Aktuálne

Fatimská slávnosť v novembri 2017

  • Vytlačiť

Na novembrovú Fatimskú slávnosť opäť prišlo veľa pútnikov. „Fatimský rok“ trvá do 27. novembra 2017. Pán dekan ponúkol pútnikom pohľad na čas po zjaveniach: čo sa dialo „po“. Aby sme to všetko správne chápali, je potrebné sa vrátiť do roku 1910. Vtedy 5. 10. sa k moci dostali slobodomurári, ktorí boli naladení nesmierne proticirkevne. V priebehu dvoch pokolení mali za cieľ zlikvidovať katolícke náboženstvo v Portugalsku. V roku 1915 bol Lisabon vyhlásený za hlavné mesto ateizmu vo svete. Zlikvidované boli všetky rehole - prvá jezuiti.    

Znárodnený bol celý cirkevný majetok. Čo mala predtým v rukách cirkev - školy, nemocnice, sirotince – všetko prevzal štát. Kňazom bolo zakázané nosiť reverendu, mohli len v kostole. Náboženstvo v školách bolo zakázané. Nedeľa sa nesmela volať nedeľou, ale dňom odpočinku. Listy biskupov bolo zakázané čítať. Biskupi boli vyhodení z diecéz. V roku 1912 neúradoval v Portugalsku ani jeden biskup vo svojej diecéze. Dokonca slobodomurárska vláda dekrétom regulovala zvonenie zvonov... Zdalo sa, že si Krásna Pani z Neba vybrala „zlú krajinu“ a „zlý čas na svoje zjavenia“. Práve zjavenia ukázali, že Boh je Pánom času a všetkého.  

Kazateľ dával do súvislostí všetko to, čo bolo v Portugalsku s dobou, ktorú sme prežili u nás.

Pán Boh sa nikdy nedá zahanbiť. On nás skúša, ale stojí pri nás. Napriek nevôli slobodomurárov bola v roku 1919 postavená kaplnka na mieste zjavení. V roku 1922 ju síce „dobrí ľudia“ vyhodili do povetria, ale ľudia stále prichádzali vo väčšom množstve...

Deti sa neprestávali modliť. Prosili Matku Božiu o pomoc pre seba, svoje rodiny, pútnikov. Lucia nielen prosila, ale vedela aj ďakovať. František sa chodil modliť k skrytému Pánu Ježišovi, ktorý je v kostole v bohostánku.  

Pán dekan povedal opäť veľa povzbudivých slov. Jeden príbeh je z čias Machabejcov:

Vodca sýrskeho vojska sa priblížil až k Bethoronskému svahu a Júda Machabejský vyšiel proti nemu s hŕstkou. Ale keď zbadali vojsko, ktoré šlo proti nim, povedali Júdovi: „Ako sa budeme môcť toľkíto pustiť do boja proti takej presile? A my sme dnes oslabení od pôstu.“ Júda povedal: „Aj niekoľkí ľahko zovrú mnohých, lebo pre nebo je jedno, či vyslobodzuje pomocou mnohých alebo niekoľkých. Veď víťazstvo v boji nezávisí od veľkosti vojska, ale sila je z neba. Oni idú proti nám plní pýchy a neprávosti, aby nás i naše ženy a naše deti zničili a aby nás vydrancovali. My však bojujeme za svoje životy a za naše zákony; sám Pán ich rozdrví pred našimi očami. Vy sa ich teda nebojte.“ Len čo to povedal, vrhol sa na nich a porazil Serona i jeho vojsko pred jeho očami. (1 Mach 3, 1 - 26)

Pán dekan opäť povedal krásne svedectvo - tentoraz Beáty, ktorá nás povzbudzuje k Pompejskej novéne...

Aká je moja modlitba, aká je moja dôvera, aké je moje kľačanie pred bohostánkom???