Vitajte na našej stránke!

Z roku 2014: Spomína kardinál Sandri, ktorý oznámil smrť Jána Pavla II.

V stredu 2. apríla uplynie deväť rokov odvtedy, ako si Pán povolal do večnosti pápeža Jána Pavla II. po rokoch hrdinského znášania utrpenia. Veriacim, ktorí vtedy premenili Námestie sv. Petra na obrovské večeradlo modlitby, správu vo večerných hodinách oznámil substitút Štátneho sekretariátu, kardinál Leonardo Sandri: „Drahí bratia a sestry, o 21:37 sa náš milovaný Svätý Otec Ján Pavol II. odobral do Otcovho domu. Modlime sa za neho.”

Kardinál Sandri, ktorý v súčasnosti stojí na čele Kongregácie pre východné cirkvi, si na udalosť spomína takto:

„Bola to obrovská emócia. Teraz vo svetle nadchádzajúcej kanonizácie je pre mňa toto oznámenie svätcovho prechodu z pozemského života do domu Otcovho emóciou dvojnásobnou. Cítim sa nehodným a ďaleko od toho byť v tej chvíli nástrojom tomu, ktorý bol ozajstným evanjelizátorom, mužom pokoja, človekom hlbokého vnútorného života, ktorý tvoril základ pre celú jeho činnosť, človeka, ktorý celú svoju službu prežíval s veľkým odriekaním a veľkou chudobou.“

Argentínsky kardinál ako niekdajší spolupracovník Jána Pavla II. v Rímskej kúrii takto zhŕňa svoju osobnú skúsenosť:

„Mám veľké množstvo spomienok. Predovšetkým som mal možnosť vidieť, ako Boh obdaril Karola Wojtyłu mimoriadne bohatou ľudskosťou. Všetka tá svätosť, ktorú sme potom videli počas jeho života ako kňaza, biskupa a pápeža, spočívala na ľudskej osobe, ktorá prešla toľkými utrpeniami: prenasledovanie, matkina smrť keď bol dieťaťom, prekážky zo strany režimu, keď bol nútený žiť v nepriateľsky zameranom prostredí, toto všetko prežil človek, mimoriadny pre svoju sympatiu, fyzický zjav, veľkú kultúrnu hĺbku a bohatstvo vďaka absolvovaným štúdiám, a to aj vo filozofii a osobitne vo fenomenológii... Ďalej pre jeho mimoriadnu znalosť ľudí, schopnosť nadväzovať kontakty, ovládanie jazykov, poznanie sveta ešte z čias, keď bol biskupom v Poľsku... A táto ľudskosť bola pozdvihnutá Bohom cez život tvrdých zápasov, cez život utrpenia, obety, tiež život odriekania. Toto som mal možnosť obdivovať aj v posledný deň jeho života, keď ležal na smrteľnej posteli. Bol to prejav totálneho sebazrieknutia, aj z materiálneho hľadiska: nebolo tam nijakého luxusu, ktorý by ho obklopoval. Túto ľudskosť Boh korunoval darmi Ducha Svätého, a teda všetkým tým - počnúc vierou, nádejou a láskou – čo z bežného človeka, takého ako všetci, robí svätca.“

2.4.2014

Před devíti lety odešel na věčnost Jan Pavel II.

Vatikán. Právě před devíti lety, 2. dubna 2005 večer, se uzavřela pozemská pouť papeže Jana Pavla II. Po své velikonoční křížové cestě, v níž se stále více ztotožňoval s trpícím Kristem, odešel do Otcova domu v sobotu velikonočního oktávu, v předvečer neděle in albis, kterou sám vyhlásil za svátek Božího milosrdenství.

Nesmírnou lidskost Jana Pavla II., jeho velkou skromnost a bezpodmínečnou důvěru v Boha zdůrazňuje v rozhovoru pro Vatikánský rozhlas kardinál Leonardo Sandri, současný prefekt Kongregace pro východní církve, který před davy, shromážděnými na Vatikánském náměstí a v přilehlých ulicích, předal onoho večera světu zprávu o papežově smrti:

“Carissimi fratelli e sorelle, alle 21.37 il nostro amatissimo Santo Padre Giovanni Paolo II è tornato alla casa del Padre. Preghiamo per lui”.

„Prožíval jsem to hluboce. A nyní před blížící se kanonizací ve mně vzpomínka na to, že jsem ohlašoval přechod světce ze země do Otcova domu, budí emoce ještě větší. Cítím se nehodný. On byl skutečným evangelizátorem, mužem pokoje, člověkem hlubokého vnitřního života, z něhož vycházelo jeho konání, člověkem, který žil velmi střídmě a svou službu prožíval ve velké prostotě.

Svatost lze zahlédnout v celém jeho životě, v jeho osobnosti, která vyrostla z mnoha utrpení: smrt matky v dětském věku, pronásledování ze strany režimu - a na druhé straně byla formována bohatou kulturní zakořeněností, studiem filosofie a zejména fenomenologie, znalostí jazyků...

Vzpomínám však především na jeho velkou lidskost, jeho vhled do lidí a schopnost navazovat s nimi kontakty. Vzpomínám také na jeho poslední chvíle, kdy ležel na smrtelné posteli. Byla to naprostá odevzdanost člověka, také po materiální stránce, nenašli byste ani stopy po luxusu.” – řekl Vatikánskému rozhlasu kardinál Leonardo Sandri, který před devíti lety v roli třetího muže ve Vatikánu (substitut vatikánského sekretariátu) oznámil zprávu o smrti Jana Pavla II.

Kardinál Stanislaw Dziwisz o výročí smrti bl. pápeža Jána Pavla II.

Vatikán 2. apríla. Blahoslavený Ján Pavol II. zomrel 2. apríla 2005. Skončil tak dlhý pontifikát prvého poľského pápeža v dejinách. Jedno z najlepších osobných svedectiev o Wojtylovi ako o poľskom biskupovi a rímskom pápežovi vydal jeho tajomník Stanislaw Dziwis, ktorý je v súčasnosti kardinálom a krakovským arcibiskupom. V interview pre Osservatore Romano si kardinál Dziwisz zaspomínal na niekoľko okamihov zo života Karola Wojtulu a na jeho vzťah k Svetovým dňom mládeže, ktoré sa najbližšie budú konať práve v Krakove.

Ako prežívate tento okamih, po tom, čo ste s ním strávili toľko rokov?

Bol som jeho tajomníkom v Krakove 12 rokov a takmer 27 rokov v Ríme - celý jeho pontifikát. Toto dlhé obdobie strávené po jeho boku na mne zanechalo hlbokú stopu. Pred očami mám množstvo spomienok, od samotného zvolenia, ktoré bolo výnimočné už len tým, že rímskym biskupom sa 445 rokoch stal prvý netaliansky pápež. A ešte živšie mám v pamäti ten dramatický pokus o atentát v roku 1981. Nehovoriac o pastoračných cestách a veľkých zmenách, ktoré sa v tom čase uskutočnili v Európe a vo svete. Celý jeho život poznačil dejiny. Všetci sme si uvedomovali, že žijeme v prítomnosti svätca.

Svedomie ľudstva poznačil nielen jeho život, ale aj jeho smrť. Aké boli jeho posledné chvíle?

Celé roky nás pripravoval na tento posledný okamih, na bolestný moment jeho smrti. Všetko to však prežil v pokoji a s istotou vzkriesenia. Povedal: “Celý môj život bol nasmerovaný k Bohu a teraz prišiel okamih prechodu na druhú stranu.” Bol pri vedomí takmer až do samého konca, aj keď nevieme s istotou povedať, kedy stratil vedomie. Ešte pred smrťou odslúžil svätú omšu z formulára “o Božom milosrdenstve”. Prijal niekoľko kvapiek Ježišovej krvi ako prípravu na prechod do večnosti. Potom sa ešte pomodlil breviár. Rád si spomínam na to, že v posledných okamihoch sa ešte modlil modlitby nasledujúceho dňa, Nedele Božieho milosrdenstva. Celý jeho život, od začiatku až do konca, bol teda spojený s tajomstvom Božieho milosrdenstva. Ponúkol tak program celému tisícročiu: Božie milosrdenstvo. Svet nikdy nenájde pokoj bez toho, aby sa k nemu obrátil.

Papež František o Janu Pavlovi II.: Svým utrpením činil dobro

Vatikán. Na dopolední generální audienci (2. 4. 2014) papež František připomněl svého předchůdce Jana Pavla II. v den devátého výročí jeho úmrtí. Učinil tak v pozdravu polským poutníkům.

”Výročí smrti bl. Jana Pavla II. obrací naše myšlenky ke dni jeho svatořečení, které budeme slavit v závěru tohoto měsíce. Kéž je pro nás očekávání této události příležitostí k duchovní přípravě a k tomu, abychom vnesli život do dědictví víry, které tento papež zanechal. Svým následováním Krista byl pro svět neúnavným hlasatelem Božího Slova, pravdy a dobra. Dokonce i svým utrpením působil dobro. Takové bylo učení jeho života, na které Boží lid odpověděl velikou láskou a úctou. Ať vás během vaší přípravy doprovází mé apoštolské požehnání”.