Starosti pána farára

Šiesta rada – svätenie nedele

Kňaz

Čo potrebujete?

Deti

Jozef, ukáž nám cestu do neba!

Ľudia zo zvedavosti začali prichádzať do kostola, aby si pozreli čo sa v ich starom kostole zmenilo. Pán farár Vianney prišiel do Arsu vo februári a na Veľkú noc boli v kostole skoro všetci. Dokonca väčšina mužov pristúpila k sviatosti zmierenia a prijali sväté prijímanie – niektorí po prvýkrát po desiatich, pätnástich a dokonca po dvadsiatich rokoch.

Pán farár sa z toho náramne tešil. Bohužiaľ keď sa v júni predlžovali dni a bolo pekné počasie na prácu v poli, kostol sa začal znovu vyprázdňovať. Kde boli jeho farníci?

Na poli. Za svitu vychádzali s kosami alebo vidlami zo svojich domov. Vozy viezli robotníkov do viníc, dokonca vo vyhniach bolo počuť kovadlo. Zvon na kostolnej zvonici v nedeľu privolal len najstarších a najnábožnejších. Dokonca ani deti neboli v kostole, lebo museli pomáhať na poli.

Pána farára to veľmi bolelo.

V nedeľu po práci sa obyvatelia Arsu preobliekli  do sviatočného oblečenia – akoby mali ísť do kostola a šli do ... krčmy. Najprv sa rozprávali o svojich obchodoch, o práci a potom sa opili. Boli hrdí nato, že tak malá dedinka – sotva 200 obyvateľov – má až štyri krčmy.

Toto bolo takou veľkou bolesťou pána farára, že sa rozhodol hovoriť o tom priamo. Na jednej z kázni hovoril:

Časť kázne sv. Jána Mária Vianneyho o krčme:

„Krčma je miesto kde sa ničia vaše hospodárstva, kde sa kazí zdravie, kde vznikajú hádky a vraždy. Majiteľ krčmy kradne chlieb biednym deťom a ženám , zdierajúc mužov v nedeľu o všetko čo zarobili počas týždňa.“

Viete, že ľudí tie slová zarazili? Niektorým sa otvorili oči a situácia sa začala meniť. V krčmách ubúdalo ľudí a v kostole pribúdalo. Istého dňa prišiel za pánom farárom jeden z majiteľov krčmy a začal vysvetľovať že ho to zruinuje. Viete čo urobil pán farár?

Dal mu trochu peňazí a nahovoril ho, aby zatvoril krčmu a začal robiť niečo iné. Po nejakom čase tento majiteľ krčmy bol jedným z najvernejších farníkov. Podobne sa stalo aj z druhou krčmou, ktorá bola najbližšie ku kostolu a nakoniec boli zatvorené aj ostatné. Jeden z farárov v susednej farnosti pán farár Dubuis (čítaj Dibli) povedal, že to je najväčšie víťazstvo farára z Arsu. Čo urobil pán farár, aby presvedčil svojich farníkov, aby nepracovali v nedeľu hoci sa boja, že nestihnú pozbierať úrodu?  Vypočujte si príbeh.

Príbeh XII.

Istú peknú júlovú nedeľu skoro všetci obyvatelia Arsu prišli na svätú omšu. Počas nej sa strhol náhle silný vietor. V kostole sa zotmelo. Zdalo sa, že víchor poláme všetky stromy na cintoríne.  Ľudia mysleli len na jedno: Čo naše obilie leží na poli. Len včera sme ho skosili... Všetko zničí lejak. Mali sme radšej zostať doma, zachránili by sme aspoň časť snopov.

Pán farár pokojne akoby vonku svietilo slnko slúžil svätú omšu. Keď začal kázeň – videl zhrozené oči svojich farníkov – v prvých vetách kázne im s ohromnou vierou sľúbil, že budú  mať pekné počasie dlhšie ako potrebujú. – Nebojte sa – hovoril s istotou – Pán Boh nedovolí zničiť vašu prácu, nedovolí, aby vaše deti trpeli hladom.

Toho dňa búrka prešla cez Ars bez dažďa. Skončila sa veľkým víchrom.  Nasledujúce júlové dni    boli neobyčajne slnečné a toto počasie trvalo ešte dva týždne.

Otázky:

1. Prečo ľudia v Arse nechodili v nedeľu do kostola? (Lebo pracovali na poli a vysedávali v krčmách).

2. Ako dlho pán farár Vianney bojoval o svätenie nedele? (Osem rokov)

3. Ako znie prvé cirkevné prikázanie? (V nedeľu a prikázaný sviatok zúčastniť sa na  svätej  omši)

Úlohy:

1. Spomeň si aké bolo evanjelium minulú nedeľu?

2. Porozprávaj niekomu doma alebo v škole o čom bolo naše dnešné rorátne stretnutie.

3. Ak si to ešte neurobil nájdi ochotných modliť sa za vybraného kňaza.

Obrázok:

Interiér kostola v Arse. Na stene vpravo kazateľnica, z ktorej sv. Ján Mária Vianney kázal.

• Predch.
• Nasl.