Všetko je to zázrak ...
ABY SME SA SYNODALITY NEBÁLI
1. SPOLOČNÍCI NA CESTE
V Cirkvi a v spoločnosti ideme bok po boku po rovnakej ceste. • Keď hovoríme „naša cirkev“, kto k nej patrí? • Kto sú v našej farnosti/diecéze spoločníci na ceste – aj mimo okruh Cirkvi? S kým kráčame životom? • Kto nás žiada, aby sme kráčali spoločne? Kto sú tí, ktorí sa zdajú byť čo najviac od seba vzdialení? • Ako máme rásť ako spoločníci na ceste? • Aké osoby alebo skupiny sú ponechané, úmyselne alebo fakticky, na okraji života v našej farnosti/diecéze?
2. POČÚVANIE
Počúvanie je prvým krokom, no vyžaduje si otvorenú myseľ a srdce bez predsudkov. • Ako k nám Boh hovorí prostredníctvom hlasov, ktoré niekedy ignorujeme? • Ako sú vypočutí laici, najmä ženy a mladí ľudia? • Ako pozorne počúvame tých, ktorí sú na periférii? Aký priestor dávame hlasu menšín, najmä tých, ktoré zažívajú chudobu, marginalizáciu alebo sociálne vylúčenie? • Ako je začlenený prínos zasvätených mužov a žien? • Komu naša farnosť/diecéza „dlží počúvanie“? • Čo uľahčuje alebo bráni nášmu počúvaniu? Pomenujme obmedzenia, predsudky a stereotypy našej schopnosti počúvať, najmä tých, ktorí majú iné názory ako my. • Ako načúvame sociálnemu a kultúrnemu kontextu, v ktorom žijeme?