Vitajte na našej stránke!

Modlitba zverenia sa Panne Márii

Program Národnej púte k Panne Márii Sedembolestnej si môžeš pozrieť tu. Klikni sem.

MODLITBA ZVERENIA SA PANNE MÁRII

Preblahoslavená Panna Mária, prichádzame k tebe, našej Sedembolestnej Matke. Tu, v Národnej mariánskej svätyni v Šaštíne si pripomíname chvíľu, keď si stála pod krížom svojho Syna, Ježiša Krista. V duchu počúvame jeho slová, ktoré nám povedal o tebe: „Hľa tvoja Matka! Hľa, vaša Matka!“ Spolu s apoštolom Jánom sme ťa prijali a stále prijímame s veľkou dôverou a nádejou ako našu Matku. Sme ochotní počúvať a poslúchať tvoje slová na svadbe v Káne Galilejskej, kde si nás pozvala urobiť všetko, čo nám – tvoj Syn Ježiš Kristus – povie. Chceme plniť jeho vôľu podľa tvojho vzoru. Lebo ty, Sedembolestná, si prijala plnosť bolestí v oddanosti do jeho vôle. Ty nás učíš, že bolesti prežívané tu na zemi v plnosti lásky sú cestou k plnosti slávy v nebi.

Preto my, pozemskí pútnici a mnohokrát neverní hriešnici, si znovu obnovujeme a potvrdzujeme naše krstné sľuby. Odprosujeme tvojho Syna za odmietanie Božieho plánu pseudokultúrou smrti, za odmietanie Božej zvrchovanosti nad počatým životom i životom vyhasínajúcim. Zriekame sa navždy zlého ducha a odovzdávame sa celí Ježišovi Kristovi, aby sme ho po všetky dni svojho života nasledovali nesúc svoj kríž vernejšie, ako doposiaľ.

Matka Sedembolestná, volíme si ťa dnes za svoju Matku a Kráľovnú. Všetko, čím sme, čo máme a čo konáme, vkladáme do tvojich rúk a zverujeme pod tvoju ochranu. V úplnej poddanosti a láske sa skrze teba, Sedembolestná Matka, zasväcujeme Ježišovi Kristovi: seba osobne, svoje rodiny, spoločenstvá i celú spoločnosť – náš národ na všetkých úrovniach jeho jestvovania, jeho prítomnosť i budúcnosť. Prosíme ťa, veď nás cestou láskyplného prijímania každodenných ťažkostí, aby sme mali účasť na moci víťazného kríža tvojho božského Syna. On svojím zmŕtvychvstaním ukazuje, že vernosť vôli nebeského Otca nás otvára pre jeho všemohúcu lásku, ktorá premáha zlo a utrpenie a vedie k víťazstvu lásky, života a radosti v časnosti i vo večnosti. Amen.

Kardinál Tomko: I dnes nám všetkým treba ochranu Sedembolestnej

Šaštín 15. Septembra. Mariánsky Šaštín privítal tradičnú národnú púť k Sedembolestnej Panne Márii. Patrónku Slovenska si prišli uctiť desaťtisíce pútnikov z celého Slovenska. Vyvrcholením slávnosti bola slávnostná svätá omša, ktorú za prítomnosti slovenských biskupov celebroval kardinál Jozef Tomko, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov.

Jeho homília v plnom znení:

Drahí bratia a sestry v Kristu - Pánovi, pútničky a pútnici,

dnes prichádzame na toto pútnické miesto z rôznych strán Slovenska, z Moravy, prípadne z iných štátov. Prišli sme, aby sme zložili k nohám Panny Márie naše osobné, rodinné i národné radosti a bolesti a odniesli si odtiaľ vnútorný pokoj a odhodlanú vieru i pevnú nádej. Prišli sme prosiť o duchovnú obnovu a silu znášať ťažkosti života v duchu pokánia za osobné i celonárodné hriechy. Veď Cirkev nám ju dala ako Sedembolestnú za hlavnú Patrónku Slovenska a toho roku slávime jubilejný Rok Sedembolestnej.

Aj našej generácii sa ona predstavuje už na prvých stránkach Svätého písma ako Žena s Dieťaťom, ktorá víťazí nad hriechom a nad pokušiteľom. Sám Boh položil trvalé nepriateľstvo medzi ňou s jej Synom na rukách a medzi pokušiteľom a stálym nepriateľom človeka a jeho ozajstného šťastia: "Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojim potomstvom a jej potomstvom" (Gn 3, 15).

Nezabudnime, že boj medzi dobrom a zlom, medzi milosťou a hriechom, medzi Bohom a pokušiteľom pokračuje, pokračuje dokonca aj dnes, v našom srdci, aj okolo nás. Aj dnes ide o boj, ktorý sa odohráva v našich rodinách, v mladých dušiach, ale aj v spoločnosti.

Keď sa my dnes pozeráme na sochu Sedembolestnej, tak si v duchu dnešnej liturgie sprítomňujeme jej utrpenie, ktoré prežívala najmä pri dvoch príležitostiach: ponajprv, keď jej starý Simeon predpovedal v jeruzalemskom chráme bolestný meč, a potom keď spolu s Ježišom prežívala jeho utrpenie pod krížom na Golgote.

Panna Mária sa dlho netešila, keď porodila Dieťa Ježiša. Už po štyridsiatich dňoch zažila výjav, ktorý sa odohral v jeruzalemskom chráme, keď ho priniesla predstaviť Bohu. Vidíme ju ako mladistvú Pannu a Matku, ktorá prichádza so sv. Jozefom obetovať malého Synčeka Bohu. Tam počuje z prorockých úst Simeona nielen chválospev na Ježiša, spásu sveta a svetlo na osvietenie pohanov, ale aj vážnu predpoveď. "On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc" (Lk 2, 34 - 35). Predpoveď je jasná: boj a nepriateľstvo, o ktorom je reč v prvej knihe Písma, budú pokračovať; budú prenasledovať Syna a bude trpieť aj jeho Matka. Nastane triedenie duchov v Izraeli a v celom ľudstve. Jedni pôjdu za Ježišom, iní sa postavia proti nemu a bude im to na pád. V tom boji stojí uprostred aj Žena s Dieťaťom, ktorú máme pred sebou. Pani s neviditeľným mečom v srdci, s nevýslovnou bolesťou, ktorú my naznačujeme symbolom siedmich mečov. Tá Žena pred nami je teda naša Sedembolestná Patrónka Slovenska. Aj dnes pokračuje boj medzi dobrom a zlom, a prežívame triedenie duchov, ku ktorému nás každý deň nútia správy na stranách novín, bulvárov a médií, nespravodlivé, o ktorých čítame, počúvame, lákavé klamstvá i otvorene nemravné ponuky, ba aj naše osobné pokušenia, - na ktorej strane my stojíme ako jednotlivci i ako občania, ako národ? Nezabúdajme na ten meč v srdci Panny Márie! Nevpichujme ho aj my svojimi činmi. Naozaj, máme čo odprosovať za seba i za iných. Máme čo rozmýšľať, ako zariadiť náš každodenný život, čo vykonať, čo napraviť, čo vylepšiť v osobnom i verejnom živote.

Simeonove proroctvo sa naplno uskutoční na krížovej ceste, keď Panna Mária stretne svojho Syna na ulici ako zločinca pod potupným drevom kríža, zbičovaného, tŕním korunovaného, zakrvaveného, opľuvaného; keď potom na Golgote vidí, ako mu vbíjajú klince do rúk a do nôh, ako ho dvíhajú do výšky, ako celé tri hodiny trpí nesmierne bolesti v agónii, vypnutý medzi nebom a zemou. Dušu Márie tu naozaj preniká meč, ťažký a ostrý meč, ako to prezrádza grécky názov "romfaia" a naše obrazné znázornenie siedmich mečov, zapichnutých do jej srdca.

V tom vrcholnom utrpení na kríži sa Ježiš obráti na svoju Matku a odovzdá jej do ochrany Jána. Prostredníctvom postavy milovaného učeníka Ježiš predstaví Matke každého zo svojich učeníkov a povie jej: "Hľa, tvoj syn!" (Jn 19, 26). Ako to s celou tradíciou tvrdí pápež Benedikt XVI., takto Mária prijala "nové duchovné poslanie, ktoré jej Syn zveruje tesne pred tým ako odovzdá svojho ducha, aby sa stala matkou Krista v jeho údoch".

Napriek nesmiernemu utrpeniu, ktoré prežíva spolu so Synom, ona, krehká žena stojí pod krížom, nezlomená v kolenách a v duši, neskosená ťarchou bolestí; stojí, aj keď jej ukrutný meč jatrí živú ranu v srdci. Stabat Mater dolorosa - Stála Matka bolestivá! Ba ani posledný výkrik vysileného Syna neznačí koniec jej bolesti. Kopija vojaka preráža už len mŕtve srdce Ježiša, ale ako keby prerážala jej vlastné živé srdce. Keď potom jej položia mŕtve telo Synovo do lona, každá jeho rana nachádza stonásobnú ozvenu v jej duši: každý tŕň, každá podliatina i sadlá krv, i diera na rukách a nohách - všetko sa obnovuje v jej duši.

Sedembolestná Matka, ktorá stojí pod krížom Bohočloveka, ubolená Bohorodička s mŕtvym Synom v náručí! Takú sme ju i my poznali z obrazov, sôch, pútnických miest, zo Šaštína i odinakadiaľ, ale najmä z úst našej pozemskej matky.

Tichá, ale i hrdo vystretá v materskej bolesti, verne nás sprevádzala cez celú históriu a vždy ostala s nami na našej národnej Golgote. Videla v nás tajomné údy svojho trpiaceho Syna; videla v nás bičovaného, potupovaného mystického Krista. Máloktorý národ, najmä taký malý, slabý, bez opory mocných, prežil v dejinách toľko utrpenia a poroby, a pritom nezmizol z mapy sveta. Máme čo ďakovať svojím matkám a starým matkám, ktoré si inštinktívne našli cestu k Sedembolestnej. Cez utrpenie a vieru našich matiek vstúpila ona do slovenských dejín ako podzemný prameň, ktorý udržiaval naše rodiny i národ. Tak sa Sedembolestná stala v duchovnom zmysle matkou národa s našimi matkami. Cirkev uznala túto našu svojskú tradíciu a prisúdila nám aj úradne Sedembolestnú za zvláštnu Patrónku a Ochrankyňu. Práve tento rok slávime na Slovensku ako jubilejný Rok Sedembolestnej.

I dnes nám všetkým treba ochrany Sedembolestnej. I dnes sa u nás na Slovensku dávajú Kristovi bolestné rany. Azda si ani poriadne neuvedomujeme, že sa okolo nás vedie boj o dušu národa, o jeho mravné hodnoty. Tak nebadane. Aké názory sa nám servírujú pod rúškom pokroku, blahobytu, voľnosti a pôžitku. Nepotrebujeme už ani myslieť, ani rozhodovať, čo je dobro a čo zlo; o etiku a morálku sa nám postarajú iní cez moderné prostriedky. Pomaly si nahrádzame Boha i jeho desatoro a príkaz lásky inými zákonmi. Kam kráča naša spoločnosť a na aké cesty sa dáva naša mládež? Včera večer sme tu videli peknú mládež, tu v bazilike a bolo to nádherné.

Utišujeme si svedomie, že taký je moderný život a nič sa nedá robiť a konečne aj viaceré európske ponuky sú také lákavé pre voľnú lásku, bez riadneho manželstva, bez nejakých zábran, bez pevnej rodiny, koniec - koncov, bez Božích príkazov. Veď sme slobodní, ešte aj od Boha, od morálky, od náboženskej "záťaže". My chceme rozhodovať o živote a smrti, o manželskej vernosti, o potrate, eutanázii, korupcii, klamstve, pravde a práve, ktoré si zmeníme podľa potreby na "právo silnejšieho", alebo "bohatšieho". Nech žije človek bez Boha! Za tým je toto. Lenže, ako povedal pápež František, "kto sa neklania Bohu, bude sa klaňať iným". Ako v rôznych revolúciách, francúzskej, Marxovej, Freudovej, sexuálnej a prípadne ešte inej.

V tejto konfúzii nám prichádza v ústrety naša Sedembolestná Patrónka. K nej prichádzame a prosíme o ochranu, o svetlo, o obrátenie pre seba i pre iných, pre naše rodiny i pre národ a celé Slovensko! Ako toľkí spolupútnici, aj my hľadáme tu u Panny Márie čosi prepotrebné pre život: my hľadáme nádej.

A my tú nádej a svetlo nachádzame v súcite a milom úsmeve Panny Márie. Ako hovorí sv. Bernard, Matka Kristova vstúpila do Synovho utrpenia cez súcit. Súcit s ním a súcit s nami, ktorí sme údmi jeho tajomného tela. Mária sa po krutom utrpení dožila Ježišovho zmŕtvychvstania a dnes sa nachádza v radosti a sláve Vzkriesenia. "Jej slzy preliate pod krížom sa premenili na úsmev, ktorý už nič neodstráni, zatiaľ čo jej materský súcit s nami ostáva nedotknutý".

Možno aj preto jej úsmev je tichý, ako keby trochu zastretý, plný súcitu, útechy a nádeje. Je to úsmev pre všetkých, ale najmä pre chorých a trpiacich, aby v ňom našli útechu, podporu a silu znášať, ale najmä pre chorých a trpiacich, aby v ňom našli útechu, podporu a silu znášať svoje bolesti. Ona nám ukazuje životnú nádej. Všetko v našom živote, ešte aj bolesť a smrť, má svoj zmysel, ak veríme, ako ona, jej Synovi Ježišovi Kristovi, ktorý za nás trpel, zomrel, ale na tretí deň vstal zmŕtvych a už viac neumiera, lež žije a ostáva s nami až do skončenia sveta.

V Skutkoch apoštoloch sme čítali, že Mária ostala po Ježišovom nanebovstúpení uprostred prvého spoločenstva veriacich. Ona ostáva s nami aj dnes a pozerá na nás svojím súcitným pohľadom. My sa na ňu obraciame slovami pápeža Benedikta XVI.: "Ty zostávaš uprostred učeníkov ako ich matka, ako Matka nádeje. Svätá Mária, Matka Božia, nauč nás spolu spolu s tebou veriť, dúfať, milovať. Ukáž nám cestu do jeho kráľovstva! Hviezda morská, oroduj za nás a veď naše putovanie!" (Encyklika Benedikta XVI. "Spe salvi", 50).

My k tomu z celého srdca pridávame vrúcnu prosbu: "Sedembolestná Patrónka Slovenska, oroduj za nás!" Amen.