Posledné roky sv. Jána Mária Vianneyho.

Túžba po nebi a snaha získať duše

Kňaz:

Končí sa Advent, končia sa naše adventné stretnutia. Končíme aj životopis sv. Jána M. Vianneya. Dnes si posledný krát povieme niečo z  jeho života. Je mi to veľmi ľúto, lebo od svätého farára z Arsu som sa veľa naučil.

Otázka deťom:

- Čo sv. Ján Vianney ukazoval ľuďom celý svoj život?

(Cestu do neba)

Kňaz:

Svätý Ján Mária Vianney celý svoj život ukazoval ľuďom cestu do neba. To je úloha každého kňaza, aj moja. Pripomeňte mi to ešte raz.

Kňaz:

Čo potrebujete?

Deti:

Jozef, ukáž nám cestu do neba!

Kňaz:

Každý kňaz, aj ja tiež potrebujeme túto pripomienku, aby sme nikdy nato nezabudli. A takisto potrebujeme veľa vašich modlitieb. Aby sme boli svätí ako svätý farár z Arsu.  Dúfam, že ste pripravení odovzdať duchovnú kyticu - modlitbové záväzky za kňazov.

Najprv posledné slová o našom tohtoročnom hrdinovi o sv. Jánovi Mária Vianneym. Zámerne som použil slovo hrdina.  Dokonca svojho života, do posledného dňa sa zachoval ako hrdina. Včera som vám hovoril, že po 35 rokoch práce v Arse, chcel z farnosti utiecť. Tak veľmi bol unavený, tak veľmi túžil po pokoji a tichu. Ako viete odišiel z farnosti a po niekoľkých dňoch sa vrátil a sľuboval farníkom, že zostane s nimi až dokonca.

Otázka deťom:

- Koľko dní Ján Vianney nebol v Arse?

(Osem dní)

Kňaz:

Vrátil sa po ôsmich dňoch a ako sľúbil tak aj urobil. So svojimi farníkmi zostal v Arse až dokonca. V službe sa ani trochu nešetril. Pritom každým rokom mu ubúdalo síl a pútnikov – opačne – stále pribúdalo. V poslednom roku života cez kostol v Arse prešlo najmenej stotisíc pútnikov.  Tak veľa ľudí pribúdalo, že tí, ktorí sa konečne chceli dostať k svätcovi museli čakať šesť dní. Svätý Ján Vianney napriek tomu, že bol veľmi slabý predlžoval službu spoveďou do neskorých nočných hodín. Noci trávil na tenkom a tvrdom lôžku, kde celý obliaty potom sa dlho prevracal z boka na bok  kým zaspal. Každé ráno vybojoval hrdinskú bitku, aby donútil svoje vyčerpané telo do práce.,

Každý deň o jednej v noci ako vždy bol  v kostole. Nepočúval rady priateľov, ktorí ho prosili, aby sa šetril. Vtedy odpovedal, že vždy treba  znova začínať.  Raz povedal: „Chcelo sa mi spať dnes ráno. Ale čo robiť?! Spása duší to je dôležitejšia vec.“ A vstával. Istého dňa cestou do kostola padol 4x ale nevzdal sa. Dostal sa k spovedelnici a spovedal. Až dokonca ukazoval ľuďom cestu do neba. Svojmu priateľovi kňazovi dal takéto rady. Počúvajte.

PRÍBEH

V posledných rokoch svojho života bol svätý Ján Vianney veľmi unavený. Stávalo sa, že pri počúvaní spovede zaspával v spovedelnici. Ale nedovolil si odpočinok.

- Dnes zrána sa mi chcelo spať – hovoril. Ale čo robiť?! Spása duší to je vážna vec. Keď to počul kňaz Toccanier, farárov priateľ spýtal sa ho:

- Keby Vám pán farár dal Pán Boh na výber ísť hneď do neba, alebo ďalšia práca na obrátení hriešnikov, čo by ste si vybrali?

- Ostal by som na zemi.

-  Ale svätí v nebi sú tak šťastní.  Nie je tam utrpenie, ani pokušenie...

-  Máš pravdu -  povedal Ján Vianney.  Svätí sú veľmi šťastní, lebo predtým odvážne pracovali. Ale my ešte máme možnosť a potom aj povinnosť ďalšou prácou a utrpením dobíjať duše pre Boha...

- A keby Vás Pán Boh nechal na zemi až do konca sveta – pýtal sa ďalej kňaz Toccanier, - mali by ste viac času pán farár, aj vtedy by ste vstávali tak zavčasu ako teraz?

- Vždy, môj drahý, aj tak by som rovnako vstával o polnoci.

Kňaz:

Posledný krát šiel do kostola – a ako ináč o jednej v noci – 29. júla v roku 1859. Spovedal celý deň. Zhrbený, sklonený a vlastne skoro zohnutý vo dvoje sa večer vrátil na faru. Zomrel o niekoľko dní neskôr. Presne o druhej po polnoci vo štvrtok 4. augusta roku 1859. Mal 73 rokov 2 mesiace a 22 dní . Farárom v Arse bol 41 rokov, 5 mesiacov a 23 dní.

Keď umieral, mladý kňaz recitoval pekný hymnus:

„Do raja večného nech Ťa sprevádzajú anjeli

nech Ťa tam prímu mučeníci

a privedú do nebeskej vlasti.“ 

Každý kňaz by chcel žiť tak ako sv. Ján Mária Vianney. A každý kňaz by chcel umrieť ako svätý Ján Mária Vianney. Vyčerpaný prácou pre záchranu ľudských duší. K tomu my kňazi  potrebujeme vašu modlitbu o ktorú vás ešte raz veľmi prosím. Z celého srdca vám za ňu ďakujem. Ďakujem vám deti, ale aj vám dospelým, všetkým,  ktorí ste ma zahrnuli do svojich modlitieb. Ďakujem vašim rodičom a  starým rodičom. Vaša modlitba za mňa a za ostatných kňazov je pre mňa tým najkrajším darom aký som kedy dostal  na Vianoce. Všetky  rady, ktoré sme dostali od svätého Jána Mária Vianneyho určite pomôžu aj vám pekne sláviť Vianoce. Celý Advent sme poznávali  svätého farára z Arsu a každým dňom sme sa približovali k radostnej udalosti Vianoc. Dúfam, že rady svätého farára z Arsu si nadlho zapamätáte,  možno na celý život lebo predsa celý náš život je cestou, ktorá nás vedie na opravdivé stretnutie s Pánom Ježišom. 

• Predch.
• Nasl.