Vitajte na našej stránke!

Desiate výročie smrti sv. Jána Pavla II. - svedectvo kardinála Sandriho

Vatikán 2. apríla – Dnes si pripomíname desiate výročie smrti svätého pápeža Jána Pavla II., momentu, ktorý sa zapísal do dejín svojou emotívnou silou a duchovným svedectvom modlitbového prežívania obrovským zhromaždením veriacich vo Vatikáne i na celom svete v spojení cez médiá. Správu o smrti poľského pápeža, ktorá nastala o 21. hodine a 37. minúte, oficiálne oznámil veriacim kardinál Leonardo Sandri. Dlhoročný blízky spolupracovník Jána Pavla II. dnes takto spomína na svedectvo tohto svätého pápeža:

Pastier blízky ľudu

„Bol som pri ňom v jeho posledných rokoch, keď jeho zdravie začínalo stále viac chabnúť, zvlášť po poslednej návšteve, ktorú Svätý Otec vykonal v Lurdoch. Zachovávam si veľmi živú spomienku na pápeža Jána Pavla II. Treba pripomenúť jeho veľkú osobnosť z intelektuálneho, doktrinálneho, a samozrejme, pastoračného hľadiska. To všetko v kontexte vízie sveta, ktorý dokázal zmeniť, pretože to nerobil priamo, ale k uskutočneniu tejto zmeny povzbudzoval veriacich a rodiny, aby priľnuli k náuke Ježiša Krista, teda k láske, spravodlivosti, slobode a solidarite... Myslím si, že tieto aspekty Jána Pavla II. dnešná Cirkev našla v osobe pápeža Františka. Mám tým na mysli osobitnú blízkosť k ľuďom, ktorú Ján Pavol II. vyjadroval prekvapujúcimi gestami, avšak najmä prostredníctvom pohľadu. Jeho pohľad bol hravý, prenikal až k srdciam veriacich a tých, ktorí boli dlhodobo iba na pokraji viery.“

Odvaha pápeža Wojtylu

„Myslím si, že desať rokov po jeho smrti by osobnosť Jána Pavla mohla byť oživená a akoby znovuobjavená vďaka mnohým osobitným spomienkam, napríklad na medzinárodné cesty. Mnohé národy spomínajú na Jána Pavla II. s nesmiernou láskou a vďačnosťou. Jeho pamiatka je živá a vzrastá každým dňom... Pápež Ján Pavol II. prežíval všetko, na čo myslel, čo hovoril, všetko to, čomu vo svojom živote učil. Spomínam si na celé obdobie, počas ktorého som pracoval v Štátnom sekretariáte a na chvíľu zvolenia Karola Wojtylu za najvyššieho veľkňaza. Vtedy kardinál Casaroli podotkol, že konkláve Wojtylovým zvolením preukázalo veľkú odvahu; odvahu, ktorú nový pápež potom potvrdil vo svojej prvej homílii prednesenej na Námestí sv. Petra, keď pozval svet, aby otvoril dvere Kristovi. Tri roky po tomto odvážnom kroku bol na tom istom námestí dramaticky zasiahnutý atentátom... Bolesti a telesnému utrpeniu dokázal čeliť veľmi dôstojne, s odvahou, a predovšetkým vďaka sile svojej osobnosti. Ukázal nám, že bolesť bola a je záchranou sveta, pretože nám pripomína spásu v samom Kristovi.“        

Svedectvo ako hymnus na život

„Dedičstvo Jána Pavla II. je hymnom na samotný život, na život pápeža. Toto je nepochybne svedectvo, ktoré nám zanechal. Ukázal nám dôstojnosť života, to, že kresťan, ktorý verí v Krista, môže dosiahnuť vznešené výšiny aj v rozmeroch, aké nik z nás nevlastní. Je tu svedectvo, ktoré Ján Pavol II. dokázal odovzdávať aj vtedy, keď jeho telo už nebolo schopné obratnosti jeho zvyčajných prejavov, spomeňme len poslednú poludňajšiu modlitbu na Veľkonočnú nedeľu, keď nedokázal vysloviť, čo chcel komunikovať veriacim a celému svetu. Vtedy sme videli, ako v ňom pôsobí Boh a on, Ján Pavol II., dosvedčil túto pravdu svojím životom. Bolo by možné v súvislosti s ním pripomenúť mnoho vecí, ktoré boli podstatné napríklad pre pád komunizmu. Môžeme tiež spomenúť mnohé apoštolské cesty a veľké zhromaždenia ako Svetové dni mládeže, alebo dokumenty veľkej dôležitosti, či rozsiahle cirkevné iniciatívy a nakoniec to, čo je najvýraznejšie, jeho život, ozajstný život, taký život, ktorý sa vždy niesol v súlade s jeho vierou v Boha.“