Ešte predtým, než sa Metod vypravil späť na Veľkú Moravu, vysvätil ho pápež za kňaza a arcibiskupa moravsko-panónskeho, aby mohol lepšie pomáhať ľuďom na Veľkej Morave. Urobil z neho svojho veľvyslanca pre Veľkú Moravu a časť dnešného Maďarska a Slovenska. Nie všetci však z toho mali radosť. Tam, kde sa robí niečo dobré, sa nepriateľ Pána Boha snaží našepkávať ľuďom zlé myšlienky. Aj tento raz na seba Pokušiteľ nenechal dlho čakať. Nahovoril niektorým biskupom a panovníkom, že nie je spravodlivé, aby bol Metod arcibiskupom. Biskupi a dokonca i cisár Ľudovít Nemec mu začali závidieť, že si rozumie s pápežom a že bol vysvätený za arcibiskupa. Preto vymysleli zlý plán. Keď sa Metod vracal z Ríma cez Nemecko, zatkli ho a nechali ho uviazaného na povraze bežať za koňom. Potom ho kruto väznili a len občas mu do cely priniesli niečo na jedenie. Metoda niekedy prepadol veľký hnev, a keby mohol, ukázal by im, čo je v ňom. Bola to veľká skúška jeho trpezlivosti a dôvery v Pána Boha. Keď sa ale modlil, všetok hnev sa rozpustil ako cukor v čaji. Od Pána Boha dostával silu vydržať až do konca. Ubehli viac než dva roky, kým sa správa o Metodovom krutom väznení dostala až k pápežovi. Ten sa veľmi rozhneval, viac nečakal a poslal list biskupom a cisárovi Ľudovítovi, aby Metoda ihneď prepustili a sprevádzali na Veľkú Moravu. Všetkých biskupov tak pápež tvrdo potrestal.

Metod je nám príkladom v tom, že keď bol prepustený na slobodu, nepripravoval plán, ako sa pomstí tým, ktorí ho väznili. Neoplatil im to, ale modlil sa za nich, aby sa polepšili.

Moja úloha:

Pomodlím sa za slovenských pánov biskupov.

• Predch.
• Nasl.