Vitajte na našej stránke!

10. Metod vstúpil do kláštora, v ktorom bol s ostatnými mníchmi šťastný

Metod pracoval ako miestodržiteľ. Aj cisár si pochvaľoval jeho poctivosť. Veľkým prekvapením pre všetkých bolo, keď sa Metod rozhodol pre veľkú zmenu. Chcel žiť len pre Pána Boha a slúžiť mu v tichu a modliť sa za druhých. Odišiel do kláštora na hore Olymp. Po rozhodnutí žiť celý život v kláštore ľudia prijímajú nové rehoľné meno, ktoré začína rovnakým písmenom ako jeho krstné meno. Metod dostal pri krste meno Michal. V kláštore dostal po čase meno, ktoré už poznáme – Metod.

V kláštore bol šťastný. Učil sa počúvať tichému hlasu vo svojom srdci, ktorým k nemu hovoril Boh. S ostatnými mníchmi sa modlil za všetkých chorých, smutných, ktorí nikoho nemajú. Ich modlitba mala veľkú silu. Mnísi držali pevne pohromade a mali všetko spoločné. Delili sa o jedlo. Pracovali v záhrade i v kláštore. Každý musel pridať ruku k dielu. Bola to niekedy drina. Starali sa aj o cesty, ktoré viedli ku kláštoru. Aby išla mníchom práca od ruky, spievali si. Premýšľali o Pánu Bohu, o tom, čo počuli pri sv. omši. Ráno a večer sa schádzali k spoločnej modlitbe. Rehoľníci sa snažili žiť podľa príkladu Pána Ježiša.

Pre život toho moc nepotrebovali. Napriek tomu, že sa im stoly zrovna neprehýbali pod množstvom jedla, zažili množstvo humoru. Mali veľkú radosť a pokoj, ktorý by im kdekto mohol závidieť.

Môže sa to zdať divné. Ale pre život, ktorý žiješ s Bohom, toho moc nepotrebuješ. Vydržíš sa nedívať na všetky rozprávky. Nemusíš mať všetky najnovšie hračky z obchodu alebo nosiť značkové oblečenie. Stačí ti, že máš v sebe radosť, pretože vieš, že ťa má niekto rád – rodičia a hlavne Pán Ježiš. Plné skrine hračiek ani plná chladnička dobrôt ťa predsa neurobia šťastným, ale skôr vedomie, že si na teba maminka s ockom urobia čas, majú sa radi a do tej lásky sa vojdeš aj ty.

Moja úloha:

1. Poďakujem Pánu Bohu za každé jedlo.

2. Nikdy nebudem prieberčivý(á).