Je známa legenda, ktorá hovorí o Cyrilovi a jeho krahulcovi. Deti majú radi zvieratká. Aj doma často všeličo chováme. V dobe sv. Cyrila a Metoda v 9. storočí bolo bežné, že chlapci z bohatých rodín jazdievali spoločne aj s doprovodom starších na lov a učili sa sokoliarstvu. Každé dieťa malo svojho dravca, vtáka, ktorého trénovalo. Vyžadovalo to čas a vytrvalosť. Cyril mal krahulca, na ktorého bol pyšný.

Raz sa prihodila smutná udalosť. Keď Cyril vypustil krahulca, prišiel veľký vietor a odniesol ho ktoviekam. Cyril volal na svojho obľúbeného krahulca, pískal a nakoniec sa rozplakal, ale nepomohlo to. Krahulca už nikto nikdy nevidel. Po ceste domov bol Cyril smutný, mal krahulca veľmi rád. Doma nechcel nič jesť a nemohol zaspať. Stále na neho myslel. Po dvoch dňoch márneho čakania si uvedomil: "To by som mohol plakať ešte celý týždeň, ale aj tak sa nič nezmení. Krahulec tu bol, teraz tu nie je. Bič tu na svete nie je naveky. Všetko raz skončí. Už viem, čo urobím. Radšej budem robiť ľuďom okolo seba radosť a ďakovať Pánu Bohu za všetko, čo mi dáva každý deň."

Cyril prišiel za mamou a všetko jej to povedal. Mamička sa veľmi zadivila jeho slovám, ale dala mu za pravdu. Otvorila Starý zákon a povedala mu o Jóbovi: Pán Boh dal, Pán Boh vzal, nech je pochválené meno Pánovo.

Moja úloha:

Každý deň Pánu Bohu za niečo poďakujem.

• Predch.
• Nasl.