Aktuálne

22. mája má sviatok svätá Rita

Krátky životopis

Svätá Rita z Cascie je známa a uctievaná talianska svätica. Žila v 15. stor., z ktorého je zachovaných dosť historických pamiatok. A predsa o jej živote máme prekvapujúco málo spoľahlivých historických údajov. Ich miesto nahradilo množstvo legiend, z ktorých sa dá ťažko vylúpnuť čisté historické jadro.

Ako hovoria zachované životopisy, jej rodičia boli starší manželia, ktorí bývali v obci Rocca Porena pri meste Cascia (č. Kaša) v terajšom okrese Perugia. Dlhé roky sa modlili o dieťa, až sa im napokon niekedy okolo r. 1381 narodilo dievčatko, ktorému dali meno Rita. Rodičia prijali dieťa ako Boží dar a tak ho aj vychovávali. Čoskoro zbadali, že Rítu netreba ponúkať do nábožnosti. So súhlasom rodičov si urobila v izbe oltárik a pri ňom sa sústredene modlievala. Keď dorastala, dozrelo v nej rehoľné povolanie.

Ale v tomto prípade sa rodičia zachovali prekvapujúco. Kázali jej, aby sa vydala a ešte za koho?! Nezachovalo sa veľa podrobností, ale toľko je známe, že sa o ňu uchádzal surový muž, ktorému sa aj mnohí dedinčania vyhýbali. Nevedno, prečo mu ju rodičia dali. Či azda mali dlhy a on ich mohol vyplatiť? Tieto otázky ostávajú bez odpovede. Isté je, že bol násilník a ona naplno pocítila tvrdosť jeho povahy. Ale nikomu sa nesťažovala. Jemu sa usilovala vo všetkom vyhovieť, ba aj keď chcela ísť do kostola, prosila si jeho dovolenie.

Napokon jej poníženosť a dobrota zvíťazila. Muž sa veľmi zmenil na jej radosť a na počudovanie celej dediny. Mali spolu dve deti, chlapcov, ktorým sa úprimne tešili. Až prišiel jeden večer, keď sa muž nevracal z blízkeho mestečka Cascia. Našli ho zabitého na ceste.

Azda oneskorená pomsta za dávnejšiu krivdu. Bol to veľký úder pre Rítu. Medzitým jej totiž zomreli aj vekom pokročilí rodičia. Ostali jej len dvaja chlapci. Do tých vkladala nádej. No na druhej strane sa bála, že ak odrastú, budú sa cítiť viazaní krvnou pomstou za zabitého otca. Boh vyriešil jej starosti tým, že chlapci o krátko jeden za druhým zomreli.

 

 

Tým akoby sa pretrhli všetky putá, ktoré ju viazali k svetu. Ožila jej túžba po kláštornom živote. V mestečku Cascia mali augustiniánske rehoľné sestry kláštor sv. Márie Magdalény. Do toho sa hlásila. Ale ako mladú vdovu ju nechceli prijať. Napokon sa predsa len v r. 1407 dostala do tohto kláštora, a to údajne na zázračný zásah jej nebeských ochrancov sv. Jána Krstiteľa, sv. Augustína a sv. Mikuláša Tolentínskeho.

Hoci nemala školské vzdelanie, prijali ju medzi chórové sestry; iba jej dovolili namiesto recitovania breviára modliť sa iné modlitby. Ináč si Rita vyslúžila obdiv spolusestier dokonalosťou v zachovávaní rehoľných predpisov, najmä bezvýhradnou poslušnosťou a hrdinskými skutkami pokánia.

Často rozjímala o Kristovom utrpení a prosila, aby aj ona mohla niečo z neho pocítiť. Táto prosba sa jej splnila. Keď sa jedného dňa vrúcne modlila pred Ukrižovaným, pocítila, ako sa jeden trň z jeho koruny zaryl do jej čela. Odvtedy jej ostala na čele hlboká rana, ktorá bolela, hnisala a páchla. Preto odvtedy nemohla chodiť medzi ľudí. Výnimkou bola jedna púť do Ríma, keď sa jej rana (na jej prosbu) prechodne zacelila.

Posledné roky života sa jej zdravotný stav tak zhoršil, že musela ležať. Zomrela 22. mája 1447.

Rítu nikdy nepochovali. Jej telo nejavilo známky rozkladu. Preto ho len uložili do cyprusovej rakvy a nechali na povrchu. A keď pôvodnú rakvu ťažko poškodil požiar, ale telu sa nič nestalo, uložili ho do novej rakvy, ktorú umelecky vypracoval istý miestny stolár z vďačnosti za mimoriadne uzdravenie po modlitbe o príhovor svätice.

Ľudová úcta sv. Ríty sa po jej smrti rozrástla do mimoriadnych rozmerov. Úradne ju odobril pápež Urban VIII. v r. 1627. Ale konečné vyhlásenie za svätú sa uskutočnilo až za pápeža Leva XIII. v máji 1900.

Z Talianska, kde je sv. Ríte zasvätená veľká svätyňa v meste Cascia, sa jej úcta rozšírila do Španielska, Portugalska, Latinskej Ameriky, Filipín a USA, kde sú mnohé obce a kostoly pomenované po tejto svätici.

 

 

 

Sv. Rita z Cassie

 

Vieš, že svätá z Cassie (Kaše), malá žena, ktorú celý svet uctieva s hlbokou láskou a bezhraničnou dôverou kvôli jej príhovorom u Boha, je jednou z duchovných dcér sv. Augustína? Rita je svätica všetkých. Cítime ju blízko pri nás tak pre jej obyčajný život ako aj pre jej cestu životom – prešla a posvätila všetky stavy vo svojom živote.

 

Skutočne, sv. Rita je svätá „ nie tak pre chýr divov, ktorý jej ľudová úcta pripisuje, ako pre jej účinné orodovanie pred Bohom a pre jej ohromujúcu „normálnosť“ každodenného života“. (Ján Pavol II)

 

Narodila sa v Rocca Poreno di Cascia v r. 1381, v mladosti žila ako slobodná, neskôr ako manželka, matka, vdova a nakoniec ako klauzúrna augustiniánska sestra 40 rokov. Svoj život zasvätila prežívaním obyčajných každodenných vecí.

 

Sv. Rita je svätou ruží, lebo láska a bolesť boli v jej živote nerozlučiteľné , ako je ruža vždy spojená s tŕňmi. „ Sv. Rita trpela a milovala: milovala Boha a milovala aj ľudí, trpela pre lásku k Bohu a trpela z ľudských dôvodov. Ruža lásky je teda čerstvá a šíri vôňu, keď je spojená s tŕňom bolesti.“ (Ján Pavol II)

 

Sv. Rita je svätá s tŕňom na čele. Nielenže odpustila tým, ktorí boli zodpovední za jej bolesti , nielenže prijala a s vierou pokojne prekonala bolesti a skúšky života, ale vrhla sa s láskou ku Kristovi, žiadala si mať účasť na bolestiach umučenia. A Pán ju uspokojil ranou na čele, jej bolesť pripojil k vykupiteľskej bolesti Ježiša korunovaného tŕňmi.

 

Skutočne, sv. Rita je silná žena a múdra panna zároveň, o ktorých sa hovorí v Písme. Ukazuje nielen v slovách ale v každom stave života, že autentická cesta k svätosti je verné nasledovanie Krista až ku krížu.

 

Jej „jemná a bolestná“ postava dáva znovu každému kresťanskému povolaniu jasnú požiadavku svedectva a odvahy.

 

 

 

 

Z iného životopisu svätej Rity

 

Svätá Rita sa narodila v roku 1381 a zomrela 22. mája 1457. Tieto dva dátumy nie sú isté, ale boli prijaté za oficiálne pápežom Levom XIII 24. marca 1900, keď ju vyhlásil za svätú.

 

Rita, jediná dcéra Antónia Lottiho a Amati Ferriovej, sa narodila v Roccaporene (približne 5 km od Cascie) a bola pokrstená menom Margaréta v kostole Sv. Márie della Plebe v Cascii. Rodičia sa nasadzovali za uzmierenie v politických a rodových bojoch medzi Guelfami a Ghibellínmi. Vydali zo seba to najlepšie pri výchove Rity a naučili ju aj písať a čítať.

 

V šestnástich rokoch sa vydala za Pavla di Ferdinando Mancini, mladíka dobre založeného ale hnevlivej povahy. Mali spolu dvoch synov. Jednoduchým životom, bohatým na modlitbu a na čnosti, naplno venovaným rodine, pomohla manželovi k jeho obráteniu a k čestnému životu. Život manželky a matky bol otrasený vraždou manžela, zabitého pre rodové spory. Rita sa dokázala zachovať odvážne, podľa evanjelia, a ako Ježiš úplne odpustila všetkým tým, čo jej spôsobili takú bolesť.

 

Synovia, naopak, ovplyvnení prostredím a rodinou, boli pohnutí k pomste. Matka, aby zabránila takej krutosti, žiadala od Pána radšej ich smrť, než aby sa poškvrnili krvou. Obaja zomreli pre chorobu v mladom veku.

Rita, vdova a osamelá, upokojila duše a dokázala dosiahnuť uzmierenie pre obidve rodiny, v sile modlitby a lásky. Až potom mohla konečne uskutočniť dávnu túžbu a vstúpiť do augustiniánskeho kláštora sv. Márie Magdalény v Cascii, kde žila 40 rokov, slúžiac Bohu a blížnym s ušľachtilou radosťou a pozornosťou voči ich ťažkostiam.

 

Posledných 15. rokov Rita nosila na čele stigmu jedného z tŕňov Kristovej koruny, dopĺňajúc na vlastnom tele to, čo chýba Kristovmu utrpeniu.

 

Bola uctievaná ako svätá hneď po smrti, ako nám to potvrdzuje maľba na drevenej truhle, do ktorej bola uložená, a tiež „Kódex Miracolorum", oba pochádzajúce z rokov 1457 – 62. Od 18. mája 1947 jej pozostatky odpočívajú v sanktuáriu v Cascii v krištáľovej urne.

 

 

Najobľúbenejšia svätica v Taliansku

 

Ak by ste sa opýtali Talianov, ktorých svätých majú najradšej, ku ktorým sa najčastejšie modlia a ktoré životopisy talianskych svätcov im slúžia ako príklad kresťanského života, počuli by ste mená ako svätý František z Assisi, svätý Anton Paduánsky, no pre väčšinu Talianov je sympatická svätá Rita, ktorú na Slovensku nepoznáme až tak dokonale. V katolíckom kalendári pripadá jej sviatok na 22.máj. No už dnes, v nedeľu, sa na mnohých miestach konali slávnostné sväté omše pri príležitosti jej sviatku.

 

 

Kto bola svätá Rita? Z jej životopisu vieme, že žila na prelome 14. a 15. storočia, v strednom Taliansku, v časti Umbria. Už v šestnástich rokoch sa vydala, aj z vôle rodiny, a so svojím manželom mala dvoch synov. Modlila sa za obrátenie svojho manžela, no jej životom otriasla udalosť, kedy jej manžela zavraždili. Jej obaja synovia túžili po pomste, no Rita si v duchu priala, nech aj ich radšej postihne smrť, ako by mali spáchať ťažký hriech. Nakoniec nečakane aj oni umreli v dobe, keď v Európe zúril mor. Ako vdova a matka nebohých synov rozhodla sa vstúpiť do augustiniánskeho kláštora v meste Cascia, kde ju sestry prijali už takmer ako štyridsať ročnú. Ďalších takmer štyridsať rokov prežila v tomto kláštore. Posledných pätnásť rokov svojho života nosila na čele stigmu tŕňa Ježišovej tŕňovej koruny. Prežívala obyčajné radosti v kláštornom živote, ako pokorná sestra augustiniánskej rehole.

 

Svätá Rita prežila posledné roky na lôžku, kde ju pripútala choroba. S týmto obdobím sa spája jedna z najkrajších udalostí jej života. Navštívila ju jej príbuzná a Rita si od nej žiadala, nech jej prinesie jednu ružu zo záhrady, kde vyrastala a prežila svoju mladosť. Aj keď bola v tom čase zima a hornatú Umbriu pokrýval aj sneh, príbuzná skutočne našla v záhrade rozkvitnutú ružu. Táto ruža symbolizovala nielen lásku, ale svojimi tŕňmi aj celý život svätej Rity, ktorá aj napriek ťažkým obdobiam ostala verná Bohu až do konca.

 

V roku 1900 bola Rita vyhlásená za svätú. A odvtedy patria k oslavám jej sviatku aj červené ruže. Svätá Rita nemala ľahký život. Ako poslušná dcéra sa musela podrobiť aj vôli rodičov pri jej sobáši. Ako poslušná manželka musela znášať aj negatívne vlastnosti svojho manžela, ktorý vraj bol veľmi hnevlivý. Ako matka musela znášať smútok nad smrťou svojich synov. Zároveň dokázala odpustiť všetkým a chcela žiť aj naďalej spolu s Ježišom, respektíve ešte bližšie k nemu. Po vstupe do kláštora musela znášať aj posmešky od mladších spolusestier, a posledné roky aj ťažké choroby.

 

Pre dnešných ľudí je svätá Rita vzorom v mnohých situáciách. O jej orodovanie prosia mladí, ktorí majú problém s rodičmi, manželky, ktoré majú problém so svojimi manželmi, matky, ktoré majú problém so svojimi deťmi, podobne aj chorí a v neposlednom rade aj zasvätené osoby, kňazi a rehoľníci. Rita by rozumela každému z nás, lebo jej život bol naozaj pestrý. Preto je aj najobľúbenejšou sväticou v Taliansku, kde ju poznajú samozrejme najlepšie.

 

 

V týchto dňoch sa teda konajú slávnosti najmä v talianskom meste Cascia, kde je augustiniánsky kláštor, v ktorom svätá Rita žila. Ale keďže bratia augustiniáni pôsobia aj na Slovensku, koná sa slávnosť svätej Rity aj v Košiciach 20. mája.

 

 

MODLITBA K PATRÓNKE NEMOŽNÝCH VECÍ

 

Svätá Rita z Cascie

 

Vznešená divotvorkyňa svätá Rita, zo svojej svätyne

v Cascii (čítaj kaši), kde v celej kráse odpočívaš spánkom

pokoja, obráť svoje oči na mňa trpiaceho a plačúceho!...

Ty vidíš moje úbohé srdce obklopené tŕňmi a krvácajúce od

bolesti... Drahá svätica, ty vidíš, že moje oči už nemajú sĺz,

pretože ich už mnoho vytieklo! Unavený a skleslý cítim, že

i samotná modlitba mi umiera na perách... Mám si snáď zúfať

v podobných ťažkostiach života? Príď, sv. Rita, príď mi na

pomoc. Veď teba kresťanský ľud vzýva ako patrónku

neriešiteľných situácií, orodovnicu v beznádejných

prípadoch. A tak, vypros mi milosť, o ktorú prosím Pána Boha

(vysloviť prosbu...)

Ľudia ospevujú tvoju slávu, rozprávajú o veľkých divoch,

ktoré skrze teba koná Boh. A či azda len ja zostanem

sklamaný a bez vypočutia? Oroduj teda za mňa

u milého Ježiša, aby bol milosrdný nad mojim súžením,

a nech skrze teba, sv. Rita, obsiahnem to, po čom dychtivo

túži moje srdce.

 

Trikrát Otčenáš.., Zdravas.. a Sláva..

 

 

 

 

 

Modlitby k svätej Rite

 

Svätá Rita, oroduj za mňa, lebo som v kríze smútku a únavy;

 

- trpím úzkosťou choroby, trápim sa pre nedostatok odvahy;

 

- nedôverujem Božej dobrote;

 

- neviem sa zmieriť s cestou kríža;

 

- nedávam svoje utrpenie do vykupiteľského prúdu spoločenstva svätých a mystického tela Ježiša Krista;

 

- neponúkam svojej rodine zdroje tvojej nežnosti;

 

- nežijem lásku odpustenia;

 

- nezmierujem ľudí;

 

- neprežívam blaženosť plnej kresťanskej vernosti;

 

- nelietam na krídlach modlitby;

 

- nestávam sa vínom radosti a často nenachádzam správne slová chvály a vďaky voči iným.

 

Svätá Rita, oroduj za mňa, aby som mal dostatok lásky k Bohu a blížnym;

 

- aby som mal dostatok viery a dôveroval Bohu aj v hmlách;

 

- aby som mal dostatok nádeje a videl ďaleko, až k nebesiam blaženej večnosti.

 

Svätá Rita, nech ti Pán umožní poznať všetky moje potreby a každú moju túžbu;

 

- nech mi Pán dopraje milosť žiť pod tvojou ochranou a cítiť účinnosť tvojho príhovoru. Amen.

 

 

 

Modlitba šoféra

 

 

Pane, daj mi pevnú ruku a bedlivé oko. Nech moja cesta neznechucuje blížneho a nech nezasieva bolesť medzi tými, čo sú mi bratmi.

 

Prosím ťa, Pane, aj za tých, čo sú so mnou: ochráň ich od zla, ohňa a nešťastí, nauč ma používať svoje auto aj pre potreby iných. Daj mi pochopiť, že kvôli rýchlosti nesmiem stratiť život, ktorý je tvojím darom.

 

Nauč ma jazdiť radostne a zdvorilo aj na ceste môjho života, aby som mohol dôjsť k večnému dňu bez akéhokoľvek nešťastia.

 

Nech mi to, o čo prosím, vymodlí drahá sv. Rita, k ochrane ktorej sa utiekam s neobmedzenou dôverou. Amen.

 

 

 

Modlitba študenta

 

S tebou, svätá Rita, sa predstavujem Bohu, Stvoriteľovi vesmíru a Svetlu ľudského rozumu.

 

Aby som sa niečo naučil, pri námahe štúdia potrebujem pozornosť. Pomôž mi sústrediť sa, ty, ktorá si bola stále sústredená. Želám si dosiahnuť vnútorný pokoj ovládnutím vášne, i vonkajší pokoj únikom pred roztržitosťou.

 

Potrebujem predvídať: daj, aby som ľahšie chápal veci a udalosti okolo mňa. Pomôž mojej pamäti, aby som nezabúdal.

 

Predovšetkým potrebujem, aby som sa štúdiom zdokonaľoval v Božom živote a prežíval ho v čase i vo večnosti. Svätá Rita, odporúčaj ma preto dobrote Ježiša a Márie. Ďakujem. Amen.

 

 

 

Modlitba robotníka

 

Pane Ježišu, obetujem ti celý svoj deň, svoju prácu, námahu, radosti a utrpenie. Daj, aby som spolu so svojimi bratmi v práci myslel ako ty, pracoval s tebou a žil v tebe.

 

Daj, aby som ťa miloval celým srdcom a slúžil ti zo všetkých svojich síl. Nech príde tvoje kráľovstvo všade: do dielne, do úradu, fabriky i do našich domovov.

 

Nech duše robotníkov zostanú v tvojej milosti.

 

A pre tvoje milosrdenstvo, nech zosnulí robotníci odpočívajú v pokoji.

 

Nech vládne nad mojou prácou a prácou iných ochrana svätej Rity. Amen.

 

 

 

Manželstvo ako príležitosť na posväcovanie

 

 

 

Bim-bam-bom! Bim-bam-bom! Zvon svätého Montanda vo farskom kostole v Rocca-Porene vysielal radostné zvonenie k modrej oblohe Umbrie. Avšak srdce nevesty, ktorá sa ukázala vo vchode do kostola vedľa muža, ktorý sa stal jej manželom, ani zďaleka necítilo to, čo zodpovedalo radosťou naplnenej atmosfére.

Paolo Mancini vyzeral dobre a zároveň sa usiloval aj dobre a príjemne sa ukázať. Ľudia si o ňom hovorili: „Aký hrdý lev!“ V deň sobáša sa väčšmi ako kedykoľvek predtým zdal byť manželom, o ktorom dievča zo skromnejších pomerov, aké boli u Lottiovcov, mohlo iba snívať. Rita si však vedela predstaviť ich spoločný život a vedela, že bude hrozný.

A naozaj, Paolo veľmi rýchle predostrel pred očami mladej ženy mrzkú stránku svojho charakteru a svoje veľké nedostatky. Po niekoľkých dňoch strávených doma či na poliach sa znova vrátil k zlým zvykom. Večer odchádzal z domu a vracal sa okolo polnoci opitý a z jeho úst zneli hrozby.

Aj dnes večer mu Rita, ako zvyčajne, pripravila jeho obľúbené jedlá. Paolo však ešte vždy nebol doma, čo bolo zlé znamenie. O čo dlhšie bolo treba na neho čakať, o to bol horší a hrubší. Na dvore sa ozvali jeho neisté kroky. Rita vedela, že sa musí poponáhľať, aby mu pomohla zložiť plášť, vyzuť topánky a podala mu na stôl večeru. No už pri vchode do domu ju opilec s krikom a urážkami odsotil.

Zmáhal ju nával ľútosti a smútku. Z jej srdca vystupovala horlivá modlitba, aby sa manžel, ktorého jej vnútili a s ktorým život bol kalváriou, obrátil. Veru, teraz už vedela, že aj v manželstve sa môže človek posväcovať. Myslela na svätú Moniku, matku svätého Augustína, ktorá kedysi svojimi vytrvalými modlitbami dosiahla obrátenie svojho manžela, násilného ako Paolo a navyše aj pohana. Prečo by aj Ritu Boh nevypočul?

Neraz Paolova manželka musela čeliť otázkam okolia. „Čo sa uplynulú noc u vás stalo?“ pýtali sa jej zavše susedky, keď ju na druhý deň stretli samu.

„Nie je Paolo k tebe veľmi hrubý, dcérenka?“ ustarostene zisťovali jej rodičia.

Jedným aj druhým odpovedala vyhýbavo:

„Keď si vypije, potom býva prudký, veľa kričí a umára ma svojím rozprávaním. Ale nie je zlý.“

Vedeli si však domyslieť to, čo Rita nechcela povedať, a potichu ju nazývali ženou bez zloby. Podľa jej príkladu sa aj ostatné ženy stávali v manželstvách trpezlivejšie.

* * *

Horúce slnko pozlacovalo úzky biely kameň, okolo ktorého rástli pestrofarebné kvety. Rita so šatkou na hlave starostlivo polievala kvety a myslela na rodičov. Už niekoľko mesiacov ležali tu na cintoríne v Rocca-Porene. Boh ich povolal jedného za druhým. Z raja naďalej dohliadali na svoju dcéru.

Cestou domov si Rita predstavila, akú radosť by mali, keby tu na zemi videli, ako sa ich zať začal pomaly mierniť. Jej manžel, dojatý nežnosťou a pôvabom svojej ženy, ostával oveľa radšej doma, vracal sa skôr, vlastne už vôbec nechodieval do krčiem. Keď cítil, že sa ho zmocňuje hnev, rýchle vyšiel von a dlho sa prechádzal za dedinou, až kým sa neovládol. Domov sa vrátil pokojný. Ritine modlitby, obety a tajné pôsty začínali prinášať ovocie. Manžel s ňou niekedy zašiel aj do kostola na nedeľnú omšu.

Na veľkú radosť budúceho otca sa hlásilo na svet prvé dieťa. Keď sa narodí, bude v rodine možno definitívny pokoj. Rita o tom snívala ako o novej zodpovednosti a povinnosti. Bude záležať na nej, aby dieťaťu odovzdala vieru, čo dostala od rodičov. Či ju Pán predurčil na úlohu vychovávateľky, hoci sama sa nazdávala, že je povolaná pre rehoľný život? Stavovské povinnosti jej určovali, aby bola manželkou a matkou. Naplní ich, ako najlepšie bude vedieť a môcť. Dobre vie, že Boh vždy dáva na tieto úlohy odvahu a silu. Dokonca aj keď nechápeme, prečo to od nás žiada.

* * *

„Nechoď v tomto počasí do Cascie, Paolo! Len pozri na tie mraky! A ako hučí vietor! Iste sa zmení na víchricu!“

„Musím ísť do mesta, Rita. Čaká ma obchodník s osivom.“

„Ako sa večer vrátiš, keď budú zlé cesty? Ak sa rieka Corno vyleje z brehov, už sa nedostaneš na druhú stranu.“

„Nevidím iné riešenie. Nerob si starosti. Dovidenia večer.“

Paolo Mancini odišiel peši horskými chodníčkami. Rita so stiesneným srdcom sa ako zvyčajne venovala domácim prácam.

Deň sa už schýlil k večeru, čoskoro bude treba rozsvietiť lampu. Rita odďaľovala túto chvíľu, ako len mohla, až sa jej zahmlievalo pred očami. Kde asi teraz v tom strašnom vyčíňaní živlov môže byť Paolo?

V tom čase Paolo namáhavo kráčal po brehu rieky. Zápasil s tmou, vodou vystrekujúcou z rieky a konármi kríkov, čo ho škriabali, keď okolo nich prechádzal.

Na tomto mieste by mal byť drevený most, cez ktorý ráno prešiel. Lenže mosta nikde niet! Voda tiekla s ohlušujúcim hlukom, až sa zdalo, že živel sa mu vysmieva. Ako by mu chcel povedať:

„Neprejdeš, Paolo, neprejdeš!“

„Lenže ja musím prejsť! Čaká na mňa Rita.“

Paolo si predstavil dom, v ktorom bdie s deťmi a úzkostlivo ho vyčkáva. Ako len teraz miluje svoju Ritu! Vytvorili s dvoma chlapcami šťastný rodinný kruh a jeho obraz sa mu v tejto pohnutej noci vynáral v mysli. Vráti sa späť a pokúsi sa prejsť cez iný, pevnejší most.

No na to už nemal čas. Vo chvíli, keď sa obrátil, pocítil, ako ho chytili čiesi mocné ruky. V okamihu sa pred ním vynorili dve tmavé postavy. V tme sa slabo zablysla čepeľ... a Paolo sa s výkrikom zrútil.

Útočníci utiekli. Či nie, jeden sa ešte vracia... Poranený s úľavou zistil, že je to jeho sused. Sklonil sa nad ležiacim Paolom a usiloval sa ho zdvihnúť a obviazať mu ranu. Čo však mohol urobiť sám, bez liekov, na vidieku a v tejto nočnej hodine?

Kým sa nešikovne snažil obviazať ranu, Paolo zašepkal: „Nestojí to za to... napadli ma... bolo ich viac...“ Pokračoval: „Odpúšťam... Ježiš... Mária... Odpustite mi moje hriechy...“ Ďalej riekol: „Rita... Povedz jej... že ju veľmi milujem!“

Rita sa nemodlila a neobetovala zbytočne. Jej Paolo zomrel ako kresťan, mysliac na najbližších...

 

Z knihy Jo Lemoinovej

 

Svätá Rita

Lúč, Bratislava 2004

 

Knihu Príbeh svätej Rity nájdete na Zachej.sk