Vitajte na našej stránke!

Piatok 17. októbra

Turie 16,30 hod.

Višňové 18,00 hod.

Štrnásta detská sv. omša

Cesta chudoby - chudobná cesta

sv. Martina de Porres

KŇAZ:

Máme piatok, deň pokánia, deň kedy si pripomíname smrť Pána Ježiša. Každý piatok je takýmto kajúcim dňom. Je to deň, na ktorý sa tešíme, lebo je posledný v pracovnom týždni v škole. Ale nezabúdajme, že má to byť pre mňa aj deň kajúcnosti, lebo chcem Pánu Ježišovi poďakovať za jeho vykúpenie.  

Na našom veľkom plagáte tu v kostole ostali už len štyri miesta pre obrazy svätých. Podobne ako na vašich plagátoch doma. Naša pokladnička dobra sa krásne napĺňa. Keby sa chcel niekto pridať k pomoci najchudobnejším, môže to, samozrejme, ešte urobiť.

Pamätáte si ako som hovoril, že všetky vaše peniaze pôjdu na pomoc chudobným?

Otázky pre deti:

Kto, koho sme spoznali minulý piatok, sa tiež rozhodol ísť chudobnou cestou, cestou k Bohu?

(Sv. Jozef Kalazanský)

Odkiaľ pochádzal sv. Jozef Kalazanský?

(Zo Španielska)

KŇAZ:

Kňaz Jozef bol Španiel, ale býval v Ríme. Išiel tam, lebo si myslel, že vo veľkom meste, obsadí dobrú pracovnú pozíciu. Vôbec to nebolo tak, ako všetko naplánoval.

Otázky pre deti:        

Kto skrížil plány kňazovi Jozefovi?

(Chlapci, ktorí nechodili do školy)

Prečo chlapci nechodili do školy?

(Lebo boli chudobní a škola bola spoplatnená)

Čo zorganizoval pre takéto deti kňaz Jozef?

(Bezplatnú školu)

KŇAZ:

Bola to prvá škola v Európe. Nešlo im do hlavy, že niečo také je vôbec možné, ale svätec vedel, že týchto chlapcov nesmie nechať len tak.

A podarilo sa to. Záujemcov o školu boli tisíce.

Otázky pre deti:

Ako nazývali v Ríme školy pátra Jozefa?

(Zbožné školy)

Ako dnes nazývame týchto rehoľníkov, ktorí vedú tieto školy?

(Piaristi)

KŇAZ:

Dnes vám porozprávam o svätcovi za oceánom, ktorý je u nás málo známy. Je to škoda, lebo jeho život bol neuveriteľný. Narodil sa v Lime, v hlavnom meste Peru v Južnej Amerike. Volal sa Martin de Porres.

Jedno z detí alebo kňaz dáva na plagát obraz sv. Martina de Porres.

KŇAZ:

Martin, žiaľ, nemal rodinu, akú by hádam chcelo mať každé dieťa. Vlastne ho vychovávala len matka, ktorá bola len slúžkou. Otec bol bohatým politikom, ale zriekol sa jeho aj matky. Dával len peniaze, aby Martin mohol ukončiť školu.

Chlapec neraz nahneval svoju mamu. Prečo? Lebo keď ho poslala na nákup a na ulici ho chudobné deti prosili, aby sa s nimi podelil o jedlo, Martin nevedel povedať nie. Mamka sa zlostila, že všetko rozdáva a dostával od nej výprask. Martin neplakal kvôli trestu, ale plakal preto, že zarmútil úbohú mamku. Nevedel to aj tak zmeniť a stále to opakoval. Vždy sa podelil.

Martin začal študovať medicínu, ale štúdium prerušil a stal sa kaderníkom. S týmto povolaním skončil veľmi rýchlo a rozhodol sa byť rehoľníkom. Prihlásil sa k dominikánom.

Otázka pre deti:

Kto založil rehoľu dominikánov?

(sv. Dominik)

KŇAZ:

Ako si pamätáte, dominikáni boli žobravým rádom. V 16. storočí boli také pravidlá, že keď niekto pochádzal z neúplnej rodiny, nemohli ho prijať do rehole. Martin sa napriek tomu nevzdával. Uprosil rehoľníkov, aby mohol v kláštore ostať ako terciár, čiže vykonával by jednoduché práce. Keď po niekoľkých rokoch dominikáni videli aký je horlivý, súhlasili, aby sa stal rehoľným bratom

Bol veľmi nábožný, vedel dobre poradiť ľuďom, preto ho stále volali do kláštorného vestibulu. Aj arcibiskup Limy chodieval k nemu po radu.

Martin prijímal ľudí s otvoreným srdcom, bez rozdielu všetkým pomáhal. Či už to boli Španieli, Indiáni alebo Černosi, všetci dostávali opateru, jedlo a aj strechu nad hlavou. Nevedel prejsť ľahostajne okolo nikoho.

Počúvajte, čo sa raz stalo.

PRÍBEH (Čítané pomaly a výrazne)

Jedného dňa sa brat Martin vracal do kláštora a na ulici našiel ležať Indiána s bodnou ranou. Úbožiak silno krvácal a skoro zomieral. Brat Martin ho ošetril, zdvihol zo zeme a vzal na plecia. Kláštor bol blízko, tak ho zaniesol do svojej cely, aby ho potom preniesol k svojej sestre.

Martin dostal výrazné napomenutie od predstaveného: „Nepovedal som dosť jasne, aby ste neprivádzali žiadnych chorých do kláštora?!“

Martin pokojne vykonal pokánie za svoju neposlušnosť a odprosil otca provinciála: „Nech mi otec odpustí moju chybu, no nepredpokladal som, že poslušnosť je dôležitejšia ako láska.“

Tieto slová sa tak silno dotkli otca provinciála, že bratovi Martinovi dovolil vykonávať diela milosrdenstva na území kláštora.

KŇAZ:

Brat Martin dostal úlohu, starať sa o malú kláštornú nemocnicu, ktorá bola tiež mestskou nemocnicou. Výnimočne srdečne ošetroval chorých Indiánov. Žobral pre nich a zabezpečoval výkupné za otrokov čiernej pleti. Sám bol tmavšej pleti. Ak chýbali peniaze na výkupné, ponúkol predstavenému, aby predal jeho samého a tak nech sa získajú potrebné peniaze. Často ho videli v meste, ako zbiera peniaze pre potreby chudobných.

Istého dňa sa cez les vracal s jedlom do kláštora a napadla ho skupina zlodejov. Keď ho zaviedli k vodcovi, Martin sa bez strachu pozdravil. Ohromený vodca sa ho opýtal: „Vieš, pred kým stojíš?“

Martin pokojne odpovedal: „Viem, veľa som o tebe počul, preto ťa o to viac prosím, prispej na mojich hladujúcich!“

Prekvapený bandita to nečakal. Dal mu vrecúško peňazí a prepustil ho.

KŇAZ:

Aká je to cesta?

DETI:

Chudobná cesta.

KŇAZ:

Kam vedie táto cesta?

DETI:

K Bohu.

KŇAZ:

Svätý Martin mal dobré srdce nielen pre ľudí, ale aj pre zvieratá. Občas ho nazývajú sv. Františkom Ameriky. Brat Martin kŕmil aj myši. Založil na svete prvý útulok pre túlavé zvieratá.

Raz v kláštore zbadal krysy. Predstavený prikázal Martinovi, aby rozsypal otravu. Čo urobil brat Martin? Rozhodol sa, že prehovorí krysám do ich zvieracej duše. Povedal toto:

„Milované krysy, vystrájate v našom kláštore a predstavený prikázal, aby sme rozsýpali otravu. Preto bude pre vás najlepšie, ak odtiaľto odídete. Nájdite si také miesto, kde nebudete nikoho vyrušovať.“ A predstavte si, že krysy poslúchli brata Martina.

Keď pápež Ján XXIII. vyhlásil brata Martina za svätého, nazval ho Martin od lásky. Túto prezývku si vyslúžil už počas svojho života. Sv. Martin de Porres nie je pre nás veľmi známy svätec. V Južnej Amerike patrí sv. Martin de Porres medzi neobvykle populárnych svätcov. Na obrazoch či sochách sa zobrazuje v dominikánskom habite s metlou v ruke a pri nohách má myši alebo mačky.

Dnes chcem vašu pozornosť nasmerovať na také práce a činnosti, ktoré nemáte veľmi radi. Pomôžte svojím mamičkám, ony často nevedia, do čoho sa skôr pustiť. Vy máte jedinečnú príležitosť pomáhať ako sv. Martin. On vykonával práce, ktoré iní nechceli robiť.

Otázky:

1. Odkiaľ pochádzal sv. Martin de Porres?

2. Aké bolo jeho prvé povolanie?

3. Ako nazval sv. Martina de Porres sv. Ján XXIII.?

Úloha:

1. Pomôž mamke pri niečom, čo najmenej rád robíš. Napríklad: poumývaj, povysávaj, vynes smeti, atď.

Obrázok:

Sv. Martin de Porres