13. máj 1917 bola nedeľa. 13. máj 2018 bola opäť nedeľa. Dnes je 101 rokov od prvého zjavenia Panny Márie vo Fatime. Do Višňového prišlo veľké množstvo pútnikov. Pán dekan nám predstavil relikviu krvi svätého pátra Pia. Povedal, ako sa k nej dostal cez svojho priateľa, ktorý pôsobí v Taliansku. Dostal ju práve v roku dvoch významných udalostí: 100 rokov od stigiem pátra Pia a 50 rokov od jeho smrti.

Spolu sme poslali Mame do Nebies pozdrav z modlitieb. Čo by dnes povedala Nebeská Mama nám? Pán dekan zaujímavo spojil všetko, čo bolo dnes aktuálne. Deň Matiek, svätá Hyacinta, páter Pio, reč Pána Ježiša z evanjelia, aby nás Otec nezobral zo sveta, ale aby nás ochránil pred Zlým. V kázni venoval priestor utrpeniu. Práve pri prvom zjavení sa Panna Mária pýtala detí, či sa chcú obetovať Bohu a znášať utrpenia, ktoré na nich zošle na zmierenie za hriechy, ktorými je urážaný, a ako prosbu za obrátenie hriešnikov. Hyacinta si ako sedemročná dávala veľa sebazáporov, aby sa obetovala za hriešnikov. Mama a otec sú tí, ktorí by priniesli deťom aj modré z neba. Ale či sa dostatočne starajú nielen o telo, ale aj o dušu svojich detí? – pýtal sa kazateľ. Vyzýval všetkých, aby si nikdy nezúfali, nech by prišlo akékoľvek utrpenie. Treba to obetovať za deti, manžela, manželku, rodinu a predkladať Pánovi. On ho vie premieňať na požehnanie – tak to robil aj v prípade Hyacinty, aj pátra Pia. Boh neposiela utrpenie ako trest za hriechy. Pán dekan poukázal na Máriu a Ježiša – nespáchali ani jeden hriech a predsa ako trpeli. Pozri na Jóba. Bol verný, nábožný, spravodlivý. Boh ho skúšal. Mária zrodila Ježiša pre smrť na kríži. Utrpenie nás očisťuje – ak máme živú vieru – ako ju mal aj páter Pio. Stokrát nech je požehnané utrpenie, ktoré ma zblížilo s Bohom. Svätý kapucín nereptal, nezúfal, nenadával. Dôveroval, všetko zveril do rúk svojho Boha. Ani nepríjemní predstavitelia cirkvi mu nezobrali vieru a dôveru v Majstra.  

Po svätej omši si množstvo pútnikov uctilo relikviu krvi svätého kňaza zo San Giovanni Rotondo.  

• Predch.
• Nasl.