Piatok 24. októbra

Turie 16,30 hod.

Višňové 18,00 hod.

Pätnásta detská sv. omša

Cesta chudoby - chudobná cesta

sv. Brata Alberta

 KŇAZ:

Srdečné vás vítam na ďalšej detskej sv. omši. Som zvedavý, ako sa vám darilo splniť úlohu z minulého piatku na obrázkoch, ktoré dostávate počas sv. omší. Dúfam, že sa vám podarilo prekvapiť a potešiť rodičov, keď ste im ponúkli pomoc v niečom, o čo vás zvyčajne treba dlho prosiť.

Ponúkol som vám túto úlohu, pretože sv. Martin de Porres, ktorého sme spoznali pred týždňom, bol pripravený vykonávať každú prácu, len aby mu dominikáni dovolili ostať v ich reholi.

Dúfam, že pamätáte aj na to, že každý piatok je kajúcim dňom. Nezabúdajme, že má to byť pre mňa deň kajúcnosti, lebo chcem Pánu Ježišovi poďakovať za jeho vykúpenie.  

Otázka pre deti:

Odkiaľ pochádzal sv. Martin de Porres?

(Z Peru v Južnej Amerike)

KŇAZ:

Sv. Martin vyrástol bez ocka a už ako dieťa nevedel prejsť ľahostajne okolo ľudí, ktorí potrebovali pomoc. Myslel si, že bude lekárom, ale prerušil štúdium a stal sa...

Otázka pre deti:

Čim sa stal sv. Martin de Porres?

(Kaderníkom)

KŇAZ:

Kaderníkom nebol dlho. Zanechal toto povolanie a stal sa rehoľníkom. Bol šťastný pri dominikánoch. Často ho videli v meste, ako zbieral peniaze pre chudobných.

Kto prišiel do kláštorného vestibulu, dostával niečo na jedenie a občas aj miesto v kláštore. Keď pápež Ján XXIII vyhlásil ho svätým, nazval to Martin od lásky.

Dnes vycestujeme do Poľska.

Otázka pre deti:

Kto zo spoznaných svätcov – Poliakov, šiel chudobnou cestou?

(bl. Edmund Bojanovský a sv. Hedviga Sliezska)

KŇAZ:

Kňažná sv. Hedviga bola vlastne Nemka, ale predsa celé svoje srdce odovzdala Poliakom, medzi ktorými žila. Bola totiž manželkou poľského kniežaťa Henricha I.

Dnes na našom plagáte umiestnime neobvykle talentovaného umelca – maliara, ktorý v porovnaní so sv. Mikulášom žil celkom nedávno. Len o niečo viac ako pred sto rokmi. V Krakove ho nazývali otcom chudobných. Ide o sv. Brata Alberta Chmielowského.

Jedno z detí alebo kňaz dáva na plagát obrázok sv. Brata Alberta.

KŇAZ:

Skôr, ako si porozprávame o chudobnej ceste sv. Brata Alberta, musíte sa o ňom čosi dozvedieť. Brat Albert dostal pri krste meno Adam. Spomedzi súrodencov bol najstarší. Spolu s rodičmi a s trojicou súrodencov býval v Igolomii pri Krakove. Žiaľ, deti dosť rýchlo stratili svojich rodičov. Adam mal osem rokov, keď mu zomrel ocko a štrnásť, keď zomrela mamka. O deti sa našťastie postarala teta, ktorá sa postarala o deti. Adam začal študovať, keď vypuklo povstanie, ku ktorému sa ako študent rozhodol pridať. V jednej z bitiek bol ťažko ranený a museli mu pod kolenom amputovať ľavú nohu. Odvtedy Adam nosil protézu.

K pôvodnému štúdiu na lesnícko-roľníckej škole sa už nevrátil a keďže stále mal rád maľovanie, rozhodol sa študovať maliarstvo. Najskôr v Paríži, potom vo Varšave a v Mníchove. Stále však hľadal cestu a rozmýšľal, čo má v živote robiť. Premýšľal nad tým, či sa nestane rehoľníkom, ale od tejto myšlienky upustil.

V tom čase bolo v Krakove a v ostatných veľkých mestách, bolo čoraz viac chudoby a núdze, lebo ľudia nemali prácu a nemali kde bývať. Viacerí žili z toho, čo vyžobrali a ukradli.

Mesto nemalo peniaze, aby im pomohlo. Jedinou formou pomoci boli tzv. „zohrievarne“ (miesta, kde bolo možné prísť a zohriať sa). Jedného dňa do takejto zohrievarne prišiel aj Adam Chmielowski.

Vypočujte si príbeh.

PRÍBEH (Čítané pomaly a veľmi výrazne):

„Bláznivý umelec“ išiel istého dňa do mestskej zohrievarne v Krakove. Zdalo sa mu, že je v pekle. Skoro 200 ľudí sa na seba tlačilo v odpornom pachu. Jeden pri druhom ležali dospelí, malé deti, zdraví vedľa chorých, poctiví vedľa zlodejov a opilcov. Ich handry, ktoré ťažko nazvať oblečením, sa sušili vyvesené na rúrach.

Bol zhrozený z toho, čo videl a rozhodol sa, že pomôže týmto zabudnutým a nepotrebným ľuďom. Nechcel ich nechať iba tak. Bol presvedčený, že keď sa k nim zníži a prispôsobí sa im, získa ich dôveru a bude sa im dať pomôcť.

KŇAZ:

Čo urobil Adam Chmielowski? Presťahoval sa do mestskej zohrievarne. V ľuďoch, ktorých zďaleka obchádzali, Adam Chmielowski videl umučeného Ježiša. Stále počul jeho slová: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto najmenších, mne ste urobili.“ Nevedel povedať nie Pánu Ježišovi.

Odvtedy skončila sláva a kariéra slávneho maliara. Stal sa bratom núdznych. Chcel byť chudobný ako Ježiš a podobať sa sv. Františkovi z Assisi. Preto si obliekol sivý jednoduchý habit a prijal nové meno: BRAT ALBERT. Povedal vtedy slová: „Zomrel Adam Chmielowski a narodil sa brat Albert.“ Bola to cesta, ktorú dovtedy hľadal.

KŇAZ:

Aká je to cesta?

DETI:

Chudobná cesta.

KŇAZ:

Kam vedie táto cesta?

DETI:

K Bohu.

KŇAZ:

Brat Albert sa úplne oddal svoj život bezdomovcom v zohrievarni. Biskupovi dal prísľub, že takto chce žiť do konca života. Pomaličky vznikala nová rehoľná rodina, hoci brat Albert sa nikdy nepokladal za jej zakladateľa. Vôbec mu nenapadlo, že zakladá nejakú rehoľu. Myslel len na to, aby zachránil najchudobnejších.

Pán Boh mal však svoj plán a vznikli nové rehole: albertíni a albertínky. Dodnes vedú útulky pre bezdomovcov a kuchyne pre hladujúcich.

Brat Albert nevlastnil nič, jeho jediným úmyslom bolo nasledovať Ježiša a chcel žiť ako najchudobnejší na svete. Ľuďom, ktorí mu pomáhali v útulkoch neustále opakoval: „Keď zachraňuješ chudobného, tak zachraňuješ Ježiša.“ V jeho útulkoch v ktorúkoľvek hodinu dňa nachádzali strechu nad hlavou, čisté oblečenie a teplé jedlo. Brat Albert a tí, ktorí mu pomáhali, bývali v útulkoch spolu s chudobnými ako jedna rodina.

Raz sa istý maliar priateľ brata Alberta opýtal: „Bojoval si za Poľsko, bol si maliar, a teraz si v habite. Našiel si, čo si hľadal?“

Brat Albert sa srdečne usmial a povedal: „V tomto roku som rozdal 20 000 bochníkov chleba, 12 000 porcií kaší, dávam nocľah stovkám tým, ktorí ho nemajú. Milý brat, toto je moja odpoveď!“

Brat Albert maľoval pekné obrazy. Dodnes ich zostalo niekoľko desiatok. Najznámejší spomedzi nich je obraz „Ecce homo“ (Hľa, človek). Je na ňom umučený Ježiš s tŕňovou korunou pred Pilátom. Na zmučenej hrudi Krista vidno veľké srdce. Brat Albert mal veľmi rád tento obraz.

Dnes sa pred ním môžeme modliť v kostole Ecce homo v Krakove. Pod oltárom je rakva a v nej relikvie sv. Brata Alberta.

Sú blízko seba. Sv. Brat Albert a Ježiš, ktorého Brat Albert svojím životom nasledoval a videl v najchudobnejších obyvateľoch Krakova.

Prosím vás, aby ste prezreli svoje oblečenie, ktoré je vám primalé, alebo hračky, s ktorými sa už nehráte. Urobte z toho darček pre niekoho, kto na to nemá peniaze. Určite sú takéto osoby v našej farnosti a keď vám nikto taký nenapadá, príďte ku mne a niekoho vám navrhnem. Pripomínam vám aj našu adventnú pokladničku dobra.

Sv. Brat Albert hovoril, aby sme boli dobrí ako chlieb, ktorý leží na stole a z ktorého si môže každý pre seba kúsok odrezať.

Otázky:

1. Akú kariéru zanechal sv. Brat Albert?

2. Kto pre sv. Brata Alberta bol dôležitejší ako kariéra?

3. Ako sa volajú rehole, ktoré tak ako sv. Brat Albert pomáhajú bezdomovcom?

Úloha:

Prezri s mamkou svoje oblečenie alebo hračky, možno máš niečo, čo by si mohol obetovať chudobnejším deťom.

Obrázok:

Sv. Brat Albert

• Predch.
• Nasl.