou svižným krokom uličkami rímskej časti za Tiberom. Vtedy počul deti, ako sa hádajú a nadávajú si. Po niekoľkých krokoch páter Jozef videl dve skupinky ušpinených chlapcov, ktorí po sebe hádzali nielen nadávky, ale aj kamene.

Páter Jozef uvidel nielen skupinu rebelov. Videl veľký problém tisícov ľudí žijúcich v biednych životných podmienkach. Obyvatelia v tej časti Ríma nezarábali, lebo dobre platená práca si vyžadovala vzdelanie a vzdelanie si vyžadovalo peniaze.

Stačilo, že by sa chlapci naučili čítať, písať a počítať a mali by pred sebou celkom iné možnosti.

 

KŇAZ:

Po istom čase sa kňaz Jozef pochádzajúci zo Španielska presťahoval do Ríma. Bol vzdelaný a myslel si, že vo veľkom meste sa pre neho nájde nejaké dobré miesto. Našiel skupinku detí, ktoré namiesto toho, aby chodili do školy, sa túlali len po uliciach.

 

Otázka pre deti:

Čo je to Tiber?

(Rieka pretekajúca Rímom)

 

KŇAZ:

Stretnutie s tými chlapcami prevrátilo hore nohami život a plány kňaza Jozefa a silno sa dotklo jeho srdca.

Rozhodol sa nevrátiť do rodného Španielska a starať sa o chlapcov, ktorí – ako sa ukázalo – nevedeli ani čítať ani písať a nemali žiadnu šancu, aby začali chodiť do školy. A to znamenalo, že nenájdu žiadnu prácu a možno budú bývať na ulici.

V tých časoch sa za vyučovanie v škole platilo, preto páter Jozef Kalazanský hľadal spôsob, ako by mohla byť škola zadarmo. Okrem toho riešil problém, kto by chcel v takej škole učiť bez nároku na mzdu.

Predstavte si, že našiel také miesto za Tiberom. Prvé hodiny vyučoval sám v sakristii pri Kostole sv. Doroty. Išlo o prvú bezplatnú školu v Európe. Je dobré, aby sme si to zapamätali. Prvú bezplatnú školu založil v Ríme sv. kňaz Jozef Kalazanský.

Správa o bezplatnej škole pátra Jozefa sa rozšírila do celého sveta. Po niekoľkých rokoch sa v nej učilo viac ako dvetisíc žiakov. Samozrejme, že kňaz Jozef už nebol jediným učiteľom. Pomáhali mu kňazi aj laici.

 

Otázky pre deti:

Kto sú laici?

 (Osoby žijúce vo svete, ktoré neprijali kňazskú vysviacku ani neprijali rehoľné sľuby)

 

Kto z ľudí, ktorých sme spoznali na detských sv. omšiach bol laikom – svetskou osobou?

(Bl. Edmund Bojanovský, sv. Hedviga Sliezska)

 

KŇAZ:    

Výborne ste odpovedali! Máte dokonalú pamäť, ale vráťme sa k nášmu kňazovi Jozefovi a jeho škole. Kňaz sa musel starať o všetko: o to, aby mali deti čím písať, na čom písať, aby mali knihy na učenie, aj školské lavice a musel zabezpečiť nové miestnosti, lebo žiakov stále pribúdalo. Kňaz Jozef Kalazanský vypracoval vlastný systém vyučovania. Šesťročné deti sa učili robiť znak kríža a prvé slabiky. Žiaci mali každý polrok skúšky. Ten, kto mal dobré výsledky, prechádzal do ďalšej triedy. Po štyroch rokoch bolo jasné, či bude žiak študovať ďalej, alebo sa bude pripravovať na povolanie. Najschopnejší išli po deviatke na vysokú školu.

Školy, ktoré otváral, nazývali v Ríme Zbožné školy a fungujú dodnes. Plný názov týchto škôl je veľmi dlhý a znie: Rehoľa chudobných regulárnych klerikov Božej Matky Zbožných škôl. Dlhý názov, však? Rehoľníkov voláme kratšie: piaristi. Odkiaľ je tento názov? Z latinského pius, čo znamená zbožný. Keďže školy sú zbožné, vedú ich piaristi.

  Na svojej internetovej stránke rehoľníci vysvetľujú, kto je piarista. Počúvajte:

  - kňaz alebo rehoľný brat,     

  - niekto, kto chce žiť podľa evanjeliových rád (chudoba, čistota, poslušnosť),

  - osoba, ktorá má rada deti a mládež a je pre nich ochotná obetovať celý život. Piaristi sú verní tomu, čo pred štyrmi storočiami začal kňaz Jozef Kalazanský.

Na koniec poviem len to, že keď sv. Jozefovi ponúkli, aby sa stal kanonikom v Katedrále v Seville, odpovedal: „Našiel som tu v Ríme najlepší spôsob, ako slúžiť Bohu, pomáhať chudobným chlapcom. Nevymením to za nič na svete!“

 

KŇAZ:

Akú cestu si vyvolil kňaz Jozef?

DETI:

Chudobnú cestu.

KŇAZ:

Kam vedie táto cesta?

DETI:

K Bohu.

 

Otázky:

1. Aké povolanie objavil v Ríme sv. Jozef Kalazanský?

(Výchova a vzdelanie detí a mládeže)

2.Kde vznikla prvá verejná bezplatná škola v Európe?

(V Ríme za Tiberom, v sakristii Kostola sv. Doroty)

3. Ako sa volá rehoľa, ktorá dnes vedie školy podľa vzoru sv. Jozefa Kalazanského?

(Piaristi)

 

Úlohy:

1. Pomodli sa za svojich učiteľov a vychovávateľov.

2. Ponúkni svoju pomoc pri učení tomu, komu sa nedarí v učení.

 

Obrázok:

Sv. Jozef Kalazanský