Bohoslužby
27. Cyril vedel, ako je dôležité čítať knihy a hlavne Sväté Písmo
Slovania z Veľkej Moravy mali Cyrila a Metoda veľmi radi a vážili si ich prácu. Vedeli, že im na nich záleží. Obdivovali ich nadšenie a vieru v Božiu dobrotu. Bratia nelenošili, ale pracovali tak ako len najlepšie vedeli. Cyril si vzal na starosť výučbu nových spolupracovníkov. Veľmi si prial, aby z nich vyrástli vzdelaní a bohumilí muži.
K škole patria učebnice a knihy, z ktorých sa žiaci učia a môžu sa k nim vracať. Cyril ale žiadne knihy nemal a nemohol ísť do obchodu a kúpiť si ich. Preto mu nezostávalo nič iné než večer sadnúť k písaciemu stolíku a pri svetle sviečky písať knihy pre svojich žiakov. Napísal napríklad krátky príbeh o tom, ako sa podarilo nájsť relikvie sv. Klementa. Jeho najznámejším dielom je Proglas. Cyril takto pomenoval predhovor k prekladu evanjelií. Pripomína báseň, je totiž celý vo veršoch. Píše sa v ňom ako je pre človeka krásne a užitočné čítať Sväté Písmo. Počúvajte úryvok z Proglasu:
Čujte Slovo, od Boha prišlo,
slovo, ktoré kŕmi ľudské duše,
slovo, ktoré posilňuje srdce i rozum.“
Čo tým chcel Cyril povedať? Nie je divné, že prirovnáva čítanie Svätého Písma k potrave? Každý človek má telo, ktoré vidíme. Človek, ktorý dlho neje a nepije, chudne, zoslabne a vypadá ako nejaká zvädnutá kvetina. V človeku je ale aj neviditeľná duša, ktorá je omnoho dôležitejšia než telo. Niekedy sa ľudskej duši hovorí srdce. To tiež potrebuje pokrm. Ale aký? Čoho má byť duša plná? Pokoja, radosti, spravodlivosti... A to všetko nájdeme vo Svätom Písme, čo je list od Boha, z ktorého sa dozvedáme, ako na nás Pánu Bohu záleží....
Moja úloha:
Prečítam si dnes ešte raz doma všetky tri čítania, ktoré sa čítali pri sv. omši v kostole.
26. Po príchode na Veľkú Moravu založil Cyril školu pre kňazov a učiteľov
Pred mnohými rokmi bola v krajine, kde teraz žijeme, slovanská ríša, ktorú dnes nazývame Veľká Morava. Žili v nej naši predkovia – Slovania. Možno nejaký náš pra pra pra ... predok by nám povedal, aké to bolo za Cyrila a Metoda, ako vyzerali a čo dobré medzi ľuďmi urobili. Vďakabohu, existujú knihy, z ktorých sa dozvedáme to najdôležitejšie z ich života. Vieme, že hneď po príchode Cyril založil školu pre mladých mužov, z ktorých sa mali stať kňazi. Tí, ktorí do tejto školy chodili, v nej aj bývali. Cyril ich začal učiť písať a čítať v hlaholike, počítať, modliť sa a pracovať. Dozvedali sa tiež nové veci o prírode, ako lepšie hospodáriť. Bolo im spolu dobre, pretože ich sprevádzalo Božie požehnanie, o ktoré každý deň spoločne v modlitbách prosili. Mladí muži sedávali na teplých kožušinách pri Cyrilových nohách. Počúvali jeho príbehy z detstva, zo štúdia na univerzite i o putovaní k Saracénom a Chazarom. Po rozhovoroch sa žiaci najviac tešili na slávenie svätej omše. Konala sa v krásnej rotunde a celá bola v staroslovienčine. Bola to novinka, predtým sa na Veľkej Morave pri svätej omši používal latinský jazyk a ľudia nerozumeli slovám, ktoré kňaz prednášal. Od príchodu svätých Cyrila a Metoda bolo všetko iné, ľudia rozumeli všetkému, čo sa deje pri svätej omši, a tiež všetkým ostatným modlitbám.
Máš tiež niekoho, kto ti rozpráva príbehy alebo ti rozpráva o Pánu Bohu, či o svojom detstve? Je to niekto z rodiny, z farnosti? Môžeš za to byť veľmi vďačný. Niekto takéto šťastie nemá, a ako by bol rád, keby tiež mohol počúvať. Poďakuj ľuďom, ktorí si na teba nájdu čas a rozprávajú ti príbehy zo svojho detstva, či z Biblie. Môžeš im dať napríklad pusu, objať ich, alebo im napísať na papierik krátky odkaz.