Rím. Svet obletela správa o smrti Buda Spencera, jedného z najobľúbenejších talianskych hercov. Carlo Pedersoli, ako znelo jeho občianske meno, odišiel na večnosť v Ríme vo veku 86 rokov (27. júna). Najprv držiteľ talianskeho rekordu v plávaní na 100m voľným štýlom, neskôr herec, často v spoločnosti Terence Hilla, stelesňoval v 130-ke svojich filmov hromotĺka so zlatým srdcom, ktorého publikum milovalo.

V tituloch jeho filmov sa často ozývali "duchovné" narážky: Boh odpúšťa, ja nie (1967), Tiež anjeli jedia fazuľu (1973), Nastav druhú tvár (1974) ... Málokto však vie, že Bud Spencer, ktorý si vo filmovom svete razil cestu životom päsťami a bavil tak publikum, mohol byť na nože s hocikým, nie však s Pánom Bohom. Naopak, na rozdiel od mnohých svojich kolegov predstierajúcich alergiu na všetko posvätné, pretože pravá kinematografia musí byť laická, Bud Spencer sa za vieru, ktorú prijal od svojich neapolských rodičov, nikdy nehanbil:

"Ja musím veriť, že existuje nejaká osoba, v mojom prípade je to Boh. Vo chvíli, keď si ako dospelý uvedomím, že sme uprostred mora vecí, ktoré sú ďaleko väčšie ako my, musím sa chytiť Boha. S nádejou, že vo chvíli, keď ma zavolá, všetko pochopím. Pretože dnes sa nedá ničomu rozumieť ... "

Pred niekoľkými rokmi povedal, že sa smrti nebojí, ale ako katolík je skôr zvedavý. "Život nie je v našich rukách, skôr či neskôr sa postavíme pred Nebeského Otca. K starobe stále viac potrebujem náboženstvo, potrebujem vieru. Verím v Boha a to ma zachraňuje. A modlím sa," povedal Bud Spencer. A na otázku novinára, čo a s kým by chcel jesť pred smrťou, odpovedal: "Špagety. S Ježišom Kristom ".

• Predch.
• Nasl.