Piatok po 3. adventnej nedeli

21. decembra 2012

ODVÁŽNE  IŠLI ZA SVETLOM

BL. LUIGI  A  BL. MÁRIA  QUATROCCHI – SVÄTÁ RODINA

KŇAZ:

Dnes sme počuli krásny úryvok Evanjelia podľa sv. Lukáša. V tých dňoch sa Mária vydala na cestu k svojej príbuznej Alžbete, ktorá čakala dieťa. Alžbeta privítala Pannu Máriu neobyčajnými slovami. Prečítam ich ešte raz: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že Matka môjho Pána  prichádza ku mne ? (...) a blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“

Otázka deťom:

Ako Alžbeta nazvala  Pannu Máriu?

(Povedala jej, že je blahoslavená)

KŇAZ:

Alžbeta nazvala Máriu „blahoslavenou“,  čiže šťastnou. Prečo? Po prvé preto, že Mária čakala dieťa. Povedala: „Matka môjho Pána prichádza ku mne.“ Po druhé Alžbeta nazvala Pannu Máriu šťastnou, lebo bola vybratá za matku Božieho Syna, uverila, že sa splní sľub povedaný Pánom Bohom.

Odkiaľ to všetko Alžbeta vedela? Telefonovala jej Panna Mária? Poslala Alžbete list či SMS? Nie! Evanjelista Lukáš napísal, že sv. Alžbeta bola naplnená Duchom Svätým. To znamená, že Duch Svätý jej povedal, že Panna Mária odpovedala anjelovi (včera sme to počuli v Evanjeliu): „Nech sa mi stane podľa tvojho slova“. Slová Alžbety mi znejú neobyčajne:

„A  blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“ – je to akoby dar na záver rorátnych omší. Akoby Pán Boh povedal každému z nás: „Každý, kto mi verí, je šťastný“.

Nebolo to tak aj v živote svätice, ktorú sme včera spoznali?

Otázka deťom:

Ako sa volala svätá, ktorú sme včera spoznali?

(Sv. Jozefína Bakhita)

KŇAZ:

Bakhita pochádzala zo Sudánu. Začiatok jej života bol veľmi smutný. Všetko sa zmenilo, keď spoznala Pána Ježiša. Svojho najlepšieho Pána. Bakhita sa nielen nazývala „šťastná“ pretože to v arabskom jazyku znamená slovo „bakhita“, ale v skutočnosti do konca svojho života bola šťastná a s týmto šťastím sa chcela so všetkými podeliť.

Na našom rorátnom plagáte máme už len jedno voľné miesto, lebo dnes spoznáme posledných, ktorí ...

KŇAZ:

Išli odvážne ...

DETI:

... za Svetlom.

Medzi tými, ktorí išli za Svetlom sme mali doteraz rôznych ľudí: deti, kňazi, rehoľné sestry, mladé mamy, dokonca politik. Ale rodičia doteraz neboli. Práve dnes ich spoznáme.

On bol známym advokátom, ona váženým pedagógom. On bol skautom, ona dobrovoľníčkou počas druhej svetovej vojny v organizácii na pomoc ľuďom, ktorí museli utekať zo svojej vlasti. On sa volal  Luigi, mal 24 rokov, ona sa volala Mária a bola o 4 roky mladšia. Spoznali sa v Ríme. Mária sa hneď doňho zamilovala. Lásku si do konca života sľubovali v jednej z rímskych bazilík.

Ako manželia viedli obyčajný život. Mali veľa priateľov, s ktorými sa radi stretávali. Známi hovorili, že Mária a Luigi sú stále do seba zamilovaní. Prežili spolu 46 rokov. Mária hovorila, že nebolo dňa, kedy by sa nebola potešila, keď počula hlas svojho muža vracajúceho sa z práce. Luigi bol veriacim katolíkom, ale nie vždy chodil v nedeľu do kostola. Mária trpezlivo učila manžela modliť sa a povzbudzovala ho prijímať sviatosť zmierenia a Eucharistie a aby sa zúčastňoval stretnutí s rôznymi skupinami vo farnosti.

Večer si celá rodina kľakla k spoločnej modlitbe. Dodnes v dome, kde bývali, vo veľkom salóne nad krbom visí obraz Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorému zverili celú svoju rodinu. Každý deň večer sa stretávali pri modlitbe a v priebehu dňa  si sadali spolu pri veľkom stole.

Luigi a Mária mali 4 deti. Dvoch synov a dve dcéry. Za všetko ďakovali Pánu Bohu. Mysleli si, že deti sú cenným darom od Pána Boha, ktorý si treba strážiť.

Hneď po narodení prvého dieťaťa sa Luigi zo dňa na deň zriekol fajčenia. Tvrdil, že nechce byť zlým príkladom pre svojho syna.

Vypočujte si ako sami hovorili o svojich deťoch.

PRÍBEH (čítané veľmi pomaly a veľmi výrazne)

Od narodenia prvého z detí sme úplne zabudli na seba. Pozorovali sme ich prvé kroky, prvé úsmevy, prvé slová, prvé znepokojujúce nedokonalosti, ktoré sa ukazovali.

Z lásky k deťom sme sa snažili napraviť svoje chyby. Priali sme si, aby sa deti doma dobre cítili. Nasledovala škola, následne skauting, ktoré dopĺňali našu výchovu a pripravovali ich na život. Bdeli sme nad nimi dňom i nocou a dávali sme pozor, aby nijaké zlo nezamračilo ich duše.

Cítili sme, že máme veľkú zodpovednosť. Voči samému Bohu, ktorý nám zveril deti. Chceli sme ich vychovať tak, aby milovali Pána Boha a svoju vlasť. Vychovali sme naše deti vo viere, aby Pána Boha poznali a milovali.

KŇAZ:

Všetci, ktorí sa s nimi stretávali boli nadšení ako múdro dokázali svoje deti vychovávať. Zaujímali sa o ne, pýtali sa ako sa im vodí v škole, pomáhali im s domácimi úlohami a keď bolo treba, tak ich napomínali. Keď deti niečo vyviedli,  hľadali spolu riešenie.

Jeden zo synov spomínal, že rodičia boli pre nich opravdivým príkladom. „Pretože sme neboli anjelikmi, museli byť aj napomínania a tresty. Najťažší trest sme dostali vtedy, keď nás mama nepobozkala na dobrú noc“.

Každý voľný čas Mária a  Luigi trávili spolu s deťmi. Všetky výlety za mesto, prechádzky, cyklistické výlety či celé prázdniny organizovali tak, aby sa deti nenudili, aby si oddýchli, ale aj aby sa niečo naučili.  Zo štyroch detí sa dvaja chlapci stali kňazmi, jedna dcéra išla do kláštora a druhá zostala s rodičmi. Jeden syn sa stal kňazom v Ríme, druhý rehoľníkom - trapistom. Dcéra vstúpila v Miláne do kláštora  benediktínok. Rodina Quattrocchi držala spolu v dobrom aj v zlom. To bola ich najväčšia sila. V najťažších chvíľach sa každý mohol  spoliehať na podporu rodiny. Keď boli deti väčšie, Luigi a Mária začínali každý deň sv. omšou. Nesmierne ma prekvapilo, že Luigi sa zvítal so svojou ženou až keď vyšli z kostola. Čiže, najprv sa zvítal s Pánom Ježišom a až potom so svojou ženou.

Úžasné, pravda? Ján Pavol II. ich vyhlásil za blahoslavených za to, že boli šťastným manželstvom, skvelými rodičmi svojich štyroch detí. To sa v Cirkvi ešte nestalo. Ani to sa ešte nestalo, aby sa slávnostného vyhlásenia zúčastnilo troje z detí Luigiho a Márie. Viete si to predstaviť? Byť na Námestí sv. Petra v Ríme a počuť ako pápež vyhlasuje, že tvoji rodičia mama a otec sú blahoslavení?  To je ale radosť!

Nakoniec poprosme blahoslavených Máriu a Luigiho, aby sa prihovárali za našich rodičov, aby naše rodiny boli šťastné s Pánom Ježišom.

KŇAZ:

Bl. Luigi a bl. Mária Quattrocchi...

DETI:

... orodujte za nás.

KŇAZ:

Včera som vám sľúbil, že vám dnes poviem, čo urobiť s fotografiami, ktoré určite máte už dva dni doma pripravené. Prosím vás, aby ste si tie fotografie zajtra priniesli do kostola. Budú súčasťou nášho rorátneho stretnutia.

Nezabudnite! Zajtra má každý priniesť do kostola svoju fotografiu.

Otázky:

1. Komu bl. Luigi a Mária odovzdali celú svoju rodinu?

2. S čím začínali svoj deň?

3. Kedy spomíname blahoslavených manželov?

Úlohy:

1. Pobozkaj mamu a otca a poďakuj im za to, že si na svete.

2. Popros večer v modlitbe o požehnanie pre svojich rodičov. Prines ráno na Roráty svoju fotografiu.

Obrázok:

Bl. Luigi a bl. Mária Quattrocchi

• Predch.
• Nasl.