Piatok 23. mája

Turie 16,30 hod.

Višňové 18,00 hod.

Deviata detská sv. omša

Cesta chudoby - chudobná cesta

sv. Vavrinca

KŇAZ:

Všetkých vás srdečne vítam. Som veľmi rád, že prichádzate. Vidím, že sa nám vytvorila pekná farská skupinka, ktorá chce poznávať tých, ktorí slúžili chudobným. Preto prichádzajte na detské sv. omše. Občas sa ešte možno niekto k nám pridá. Pripomínajte stále o týchto sv. omšiach tým, ktorí v tomto roku na nich neboli. Niektorí tu prichádzate sami, mladší s rodičmi, starými rodičmi, alebo so staršími súrodencami. Ideme zaujímavou cestou.

KŇAZ:

Aká je to cesta?

DETI:

Chudobná cesta.

KŇAZ:

Kam vedie táto cesta?

DETI:

K Bohu.

KŇAZ:

Na tejto ceste stretávame ľudí, ktorí nás svojím krásnym životom občas prekvapili, zaujali a povzbudili. No niektorí hovorili, že takýto život v úplnej chudobe, keď si poklad hromadíme v nebi, nie je možný. Niektorí to tvrdia aj dnes.

Môže sa to zdať čudné, ale je predsa Boh najdôležitejší, dôležitejší ako všetko, čo môžeme mať na tomto svete – a to už nie je čudné. Je to láska k Bohu.

KŇAZ:

Minulý piatok sme spoznali úžasného svätca známeho na celom svete už 8 storočí, svätého Antona. Je to zaujímavé, že cestu chudoby zvolil až vtedy, keď stretol bratov od svätého Františka. Je to niečo neobyčajné, že svätý Anton je ďalším človekom, ktorého pritiahla chudobná cesta svätého Františka.

Otázka pre deti:

Kto po spoznaní sv. Františka si zvolil takú cestu ako on?

(Pápež František, sv. Klára, sv. Dominik, sv. Anton Paduánsky)   

KŇAZ:

Oni si zvolili chudobnú cestu preto, že okrem pápeža Františka, všetci ostatní žili v tom istom čase ako sv. František z Assisi. Zachoval sa list, ktorý sv. František písal sv. Antonovi. Nazýva ho v ňom svojím biskupom a je rád, že ho chcú zástupy počúvať, keď im rozpráva o veľkej láske Pána Boha.

Svätý Anton veľmi dbal o chudobných, nikdy ich nenechal bez pomoci. Chudobní boli pre neho nielen ľudia, ktorí nemali peniaze, ale aj chorí, osamelí, hladní, plačúci po smrti blízkych, aj tí, ktorí boli ďaleko od Pána Boha.

Svätý Anton sa snažil pomáhať každému. Dodnes sú na celom svete v kostoloch akoby pamiatky po sv. Antonovi. A vôbec tým nemyslím na sochy sv. Antona.

Otázka pre deti:

Čo v kostoloch nám pripomína, že sv. Anton dbal o chudobných?

(Pokladničky „chlieb sv. Antona“)

KŇAZ:

Dúfam, že viete, kde je vo vašom kostole taká pokladnička. Mali by sme na ňu pamätať po celý rok. No teraz je pre nás dôležitá pokladnička pred oltárom, do ktorej budeme vhadzovať cent, dva, päť, koľko kto chce a môže obetovať pre najchudobnejších z našej farnosti.

Dnes, aby sme spoznali a zavesili ďalšiu postavu na našej ceste chudoby, sa prenesieme do Talianska a vrátime sa späť o 17 storočí, čiže viac menej do čias sv. Mikuláša.

KŇAZ:

Aká je to cesta?

DETI:

Chudobná cesta.

KŇAZ:

Kam vedie táto cesta?

DETI:

K Bohu.

Jedno z detí alebo kňaz zavesí na plagát obrázok sv. Vavrinca-

KŇAZ:

Svätý, ktorého dnes spoznáme sa volá Vavrinec. Bol diakon. Najskôr Vám vysvetlím, kto je to diakon. Vo Svätom Písme v Skutkoch apoštolov sa rozpráva o ustanovení prvých diakonov. Za čias apoštolov boli siedmi určení muži, ktorí sa mali starať o chudobných. Slovo diakon znamená sluha. Všetky úlohy v Cirkvi nazývame službou.

Sv. Vavrinec bol jedným zo siedmich diakonov Cirkvi za čias pápeža Sixta II. Mal hospodáriť s majetkom Cirkvi v Ríme a starať sa o chudobných. Majetok Cirkvi vtedy nemohol byť veľký. Nebolo možné stavať kostoly. Kresťania sa museli skrývať pre svoju vieru. Sväté omše sa slúžili v domoch alebo v katakombách, čiže v podzemných cintorínoch.

Ak sa niekto verejne priznal k Ježišovi, hrozilo mu, že bude zabitý. Keď za cisára Valeriána vypuklo prenasledovanie kresťanov, zatkli pápeža Sixta a odsúdili na smrť ukrižovaním. Vavrinec bol verný diakon a ostal pri pápežovi počas cesty na ukrižovanie. „Kam kráčaš otče bez svojho syna? Kam sa ponáhľaš, kňaz, bez svojho diakona?“, kričal Vavrinec smerom k pápežovi. Dojatý pápež predpovedal Vavrincovi, že o tri dni ho čaká ešte väčšie utrpenie.    

PRÍBEH (Čítané pomaly a veľmi výrazne)

Rimania nechali Vavrinca, lebo dúfali, že im vydá celý cirkevný majetok. Počuli neuveriteľné príbehy o drahých zlatých kalichoch, používaných počas svätej omše. Prisľúbili mu, že keď ich dostanú, tak ho pustia.

Vavrinec ich prosil: „Dajte mi tri dni, aby som mohol zhromaždiť všetky poklady Cirkvi!“

V tom čase rýchlo rozdal chudobným zo spoločnej pokladne všetky peniaze, dokonca aj liturgické predmety. Keď nastal určený deň, zhromaždil veľký zástup chudákov, chorých, žobrákov, slepých a postihnutých, o ktorých sa starali kresťania v Ríme. Prišiel s nimi k cisárskemu úradníkovi a povedal: „Hľa, toto sú poklady Cirkvi!“.

Potom ešte pridal: „V tých klenotoch sa skrýva živá viera v Krista, ale aj Kristus sám. Prijmi ich na svoj i cisárov úžitok. Zlato, po ktorom túžiš, je prameňom zla a preto som ti nemohol dať taký jed, preto som rozdal cirkevný majetok do rúk chudobných. Staraj sa o našich miláčikov a poslúžiš tým cisárovi a aj samému sebe!“

KŇAZ:

Môžete si predstaviť, ako sa zatváril cisár. Bol sklamaný a Vavrincovi to neprepáčil. Rozkázal ho ukrutne mučiť. Vavrinca položili na železný rošt a zaživa ho piekli na ohni. Vavrinec vydržal strašné bolesti a nezaprel Krista. Dodnes je v Ríme veľmi uctievaný. Keď sa prenasledovanie kresťanov skončilo, postavili nad jeho hrobom baziliku.

Čo nás učí sv. Vavrinec? Učí nás vernosti Pánu Ježišovi, aj keby bolo potrebné veľmi trpieť. Ukazuje nám tiež, že ozajstným bohatstvom človeka je viera. Jeho slová o „pokladoch Cirkvi“ nás učia, že ľudia, ktorým môžeme slúžiť a pomáhať, majú veľkú cenu. Lebo keď im slúžime, sme bližšie k nebu a bližšie k Bohu. Naša životná cesta ide hore a je ukázaná aj na našom plagáte.

Chcel by som, aby ste porozmýšľali nad tým, akú službu môžete mať a komu môžete poslúžiť. Jedni sú miništrantmi, iní ešte možno nad tým premýšľajú. Niekto môže spievať v spevokole, alebo patriť do eRka či Oázy. Niekto iný môže pomáhať slabším kamarátom s domácimi úlohami, alebo pomáhať na fare... Každý môže nájsť v Cirkvi priestor pre svoju službu.

Teraz máme príležitosť, aby sme ukázali deťom do čoho sa môžu vo farnosti zapojiť.

Deti majú veľa krúžkov atď. Je dobré im ukázať, že sa môžu angažovať, zapojiť sa do aktivít a tak môžu slúžiť Bohu a ľuďom.  

Otázky:

1. Kto bol sv. Vavrinec?

(Diakon)

2. Čo znamená slovo „diakon“?

(Sluha)

3. V ktorej knihe Svätého písma sa hovorí o úlohách diakonov?

(Skutky apoštolov)

Úlohy:

Porozmýšľaj, komu alebo kde môžeš slúžiť. Do akej skupiny by si sa mohol zaradiť.

Obrázok:

Sv. Vavrinec

• Predch.
• Nasl.