Druhý adventný týždeň – štvrtok

9. december 2010

Chrobáčik a slon

Neboj že sa  červíček Jakub, chrobáčik Izrael! (Iz 41, 13)

KŇAZ:

Opäť vás vítam na našich krásnych rorátoch. Včera bola slávnosť Nepoškvrneného Počatia Panny  Márie. Aj včera aj dnes ste boli tu v kostole v krásnom počte. Včera sme oslavovali veľkú výnimku, ktorú od Pána Boha dostala Panna Mária.

Otázka deťom:

- Čo znamená Nepoškvrnené Počatie Panny Márie?

(Panna Mária od prvého okamihu svojej existencie bola bez dedičného hriechu. Zo všetkých ľudí na celom svete dostala toto privilégium jedine ona.)

KŇAZ:

Počas svojho života bola Panna Mária výnimočná ešte niečím. Usilovne počúvala slovo Božie, zachovávala ho vo svojom srdci a rozjímala nad ním. Robila niečo, čo sa my pokúšame naučiť v tomto Advente, čiže čítať, zapamätať si, počúvať a rozjímať slovo Božie obsiahnuté v Sv. Písme. Preto si každý deň pripomíname:

KŇAZ:

- Čítaj Sväté písmo...

DETI:

... každý deň!

KŇAZ:

My to aj robíme nielen tu v kostole, ale aj doma sami, alebo s rodičmi. Dokonca sa učíme naspamäť vybrané časti Sv. Písma. Zopakujme si, či sme si zapamätali predošlé časti Sv. Písma. Môže nám teraz niekto povedať časť zo Sv. Písma z posledného utorka, pondelka a soboty a kto by chcel môže aj z piatku. Deti recitujú nasledujúce časti:

z utorka:

„Na púšti pripravte cestu  Pánovi. Vyrovnajte na pustatine chodník  nášmu Bohu!“ (Iz 40,3)

z pondelka:

Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. (Gn  1,1-2)

zo soboty:

"Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu." (Mt 9, 37-38)

z piatku:

Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť? Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?(Ž 27)

KŇAZ:

Výborne, ak to takto dobre pôjde ďalej, niektorí pred Štedrým dňom budú vedieť naspamäť niekoľko citátov. Zorganizujeme si vtedy spoločnú súťaž v recitovani Sv. Písma, ale nato máme ešte čas.

V utorok som vám začal hovoriť o Knihe proroka Izaiáša, z ktorej skoro každý deň čítame na sv. omši. Pripomeniem, že v pondelok a utorok tak ako aj dnes prvé čítanie bolo z proroka Izaiáša. Predvčerom som vám hovoril, že tieto časti Knihy proroka Izaiáša boli napísané neznámym autorom pred 2,5 tisíc rokmi a teda 500 rokov pred narodením Pána Ježiša.

Izraeliti vtedy prežívali ťažké časy.  Boli vo vyhnanstve, v babylonskom zajatí. Spálený Jeruzalem ležal v zrúcaninách. Zničená bola aj Jeruzalemská svätyňa. Izraeliti stratili nádej, že sa vôbec niekedy vrátia domov a postavia svoje mesto a svätyňu.  Práve v tejto situácii prorok, ktorého meno bohužiaľ nevieme, potešoval svojich rodákov. Presviedčal ich, aby sa nebáli, lebo Pán Boh im pomôže. Čo na tom, že Asýria, ktorá ich odvliekla do zajatia, je silnou mocnosťou a oni Izraeliti malým a slabým národom. Boh je väčší a mocnejší, ako najmocnejšie kráľovstvo. Len Izraeliti musia dôverovať svojmu Bohu.

V niektorých obdobiach prorok povzbudzoval svojich rodákov výnimočne peknými slovami.

Počuli sme ich dnes hneď na začiatku prvého čítania. Myslím si, že sú také krásne, že si ich môžeme zopakovať a naučiť sa ich naspamäť.

Vybraná osoba  prevracia list a nahlas číta:

Lebo ja som Pán, tvoj Boh, čo ťa za pravicu držím, ktorý ti hovorím: „Neboj sa ja ti pomáham.“ Neboj že sa  červíček Jakub, chrobáčik Izrael! (Iz 41,13-14a)

KŇAZ:

Ešte raz si vypočujte to isté. Počúvajte:

PRÍBEH – čítané pomaly

Lebo ja som Pán, tvoj Boh, čo ťa za pravicu držím, ktorý ti hovorím: „Neboj sa ja ti pomáham.“ Neboj že sa  červíček Jakub, chrobáčik Izrael! (Iz 41,13-14a)

KŇAZ:

Dúfam, že so mnou súhlasíte. Počuli sme časť z Knihy proroka Izaiáša. Je výnimočne pekná. Pokúsme sa ju hlbšie pochopiť. Spomínal som, že Izrael pred  2,5 rokmi bol malým a slabým národom. Asýrčania boli mocnosťou. Izrael  bol v porovnaní s nimi ako chrobáčik pri slonovi, či neboráčik pri obrovi. Slon dokonca ani nezbadá, kedy hrubou, ťažkou nohou zašliapne malého chrobáčika.

To isté sa mohlo stať Izraelu. Ako malý národ  ľahko mohol byť rozdrvený silou suseda. Ale prorok hovorí: „Neboj sa Pán Boh ti pomôže. Čo na tom, že si malý ako chrobáčik, ale Boh je veľký a môže ťa vyrvať z každého zla. Len mu musíš dôverovať.

Tak tomu bolo vtedy, tak je aj dnes. Ako predpovedal prorok, babylonské zajatie sa skončilo. Veľké impérium padlo a malý chrobáčik pretrval, žiaden slon ho nezašliapol.

Presne v roku 537 pred narodením Krista so súhlasom kráľa Perzie Kýra II. Veľkého, časť Židov sa mohla vrátiť do svojej vlasti.

Otázky:

1. Prečo nazval prorok Izraelitov červíček, chrobáčik?  (Pri porovnaní so susednými národmi bol Izrael malým a slabým národom, ako chrobáčik pri slonovi)

2. Ako sa nazýva druhá časť Knihy proroka Izaiáša? (Kniha potešenia Izraela)

Úlohy:

1. Zorganizovať v rodine spoločné čítanie Sv. Písma: (Iz 41,13-20);

2. Naučiť sa naspamäť:  Lebo ja som Pán, tvoj Boh, čo ťa za pravicu držím, ktorý ti hovorím: „Neboj sa ja ti pomáham.“ Neboj že sa  červíček Jakub, chrobáčik Izrael! (Iz 41,13-14a)

3. Nalepiť ďalší obrázok do domácej rorátnej knižky.

Obrázok:

Lebo ja som Pán, tvoj Boh, čo ťa za pravicu držím, ktorý ti hovorím: „Neboj sa ja ti pomáham.“ Neboj že sa  červíček Jakub, chrobáčik Izrael! (Iz 41,13-14a)

• Predch.
• Nasl.