Vitajte na našej stránke!

Kto bol Ján Pavol II.? Odpoveď je v Evanjeliu!

Homilia kardinála Angela Comastriho prednesená 28. 4. 2014 vo Vatikáne počas sv. omše na poďakovanie za kanonizáciu Jana XXIII. a  Jána Pavla Veľkého:

8. 4. 2005 – sotva pred deviatimi rokmi - mnohí z nás tu boli na tomto námestí, aby odovzdali pápežovi Jánovi Pavlovi II. posledný pozdrav. Naše oči mokré od sĺz pozerali s počudovaním – pozerali na Evanjeliár, položený na jednoduchej dubovej truhle, umiestnenej v centre na námestí. Zrazu vietor k úžasu všetkých začal prevracať strany knihy.

Všetci sa v tom okamihu pýtali: „Kto to bol Ján Pavol II.? Prečo ho tak veľmi milovali?“

Neviditeľná ruka, ktorá prevracala stránky Evanjeliára akoby chcela povedať: „Odpoveď je v evanjeliu! Život pápeža Jána Pavla bola neustála poslušnosť Evanjeliu Ježiša: preto – hovoril vietor - preto ste ho milovali. V jeho živote ste rozpoznali večné Evanjelium, Evanjelium, ktoré dalo svetlo i nádej mnohým generáciám.“

Dnes už vieme, že tento pocit bol inšpiráciou, pretože Cirkev včera cez Sv. Otca Františka uznala svätosť Jána Pavla II. a dnes sa radujeme a ďakujeme Bohu spoločne, ďakujeme neúnavnému tvorcovi svätých.

Spomínajúc na slová Jána Pavla II.: "Svätí neprosia, aby sme ich chválili, ale nasledovali,“ musíme sa pýtať sami seba: "Čo nás učí svätosť tohto neobyčajného Ježišovho učeníka v dvadsiatom storočí?"

Prvá odpoveď je takáto: Ján Pavol II. mal odvahu vyznať vieru v Ježiša Krista v ére "tichej apostázie" sýteho človeka, ktorý žije, akoby Boh neexistoval" (Ecclesia in Europa, 9). Vo večerných hodinách 16. októbra 1978, keď sa novozvolený pápež ukázal na balkóne baziliky, Ján Pavol zvolal mocným hlasom: "Pochválený buď Ježiš Kristus." Bol to výkrik jeho viery, cieľ jeho života i počiatok jeho pontifikátu.

3. apríla 2006 na rovnakom námestí Benedikt XVI. hovoriac o svojom predchodcovi zvolal: "Pápež, ktorého Boh obdaril mnohými ľudskými i duchovnými darmi, prešiel apoštolským utrpením a chorobami, stále viac sa objavoval ako "skala" vo viere. Kto mal možnosť stretnúť ho zblízka, mohol sa priam hmatateľne dotknúť jeho širokej a neochvejnej viery, ktorá robila dojem na okruh jeho spolupracovníkov, rovnako nepochybne - počas jeho dlhého pontifikátu – mala veľký pozitívny vplyv na celú Cirkev a to najmä v posledných mesiacoch a dňoch jeho života. Bola to vedomá viera, silná, pravdivá a autentická, bez obáv a kompromisov." Takéto svedectvo dal Svätý Otec Benedikt XVI.

Právom preto počas choroby Jána Pavla II. francúzsky novinár inteligentne poznamenal: "Keď pápež bol viac a viac fyzicky slabší, jeho svedectvo sa stávalo viac a viac stále silnejšie. Jeho viera žiarila ako pochodeň v noci."

Dnes sme tu, aby sme mu povedali: Ďakujeme! A predovšetkým sme tu pre to, aby sme si vzali jeho dedičstvo a príklad jeho odvážnej viery. Aké je to dedičstvo a aký príklad?

Ján Pavol II. mal odvahu obhajovať rodinu, ktorá je výrazne vpísaná do Božieho plánu v knihe života: bránil rodinu, keď stále viac bol šírený na verejnosti zmätok a agresia vo vzťahu k rodine, v zbesilej snahe písať nejakú "antigenézu" namierenú proti Stvoriteľovi. V apoštolskej exhortácii Familiaris consortio Ján Pavol II. jasne hovorí: „V terajšej historickej chvíli, keď rodinu napádajú početné sily, ktoré sa ju usilujú rozvrátiť, alebo aspoň pokriviť, Cirkev si uvedomuje, že dobro spoločnosti i jej vlastné dobro je tesne zviazané s dobrom rodiny. Preto pociťuje veľmi živo a naliehavo svoje poslanie hlásať všetkým Boží plán o manželstve a rodine“ (Familiaris consortio, 3).

A po čase dlhej choroby, keď bol v nemocnici, počas modlitby Anjel Pána 29. mája 1994 povedal: "Chcel by som vyjadriť dnes prostredníctvom Márie svoju vďačnosť za dar utrpenia. Pochopil som, že je potrebný tento dar. Potom som si uvedomil, že musím voviesť Kristovu Cirkev do Tretieho tisícročia modlitbou a rozličnými aktivitami, ale neskôr som zistil, že to nestačí: treba ju tam voviesť cez utrpenie, cez atentát spred trinástich rokov a cez novú obetu. Prečo teraz, prečo tento rok, prečo v Roku rodiny? Vlastne preto, lebo rodina je ohrozená, rodina je vystavená útokom. A teda musí byť atakovaný aj pápež, musí trpieť, aby každá rodina i celý svet videl, že existuje ešte jedno väčšie Evanjelium: Evanjelium utrpenia, s pomocou ktorého sa potrebujeme pripraviť na budúcnosť, na Tretie tisícročie. Takto sa musí pripraviť každá rodina, všetky rodiny."

Ján Pavol získaj pre nás z neba dar veľkého svetla, aby sme našli cestu Božieho plánu pre rodiny. To je jediný spôsob ako dať rodine dôstojnosť a pravdu a tiež lásku budúcim manželom a ich deťom.

Ján Pavol II. mal odvahu obhajovať ľudský život - a to každý ľudský život – v čase, v ktorom sa šírila kultúra odmietnutia, ako to už opakovane povedal pápež František: zvlášť v situácii súčasného nedostatku lásky; najbiednejší sú odmietaní, pretože egoizmus ich neznesie a berie ich ako záťaž. Je to strašná pravda: znak úpadku našej civilizácie!

Encyklika "Evanjelium vitae", ktorá vášnivo kričí na obranu života, končí krásnou modlitbou k Panne Márii, v ktorej je ukázaná celá duša Jána Pavla II. Hovorí:

Ó, Mária,

úsvit nového sveta,

Matka žijúcich,

tebe zverujeme vec života:

zhliadni, Matka, na nespočetné zástupy

detí, ktorým nie je dovolené prísť na svet,

chudobných, ktorí zápasia s ťažkosťami života,

mužov a žien - obetí neľudského násilia,

starých a chorých zabitých z ľahostajnosti

alebo z nepravého súcitu.

Daj, aby všetci veriaci v tvojho Syna

dokázali otvorene a s láskou ohlasovať

ľuďom našej doby

Evanjelium života." ( Evangelium vitae, 105 ).

 

Aké pravdivé sú tieto slová, aké sú aktuálne, aké sú prorocké: sú cenným dedičstvom.

Ale vášeň brániť ľudský život sa stala skutočný krikom v Údolí chrámov v Agrigente. Pápež Ján Pavol II. prechádzajúc od šepotu hodného Amosa či Izaiáša až do kriku, kričal: "Boh raz povedal: nezabíjaj! Nemôže človek, žiaden človek, žiadna organizácia, ... - nemôže zmeniť ani šliapať po najposvätnejších Božích zákonoch! Je tu potrebná civilizácia života! V mene Ježiša Krista ukrižovaného a vzkrieseného, (a očami pozrel na kríž, ktorý držal v ruke), v mene toho Krista, ktorý je Cesta, Pravda a Život, hovorím zodpovedným: Vráťte sa, konajte pokánie. Jedného dňa príde Boží súd!"

Aká viera, aká sila, aké hrdinstvo bolo za týmito slovami: bolo to hrdinstvo svätca.

Ale odvážna viera Jána Pavla II. sa nezastavila na tomto mieste.

Mal odvahu obhajovať mier, keď fúkali ponuré vetry vojny. V roku 1991 a 2003 sa snažil zo všetkých síl, aby zabránil dvom vojnám v Perzskom zálive: nepočúvali ho, ale stále kričal: pokoj, mier! 16. marca 2003 bol mal veľkú túžbu, aby zabránil vojne: „Viem, čo je to vojna! Ale musím povedať všetkým zodpovedným: Vojna nerieši problémy, ale ešte ich zväčšuje." Sväté slová, pravdivé a aktuálne.

Ján Pavol II. mal odvahu vyjsť v ústrety mladým ľuďom, aby ich vyslobodil z kultúry prázdna a pominuteľnosti a vyzval ich k prijatiu Krista, jediného svetla života a toho, ktorý je ako jediný schopný naplniť ľudské srdce radosťou. 15. augusta 2000 prijímajúc ohromný dav mladých ľudí na Námestí sv. Petra, sa prihovoril takto: „Čo ste sem prišli hľadať? Dovoľte, aby som zopakoval otázku: Čo ste prišli hľadať? Alebo lepšie povedané: Koho ste sem prišli hľadať? Odpoveď môže byť len jedna! Vy ste prišli hľadať Ježiša Krista! Ježiš Kristus ale ako prvý prichádza hľadať vás! Nemyslite si, že ste jeho očiam cudzí, ako čísla v anonymnom dave. Každý z vás je vzácny Kristovi, je osobne známy, je milovaný.“

Mladí z celého sveta rozpoznali v Jánovi Pavlovi II. skutočného otca, utentického sprievodcu i verného vychovávateľa. Kto môže zabudnúť na objatie pápeža s mládencom, ktorý v čase bdenia na Tor Vergata pribehol k nemu, aby mu len povedal: Ďakujem! Milujem Ťa!“ Je to scéna, ktorá vstúpila do nášho srdca, aj do histórie ľudskosti.

Ján Pavol II. v ťažkej dobe krízy kňazských povolaní mal odvahu žiť pred svetom radosť z toho, že je kňaz, radosť z toho, že úplne patrí Kristovi a oddával sa úplne jeho kráľovstvu.

Jeden kňaz, ktorý zanechal kňazstvo a žil život vandráka, prišiel istého dňa v spoločenstve spolubrata kňaza – priateľa na audienciu k pápežovi do Klementínskej sály. Čo sa stalo? Pápež bol informovaný o prítomnosti tohto kňaza a po skončení audiencie poprosil, aby sa mohol stretnúť s týmto bývalým kňazom. A čo nasledovalo? Pápež si kľakol a poprosil o spoveď, aby prebudil v jeho srdci vedomie veľkosti kňazstva. Lúčiac sa s ním mu povedal: „Vidíš, aké veľké je kňazstvo! Nehádž ho do blata!‘“

Slová a gestá hodné svätca!

Ján Pavol II. mal odvahu čeliť „chladu mariánskej úcty“, ktorá bola charakteristická pre prvú fázu po Druhom Vatikánskom koncile.

Odpovedal silno a s presvedčením, že úcta k Márii, to je úcta, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou evanjelia, to znamená diela spasenia tak, ako bola zrealizovaná cez Boha v Ježišovi Kristovi.

„13. mája 1981 - to sú slová pápeža Jána Pavla – vtedy, keď jedna ruka vraha strieľala, aby ma zabila, ja som cítil materinskú ruku, ktorá držala pápeža na prahu smrti.“

24. februára 2005 po tracheotómii, ktorá ho zbavila hlasu, napísal na kus papiera: "Čo ste mi to urobili! Ale ... Totus Tuus".

Až do konca Ján Pavol II. dal sa viesť Máriou po ceste viery, dôvery, celkom sa jej odovzdal.

To bol svätec!

Svätý Ján Pavol II. oroduj za Cirkev, ktorú si tak veľmi miloval a odvážne posúval vpred na ceste hrdinskej vernosti Kristovi.

Svätý Ján Pavol II. oroduj za nás, aby sme zhromaždení okolo pápeža Františka vytvárali (zhodne s modlitbovou túžbou Ježiša), jedno srdce a jednu dušu, aby svet uveril. Amen.

                                                                 Angelo Kardinál Comastri