Cyril s Metodom sa pustili do príprav na svoju misijnú cestu do Rastislavovej krajiny – na Veľkú Moravu. Vedeli, že úloha, ktorú prijali, nebude ľahká. Obaja sa ale veľmi tešili na Slovanov, mysleli na nich každý deň, keď sa v modlitbe rozprávali s Pánom Ježišom. Všeličo sa o tej krajine a jej obyvateľoch dozvedeli. Napríklad to, že u nich v zime padá sneh a mrzne. Bratia boli zvyknutí na slnko, teplo a stále modrú oblohu. Najviac ich prekvapilo, že Slovania nemajú pre svoj jazyk písmo, teda ani abecedu. Áno, naši predkovia v tejto dobe nevedeli písať ani čítať. Bola len hŕstka bohatých ľudí a kňazi, ktorí zvládali čítať a písať po latinsky alebo grécky. Cyril premýšľal, ako by svojim moravským bratom a sestrám pomohol. Rád by ako dar na privítanie pre Slovanov zostavil abecedu šitú priamo na mieru ich reči. Vedel, že nikto nedokáže vytvoriť písmo len tak, veď písmo je Boží dar. Nevymyslel to zo dňa na deň. Vždy, keď si sadal k práci na novom písme, sa prežehnal a poprosil Ducha Svätého o pomoc. Kríž nakreslil aj na papier. Jedného dňa si v duchu povedal: „Čo keby sa písmeno A písalo ako krížik? Je to prvé písmeno a bude nám pripomínať, že máme všetko robiť v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ Postupom času potom vymyslel, ako sa budú písať aj ďalšie písmená, ako je č, š. Zostavenú abecedu pomenoval hlaholika. Do staroslovienčiny – reči, ktorej Slovania rozumeli – sa pokúsil postupne preložiť aj to najcennejšie, čo bratia mali, totiž časť Svätého Písma (Biblie) a tiež texty k svätej omši.

Na začiatku každej modlitby robíme kríž, tiež pred jedlom a keď začíname svätú omšu. Kríž sa robí, aby sme si uvedomili, že je tu s nami Pán Boh, ktorý na nás má vždy čas. Týmto prosíme, aby nás všade sprevádzalo požehnanie Boha Otca i Syna i Ducha Svätého. Aj pred tým, keď vstaneš postele, sa prežehnaj. Nezaberie to veľa času, a pritom si spomenieš na Pána Ježiša a pozveš ho do nového dňa.

Moja úloha:

Všetko, čo začínam, začnem v mene kríža.

• Predch.
• Nasl.