Aktuálne

Svätorečenie Matky Terezy - info

  • Vytlačiť

Pápež František vyhlásil Matku Terezu z Kalkaty za svätú

 

Vatikán 4. septembra - Pápež František pri dnešnej kanonizačnej slávnosti vo Vatikáne vyhlásil za svätú Matku Terezu z Kalkaty, zakladateľku Misionárok lásky.

 

Z gobelínu na priečelí Baziliky sv. Petra žiaril úsmev Matky chudobných vyobrazenej s ružencom v rukách. Na celom svete túto udalosť sledovali prostredníctvom médií nielen veriaci Katolíckej cirkvi.

 

Sestry misionárky lásky na svätorečenie svojej duchovnej matky priviedli na Námestie sv. Petra aj veľký počet chudobných, ktorí pre nich predstavujú živú Ježišovu prítomnosť. Do Vatikánu pricestovalo 20 štátnych delegácií. Prezidenti zastupovali Albánsko a Macedónsku republiku bývalej Juhoslávie, Indiu reprezentoval minister zahraničných vecí, z Tajvanu bol prítomný viceprezident, zo Španielska prišla kráľovná Sofia.

 

Prítomní boli aj riaditelia FAO a WFP, zložiek OSN zameraných na boj proti hladu vo svete. Medzi hosťami bol aj biskup protestantskej cirkvi v Kalkate a severnej Indii, jordánsky vicepremiér, hlavný predstaviteľ albánskej náboženskej komunity bektašov, delegácia z Taizé a ďalší.

 

Kanonizačný obrad bol súčasťou svätej omše slávenej v bielej liturgickej farbe a s biblickými čítaniami 23. nedele obdobia cez rok. Slávnostný vstup sprevádzala hymna Svätého roka milosrdenstva, do ktorého kontextu sa kanonizácia zaradila ako Jubileum dobrovoľníkov a pracovníkov na dielach milosrdenstva.

 

Po speve vzývania Ducha Svätého prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kard. Angelo Amato predniesol tzv. „petitio“, čiže žiadosť o zapísanie bl. Terézie z Kalkaty do zoznamu svätých. Ako postulátor kanonizačného procesu bol prítomný otec Brian a spolu s ním sestra Elia od misionárok lásky. Otec Brian Kolodiejchuk je predstaveným kňazskej Kongregácie misionárov lásky, pochádza z Kanady a je ukrajinskej národnosti.

 

Nasledovalo vzývanie všetkých svätých, po ktorom Svätý Otec František slávnostne predniesol v latinčine kanonizačnú formulu. Relikviár v tvare dreveného kríža s bielo-modrým emblémom srdca a nápisom „Žíznim“ priniesla dvojica sestier misionárok lásky v sprievode osôb z rozličných kontinentov s horiacimi sviecami.

 

Po evanjeliu, ktoré predniesli diakoni po latinsky a grécky v spievanej podobe sa ujal slova Svätý Otec v homílii.

 

Na čele sprievodu s obetnými darmi kráčali Marcilio Haddad Andrino spolu s manželkou a ich dvoma deťmi. Uzdravenie Brazílčana z ťažkého stavu mozgovej infekcie uznala Cirkev za zázrak na príhovor Matky Terezy. Rehoľné kongregácie založené sv. Teréziu z Kalkaty reprezentovali generálna predstavená sestra Prema spolu so spolusestrou a zástupcami mužských vetiev kňazov a bratov.

 

V závere slávenia, na ktorom sa podľa oficiálneho odhadu zúčastnilo 120 tisíc osôb, sa Svätý Otec osobitne poďakoval predovšetkým misionárkam a misionárom lásky, ktorí sú duchovnou rodinou Matky Terezy: „Nech vaša svätá zakladateľka vždy bdie nad vašou cestou a nech vám pomôže byť vernými Bohu, Cirkvi a chudobným.“

 

Pápež pozdravil aj oficiálne delegácie a pútnikov, ktorí prišli z rozličných krajín: „Nech Boh požehná vaše národy.“ Ďalej sa prihovoril samotným dobrovoľníkom, pre ktorých bola dnešná svätá omša v rámci Svätého roka vyvrcholením trojdňového programu Jubilea milosrdenstva pre dobrovoľníkov a pracovníkov dobročinných diel:

 

„S láskou pozdravujem všetkých vás, drahí dobrovoľníci a pracovníci diel milosrdenstva. Zverujem vás do ochrany Matky Terezy: nech vás ona naučí kontemplovať a adorovať každý deň Ukrižovaného Krista, aby ste ho spoznali a slúžili mu v bratoch, ktorí sú v núdzi. Prosme o túto milosť aj pre všetkých tých, ktorí sú s nami spojení prostredníctvom médií v každom kúte sveta.“

 

Svätý Otec upriamil pozornosť aj na všetkých tých, ktorí z lásky nasadzujú svoje životy napriek všetkému riziku:

 

„V tomto okamihu by som chcel pripomenúť všetkých tých, čo stravujú svoj život v službe bratom v ťažkých a rizikových podmienkach. Myslím predovšetkým na rehoľnice, ktoré dávajú svoj život bez toho, aby sa šetrili. Modlime sa najmä za španielsku misionárku, sestru Isabel, ktorá bola zavraždená pred dvoma dňami v hlavnom meste Haiti, tak veľmi skúšanej krajiny, pre ktorú si želám, aby prestali také činy násilia a aby tam bola väčšia bezpečnosť pre všetkých. Spomeňme si tiež na sestry, ktoré nedávno zažili násilie v ďalších krajinách. Urobme tak v modlitbe obracajúc sa k Panne Márii, Matke a Kráľovnej všetkých svätých.“

 

 

 

Homília pápeža Františka pri kanonizácii sv. Terézie z Kalkaty

 

Vatikán 4. septembra – V plnom znení prinášame homíliu Svätého Otca Františka pri dnešnej slávnosti kanonizácie sv. Terézie z Kalkaty na Námestí sv. Petra.

 

Kto môže poznať Božie úmysly?“ (Múdr 9,13). Táto otázka Knihy Múdrosti, ktorú sme počúvali v prvom čítaní, nám predstavuje náš život ako tajomstvo, od ktorého sami nevlastníme kľúč vysvetlenia. Protagonisti dejín sú vždy dvaja: Boh na jednej strane a ľudia na druhej. Našou úlohou je vnímať Božie povolanie a potom prijať jeho vôľu. No preto, aby sme ju prijali bez váhania, pýtajme sa seba samých: aká je Božia vôľa?

 

V tom istom múdroslovnom úryvku nachádzame odpoveď: „Ľudia sa dozvedeli, čo sa páči tebe“ (v. 18). Na to, aby sme si overili Božie povolanie, potrebujeme sa pýtať a pochopiť, čo sa jemu páči. Mnoho krát proroci ohlasujú, čo sa Pánovi páči. Ich posolstvo nachádza obdivuhodnú syntézu vo výraze: „Milosrdenstvo chcem a nie obetu“ (Oz 6,6; Mt 9,13). Bohu sa páči každý skutok milosrdenstva, pretože v bratovi, ktorému pomáhame, rozpoznávame tvár Boha, ktorého nik nemôže vidieť (porov. Jn 1,18). A zakaždým, keď sa skláňame k potrebám bratov, dali sme jesť a piť Ježišovi; odeli sme, posilnili a navštívili Božieho Syna (porov. Mt 25,40); skrátka, dotkli sme sa Kristovho Tela.

 

Sme teda povolaní pretlmočiť do skutkov to, čo vzývame v modlitbe a vyznávame vo viere. Nejestvuje alternatíva voči láske: tí, čo sa vkladajú do služby bratom, hoci o tom nevedia, sú tými, ktorí milujú Boha (porov. 1 Jn 3,16-18; Jak 2,14-18). Kresťanský život však nie je jednoduchou pomocou poskytnutou vo chvíli núdze. Ak by to bolo tak, bol by zaiste pekným pocitom ľudskej solidarity, aký sa dostavuje po bezprostrednom prejave dobročinnosti, no bol by sterilným, pretože by nemal korene. Nasadenie, ktoré žiada Pán, má naopak povahu povolania k láske, s ktorou každý Kristov učeník dáva do jeho služby svoj život, aby rástol každý deň v láske.

 

Počuli sme v evanjeliu, že „s Ježišom išli veľké zástupy“ (Lk 14,25). Dnes je ten „veľký zástup“ reprezentovaný zo širokého sveta dobrovoľníckej služby, ktorý sa tu zišiel pri príležitosti Jubilea Milosrdenstva. Vy ste tým zástupom, ktorý nasleduje Učiteľa a robí viditeľnou jeho konkrétnu lásku voči každej osobe. Opakujem vám slová apoštola Pavla: „Mal som veľkú radosť a útechu z tvojej lásky, pretože si osviežil srdcia svätých“ (Flm 7). Koľkým srdciam prinášajú dobrovoľníci útechu! Koľko rúk posilňujú; koľko sĺz utierajú; koľko lásky sa prelieva cez skrytú, pokornú a nezištnú službu! Táto chvályhodná služba dáva hlas viere - dáva hlas viere! - a vyjadruje milosrdenstvo Otca, ktorý sa stáva blízkym tým, čo sú v núdzi.

 

Nasledovanie Ježiša je záväzkom serióznym a súčasne i radostným; vyžaduje radikálnosť a odvahu, aby sme božského Učiteľa rozpoznali v tom najchudobnejšom a vyraďovanom zo života a aby sme mu poslúžili. Preto dobrovoľníci, ktorí z lásky k Ježišovi slúžia posledným a núdznym, neočakávajú nijaké poďakovanie ani odmenu, ale vzdávajú sa toho všetkého, pretože objavili skutočnú lásku. A každý z nás môže povedať: Tak, ako Pán prišiel v ústrety mne a sklonil sa nado mnou vo chvíli núdze, aj ja idem v ústrety jemu a skláňam sa nad tými, ktorí stratili vieru alebo žijú akoby Boh neexistoval, nad mladými, ktorí sú bez hodnôt a ideálov, nad rodinami v kríze, nad chorými a väznenými, nad utečencami a imigrantmi, nad slabými a bezbrannými telesne i duchovne, nad mladistvými ponechanými na seba samých, ako aj nad opustenými staršími ľuďmi. Kdekoľvek sa objavuje vystretá ruka, ktorá žiada o pomoc postaviť sa na vlastné nohy, tam má byť naša prítomnosť a prítomnosť Cirkvi, ktorá podopiera a dáva nádej. A toto treba konať v živej spomienke na Pánovu ruku, ktorú ku mne vystrel vtedy, keď som bol na zemi.

 

Matka Tereza, počas celej svojej existencie, bola veľkodušnou rozdávateľkou Božieho milosrdenstva, dávajúc sa k dispozícii všetkým prostredníctvom prijatia a obrany ľudského života, toho nenarodeného i toho opusteného a vyraďovaného. Nasadila sa do obrany života a neúnavne ohlasovala, že „kto sa ešte nenarodil je najslabší, najmenší, najbiednejší“. Skláňala sa nad osoby vyčerpané, ponechané zomierať na okraji ciest, a rozpoznávala dôstojnosť, ktorú im dal Boh; jej hlas zaznieval k mocným sveta, aby rozpoznali svoje previnenie zoči-voči zločinom - zoči-voči zločinom! - chudoby, ktorú oni sami vytvorili. Milosrdenstvo bolo pre ňu „soľou“, ktorá dávala chuť každému jej skutku, a „svetlom“, ktoré osvetľovalo temnoty tých, čo už nemali ani len slzy, aby plakali, aby vyplakali svoju chudobu a utrpenie.

 

Jej misia na perifériách miest ako aj na perifériách existencie zostáva v našich dňoch výrečným svedectvom Božej blízkosti tým najchudobnejším z chudobných. Dnes odovzdávam túto emblematickú postavu ženy a zasvätenej osoby celému svetu dobrovoľníctva: kiež je ona vaším vzorom svätosti! Myslím si, že azda budeme mať trochu ťažkosti nazývať ju „svätou Teréziou“: jej svätosť je nám taká blízka, je tak nežná a plodná, že jej budeme naďalej spontánne hovoriť „Matka Tereza“.

 

Táto neúnavná pracovníčka milosrdenstva nech nám pomáha vždy väčšmi chápať, že jediným kritériom nášho konania je nezištná láska, slobodná od každej ideológie a od každého puta, a prejavená voči všetkým bez rozdielu jazyka, kultúry, rasy alebo náboženstva. Matka Tereza rada hovorievala: „Možno nehovorím ich jazykom, no môžem sa usmievať“. Nesme si v srdci jej úsmev a darujme ho tým, ktorých stretáme na našej ceste, zvlášť tým, čo trpia. Otvoríme tak horizonty radosti a nádeje veľkej časti ľudstva, ktorá stratila nádej a trpí nedostatkom pochopenia a nežnosti.

 

 

Anjel Pána s pápežom Františkom po svätorečení Matky Terezy z Kalkaty

 

Vatikán 4. septembra – „Nech vaša svätá zakladateľka vždy bdie nad vašou cestou a nech vám pomôže byť vernými Bohu, Cirkvi a chudobným.“ Týmito slovami sa pred modlitbou Anjel Pána, na záver kanonizácie Matky Terezy y Kalkaty, obrátil pápež František na misionárky a misionárov lásky z celého sveta.

 

Svätý Otec zároveň poďakoval všetkým dobrovoľníkom a pracovníkom diel milosrdenstva, ktorí v týchto dňoch slávili vo Večnom meste im venované Jubileum a prihovoril sa za väčšiu bezpečnosť pre rehoľné sestry, ktoré často „v ťažkých a rizikových podmienkach“ nasadzujú svoj život pre chudobných a biednych.

 

Plné znenie príhovoru pápeža Františka pred modlitbou Anjel Pána

 

„Drahí bratia a sestry, zatiaľ čo sa táto slávnosť chýli ku koncu, rád by som pozdravil a poďakoval všetkým vám, ktorí ste sa na nej zúčastnili. Predovšetkým misionárkam a misionárom lásky, ktorí sú duchovnou rodinou Matky Terezy. Nech vaša svätá zakladateľka vždy bdie nad vašou cestou a nech vám pomôže byť vernými Bohu, Cirkvi a chudobným.

 

S vďačnou poníženosťou ďakujem prítomným autoritám, najmä tým z krajín najviac spojenými s osobnosťou novej svätice, ako aj oficiálnym delegáciám a početným pútnikom, ktorí prišli z toľkých krajín pri tejto radostnej príležitosti. Nech Boh požehná vaše národy.

 

S láskou pozdravujem všetkých vás, drahí dobrovoľníci a pracovníci diel milosrdenstva. Zverujem vás do ochrany Matky Terezy: nech vás ona naučí kontemplovať a adorovať každý deň Ukrižovaného Krista, aby ste ho spoznali a slúžili mu v bratoch, ktorí sú v núdzi. Prosme o túto milosť aj pre všetkých tých, ktorí sú s nami spojení prostredníctvom médií v každom kúte sveta.

 

V tomto okamihu by som chcel pripomenúť všetkých tých, čo stravujú svoj život v službe bratom v ťažkých a rizikových podmienkach. Myslím predovšetkým na rehoľnice, ktoré dávajú svoj život bez toho, aby sa šetrili. Modlime sa najmä za španielsku misionárku, sestru Isabel, ktorá bola zavraždená pred dvoma dňami v hlavnom meste Haiti, tak veľmi skúšanej krajiny, pre ktorú si želám, aby prestali také činy násilia a aby tam bola väčšia bezpečnosť pre všetkých. Spomeňme si tiež na sestry, ktoré nedávno zažili násilie v ďalších krajinách.

 

Urobme tak v modlitbe obracajúc sa k Panne Márii, Matke a Kráľovnej všetkých svätých.“

 

Kanonizácia Matky Terezy je úzko spätá s Rokom milosrdenstva

 

Vatikán 2. septembra (RV) Na nedeľnú kanonizáciu blahoslavenej Matky Terezy sa zaregistrovalo viac než 600 novinárov z celého sveta, pričom udalosť bude naživo vysielať 120 televízií. Prezradil na úvod dnešnej tlačovej konferencie o prípravách na svätorečenie albánskej rehoľníčky hovorca Svätej stolice Greg Burke. Vatikán podľa jeho slov doteraz distribuoval viac než 100-tisíc lístkov, hovoriť však o konečných počtoch účastníkov je zatiaľ predbežné.

 

V preplnenom Tlačovom stredisku Svätej stolice pred novinármi vystúpili generálna predstavená Kongregácie Misionárok lásky sestra Prema Piericková a generálny predstavený Otcov misionárov lásky otec Brian Kolodiejchuk, ktorý je zároveň postulátorom kauzy svätorečenia. Prítomný bol aj Brazílčan Marcílio Haddad Andrino s manželkou, ktorý sa na príhovor Matky Terezy zázračne uzdravil zo smrteľnej choroby mozgu.

 

Ako prvá sa prihovorila sestra Prema, ktorá si zaspomínala na prvé stretnutie s Matkou Terezou:

 

„Po prvýkrát som mala možnosť stretnúť sa s ňou v roku 1980, vtedy už mala 70 rokov. Bola som ohromená energiou, iniciatívou a vodcovskou schopnosťou, ktoré preukázala na prvom stretnutí... Bola pre nás Matkou, a zároveň učiteľkou. Žila rehoľný život s toľkou radosťou a zápalom, že sme je všetky chceli byť nablízku“.

 

Ako druhý vystúpil postulátor kauzy svätorečenia otec Brian, podľa ktorého bol život nositeľky Nobelovej ceny mieru úzko spätý s milosrdenstvom:

 

„Matka Teraza si veľmi dobre uvedomovala potrebu Božieho milosrdenstva a cítila sa ,byť doma’ vo svojej chudobe. Rok milosrdenstva je pre nás pripomienkou, že my všetci potrebujeme Božie milosrdenstvo. Že i keď sa navonok javí inak, všetci sme chudobní, keď stojíme pred Bohom a žiadame o jeho odpustenie, o jeho lásku, o jeho milosrdenstvo“.

 

Jedným z najsilnejších posolstiev Matky Terezy, ako ďalej pokračoval otec Kolodiejchuk, bolo vedomie, že „Kalkata je kdekoľvek“:

 

„Vnútornú chudobu nazývala «Kalkatou srdca». Práve preto, že si uvedomovala, ako veľmi potrebuje odpustenie, bola vždy pripravená preukázať milosrdenstvo a odpustenie druhým. Ako hovorievala: potrebujeme veľa lásky, aby sme odpustili a veľa pokory, aby sme zabudli, lebo to nie je úplne odpustenie, ak sme aj úplne nezabudli“.

 

Matka Tereza chodievala na spoveď raz týždenne, aby sa stretla s milosrdenstvom a láskou Boha, pokračoval ďalej otec Brian. Postulátor kauzy svätorečenia odpovedal na otázku, koho patrónkou by mohla byť Matka Tereza, týmito slovami:

 

„Matka Tereza by mohla byť patrónkou párov, ktoré majú ťažkosti s počatím. Mnoho párov, ktoré prišli za ňou počas jej života s prosbou o modlitbu, lebo mali ťažkosti počať, takmer všetkým darovala zázračnú medailu Panny Márie a povedala im, aby vyslovili túto jednoduchú modlitbu: ,Mária, Matka Ježiša, daj nám dieťa’. A niekoľkokrát som počul, že povedala: ‚Budete mať dieťa‘. A keďže tak často lietala, povedal by som, že by mohla byť patrónkou tých, ktorí cestujú najmä lietadlom“.

 

Na tlačovej konferencii vystúpil so svojim svedectvom aj Marcílio Haddad Andrino. V čase, keď mu lekári nedávali nádej na uzdravenie, sa spolu s rodinou úpenlivo modlil k Matke Tereze. Brazílčan sa nevysvetliteľne uzdravil z bakteriálnej infekcie v mozgu. Lekári z pohľadu medicíny nedokázali vysvetliť zmenu jeho zdravotného stavu. Po zázraku, ktorý sa odohral v roku 2008, boli Marcílio so svojou manželkou Fernandou obdarení ďalším dobrodením. Predtým im choroba znemožňovala nádej na počatie, no dnes sú šťastnými rodičmi.

 

Viac z tlačovej konferencie vo Vatikáne

 

Sestra Mary Prema Piericková: „Po prvýkrát som mala možnosť stretnúť sa s Matkou Terezou v roku 1980, mala už 70 rokov. Bola som ohromená energiou a iniciatívou a schopnosťou viesť, ktoré preukázala na prvom stretnutí. Matka bola nepochybne tou, ktorá viedla naše sestry. Išlo o nové pôsobisko a sestry nevedeli veľa o krajine, zvykoch a jazyku. Keď sme sa spolu s ďalšou priateľkou rozhodli vstúpiť medzi Misionárky lásky, naša Matka namiesto toho, aby nás poslala do Londýna, kde už bolo všetko pripravené, nás poslala na prvú misiu do Essenu. Bola to naša Matka, ktorá mi dala kríž, ktorý je na mojom ramene; bola to naša Matka, ktorá mi dala ruženec, ktorý je odvtedy mojím stálym spoločníkom.

 

Naša Matka bola pre nás Matkou, a zároveň učiteľkou. Žila rehoľný život s toľkou radosťou a zápalom, že sme jej všetky chceli byť nablízku. Keď sa pozrieme na jej život v komunite, naša Matka bola s nami jedno. Pamätám sa, keď bola raz v Ríme, rozhodla sa podeliť so sestrami o tú istú izbu. Vždy jedla spolu s nami, a nikdy nechcela a neakceptovala niečo, čo nebolo spoločné pre všetky sestry. Ak bol niekto v problémoch, ťažkostiach, alebo zakúšal neúspech, Matka tam vždy bola, aby nás povzbudila, akceptovala, milovala, takých aký sme.

 

Niekto sa ma prednedávnom opýtal, či počas týchto dní zakúšam blízkosť Matky. Uvažovala som nad tým a musím povedať, že čo urobila Matka počas svojho života, priťahujúc nás bližšie k Ježišovi, a k Márii, pokračuje v tom aj teraz. Nikdy k sebe nepripútavala ľudí, ale vždy nás viedla k Ježišovi a k Márii, a najmä k Eucharistickému Pánovi. Keď Matka (Tereza) cestovala, mnohým darovala zázračnú medailu a povzbudzovala ich k dôvere v príhovor našej Matky.

 

Vo svojom rehoľnom živote, lásky Matky (Terezy) voči Ježišovi bola činná. Všetko sa začínalo skorou modlitbou o piatej hodine ráno. Dokonca aj vo vysokom veku sa snažila byť v kaplnke prvá, aby povedala Ježišovi, ako veľmi ho miluje. A po modlitbe a svätej omši, bola pripravená rozdávať sa pre kohokoľvek, kto to potreboval. A vysielať a povzbudzovať sestry. Takmer každý deň strávila istý čas dávaním inštrukcií sestrám, to znamená, že nás viedla v tom, ako žiť prakticky vysoké požiadavky duchovného života. (Robila to) vždy s úsmevom.

 

Verím, že Matkin úsmev bol jej darom Ježišovi a svetu, lebo ľudia majú dosť smútku vo svojich srdciach. Nepotrebujeme, aby ho bolo viac. Ľudia potrebujú radosť a nádej, ktoré prichádzajú z nášho srdca, ktoré je zamilované do Ježiša. Keď to Matka (Tereza) robila, jej chudoba bola veľmi jednoduchá. (Bolo to iba) podelenie sa o to, čo mali sestry. Vždy dávala veľký pozor, aby nedostala niečo extra. Na druhej strane bola veľmi poslušná. Ak jej lekár predpísal nejaký liek, poslušne si ho vzala, ako dieťa vediac, že Boží zázrak prichádza skrze poslušnosť, dokonca aj voči doktorovi.

 

Vízia, pohľad našej Matky na ľudí a svet spočíval v tom, že každý je nekonečne milovaný Bohom. A že každý je stvorený na to, aby miloval a bol milovaný. A dokým nenájdeme tú hlbokú silu a základnú existenciu v našom srdci, nebudeme v pokoji. A preto kdekoľvek Matka (Tereza) išla, vždy so sebou priniesla toto poznanie Ježišovej lásky, aby ľudia vždy poznali, že sú milovaní Bohom a aby zdieľali tú lásku tým, že budú milovať druhých...

 

Jej práca pre tých najchudobnejších je veľmi pochopiteľná. Nedávno som videla film z rokov 1961-1971. Videla som ľudí v Kalkate v tom čase. Kalkata veľmi pokročila. Ľudia boli v skutočne hlbokej biede. Matka (Tereza) sa nesnažila vyriešiť všetky problémy Kalkaty, ale (snažila sa) milovať každého trpiaceho individuálne a urobiť zmenu v živote toho konkrétneho človeka. Prosím vás o modlitby, aby sme v tom pokračovali“.

 

Otec Brian Kolodiejchuk: „Matka Teraza si veľmi dobre uvedomovala potrebu Božieho milosrdenstva a cítila sa ,doma’ vo svojej chudobe. Rok milosrdenstva je pre nás pripomienkou, že my všetci potrebujeme Božie milosrdenstvo. Že i keď sa navonok javí inak, všetci sme chudobní, keď stojíme pred Bohom a žiadame o jeho odpustenie, o jeho lásku, o jeho milosrdenstvo“.

 

„Práve preto, že si uvedomovala, ako veľmi potrebuje odpustenie, bola vždy pripravená preukázať milosrdenstvo a odpustenie druhým. Ako hovorievala: potrebujeme veľa lásky, aby sme odpustili a veľa pokory, aby sme zabudli, lebo to nie je úplne odpustenie, ak sme aj úplne nezabudli“.

 

„V jej ,áno’ Ježišovi, ktorému nikdy nič neodmietla, práve tam sa nachádza jej svätosť. Môžeme povedať, že Matka Tereza je svätá pre všetkých, lebo bola schopná podeliť sa o utrpenie Ježiša. A v tom utrpení si bola výnimočným spôsobom vedomá, že je milovaná Bohom“.

 

„Matka Tereza by mohla byť patrónkou párov, ktoré majú ťažkosti s počatím. Mnoho párov, ktoré prišli za ňou počas jej života s prosbou o modlitbu, lebo mali ťažkosti počať, takmer všetkým darovala zázračnú medailu Panny Márie a povedala im, aby vyslovili túto jednoduchú modlitbu: ,Mária, Matka Ježiša, daj nám dieťa’. A niekoľkokrát som počul, že povedala: ‚Budete mať dieťa’. A keďže tak často lietala, povedal by som, že by mohla byť patrónkou tých, ktorí cestujú najmä lietadlom“.

 

 

 

 

Indickí kresťania i nekresťania sú zajedno: Matka Tereza je „naša“ svätá

 

India 1. septembra – „Kanonizácia Matky Terezy je dôležitá udalosť pre svet a obzvlášť pre Indov, keďže Matka sem prišla z Albánska zasiať hodnoty evanjelia, aby sa tak dostala k miliónom osôb na perifériách a išla poza hranice kasty, vierovyznania a náboženstva.” Týmito slovami prezentoval v Indii osobnosť blahoslavenej rehoľníčky a jej blížiacu sa kanonizáciu vo Vatikáne generálny sekretár Indickej biskupskej konferencie Mons. Theodore Mascarenhas.

 

Ako ďalej cituje jeho slová pri prezentácii v hlavnom meste Naí Dillí agentúra Fides, vďaka Matke Tereze je krajina bohatšia: „V Indii sme sa stali bohatšími vďaka jej chudobe a vďaka jej pokore, sme požehnaní vďaka jej spolucíteniu. Žila medzi nami a plným priehrštím dávali milosrdenstvo tým, ktorí ho potrebovali.“

 

Generálny sekretár Indickej biskupskej konferencie osobitne zdôraznil, že bl. Matka Tereza dokázala „skĺbiť hodnoty evanjelia s indickými hodnotami tým, že sa oddala službe chudobným.“ Poukázal pri tom na slová súčasného premiéra Indie, ktorý je známy svojou silnou náboženskou príslušnosťou k hinduizmu: „Indický predseda vlády Narendra Modi vyjadril to, čo si myslia mnohí Indovia: Matka Tereza je ,naša‘ svätá.“

 

Práve v deň kanonizácie v nedeľu 4. septembra po Matke Tereze pomenujú ulicu v indickom štáte Urísa (Orissa). Tamojší arcibiskup Mons. John Barwa vyjadril potešenie po tom, ako pomenovanie „Ulica Matky Terezy“ dostalo schválenie miestnych úradov, uviedla agentúra AsiaNews. Práve v štáte Urísa sa totiž pred ôsmimi rokmi udiali masakre namierené proti kresťanom, ktoré si vyžiadali asi 100 obetí a vyše 50 000 utečencov.

 

Podľa otca Paula Moonjelyho z indickej pobočky medzinárodnej katolíckej charitnej siete Caritas India, Matka Tereza naďalej inšpiruje svojou láskou a spolucítením. V súčasnosti Caritas India slúži v krajine šiestim miliónom núdznych.

 

 

Sestra Prema o Matke Tereze: Milosrdenstvo bolo jej druhou prirodzenosťou.

 

Rím 22. augusta – Cirkev sa pripravuje na blížiace sa svätorečenie bl. Matky Terezy. Ako to prežívajú samotné sestry, ktorých celý svet pozná podľa ich charakteristického sárí? Generálna predstavená Kongregácie Misionárok lásky sestra Prema v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas priblížila postoj, s akým sa sestry pripravujú na slávnosť, ktorej bude 4. septembra vo Vatikáne predsedať pápež František. Blížiaca sa kanonizácia zakladateľky je pre rehoľu veľkou poctou. Je to však zároveň príležitosť skúmať, či sestry i dnes vo svojom živote nasledujú to isté povolanie, ktoré zachytila Matka Tereza. Generálna predstavená sestra Prema, ktorá pochádza z Nemecka, o kanonizácii hovorí takto:

„Dáva nám príležitosť pozrieť sa bližšie na jej život a jej dielo... a pozrieť sa na to, ako naše vlastné životy nasledujú to isté povolanie, ktoré dostala Matka. Takže je to naozaj moment spytovania si svedomia, aby sme videli, ako hlboko a ako dôsledne žijeme povolanie, ktoré sme dostali ako Misionárky lásky, osobitne našu jednotu v modlitbe s Bohom a našu jednotu s Ježišom v tých najchudobnejších z chudobných.“Matka Tereza bola v roku 1979 ocenená Nobelovou cenu mieru. Podľa slov súčasnej generálnej predstavenej Misionárok lásky, práve hodnota dôvery, odpustenia a zmierenia je jej dôležitým odkazom pre dnešný svet:„Je to veľmi potrebné pre svet, medzi národmi, v rodinách a komunitách. Pokoj je túžbou každého ľudského srdca, ale ten je výsledkom odpustenia a úsilia o pochopenia druhej osoby, skôr než snahou byť pochopeným a mať vždy pravdu.“Sestra Prema sa osobne poznala s blahoslavenou zakladateľkou kongregácie od roku 1980 a mala možnosť pravidelne ju vídať najmä v ich generálnom dome v Ríme:„Žili sme s Matkou a považovali sme za samozrejmé, že je k dispozícii a že je voči nám vždy pozorná. Mali sme radosť z jej prítomnosti a chceli sme sa od nej dozvedieť, ako žije svoj deň a ako pristupuje k práci, ktorú robí. Ale celkom do hĺbky som nevedela, ako bola zjednotená s Ježišom a ako hlboko žila evanjelium, Ježišovo posolstvo. Ale vidím, že skutky milosrdenstva sa stali akoby druhou prirodzenosťou Matky. Nuž, to bola Matka, a my sme to brali so samozrejmosťou.“Súčasná generálna predstavená vníma ako svoju veľkú zodpovednosť nasledovať charizmu zakladateľky Misionárok lásky. Na otázku, vďaka čomu sa Matka Tereza stala „ikonou“ pre mnohých neveriacich či príslušníkov iných náboženstiev, sestra Prema odpovedá:„Bola to láska, s ktorou sa Matka stretávala s každou osobou. Nepozerala na národnosť alebo vierovyznanie alebo rasu či farbu pleti. Videla dušu stvorenú Bohom na jeho obraz a podobu, stvorenú pre to, aby milovala a bola milovaná. Preto svoju pozornosť a svoju lásku dávala slobodne a priamo každej jednotlivej osobe, obzvlášť trpiacim. Stalo sa to, ako som už povedala, priam druhou prirodzenosťou Matky: byť pozornou, vnímavou, citlivou k tomu, čo ľudia prežívajú, ale zvlášť voči ľudskému utrpeniu. V Indii Matku milovali ľudia zo všetkých vierovyznaní a zo všetkých kást, lebo zakúsili, že ona k nim patrí a oni patria k nej. Príslušnosť k Božej rodine, k Matkinej rodine, je veľmi silná v srdciach ľudí, osobitne v Indii.“

Sestra Prema odpovedala aj na otázku, či je dnešná Cirkev takou, po akej blahoslavená Matka Tereza túžila:„Matka nikdy netrávila čas tým, že by vznášala požiadavky na Cirkev, akou by mala byť alebo nemala byť. Matka hovorila, že Cirkev, to si ty a ja. Ak chceš, aby bola Cirkev svätá, je to moja a tvoja povinnosť byť svätými. Matka netrávila čas analyzovaním a žiadaním druhých, ale prevzala vlastnú zodpovednosť za to, aby bola svätá a naozaj vážne patrila jedine Ježišovi, a tak aj žila.“Len nedávno svetom otriasla tragická udalosť, keď v marci prišli o život štyri spolusestry pri teroristickom útoku na misiu v jemenskom Adene. Ako sa s tým vyrovnáva rehoľa?„Ak sa pozrieme čisto očami sveta na smrť našich štyroch sestier, je to ,plytvanie‘ mladými životmi. Ak sa pozrieme očami viery, je to veľké privilégium dať svoj život za tých, ktorým slúžime. Prenasledovanie bolo súčasťou kresťanstva od samotného začiatku a prenasledovanie je nevyhnutné na to, aby naše povolanie mohlo vydať to najlepšie. Naše sestry ochotne a vedome zostali slúžiť chorým v Adene v Jemene. A bola to veľká bolesť a zároveň veľká česť vedieť, že dosiahli cieľ povolania, ktorým je zjednotenie s Bohom a milovať tak, ako miloval Ježiš. A odpustiť tým, ktorí nevedia čo robia.“Generálna predstavená rehole Misionárok lásky reagovala aj na otázku, či sestry neplánujú zanechať svoju prítomnosť v niektorých krajinách s prítomnosťou vojny a terorizmu, zvlášť v prostredí islamu:„Sme v krajinách, kde je islamské náboženstvo väčšinovým, aby sme prinášali prítomnosť Ježiša vo svätostánkoch našich kaplniek a cez sviatosti, ktoré cez kňazov, ktorí nás sprevádzajú, robia Ježiša prítomným. A sprítomňujeme Ježiša cez diela milosrdenstva pre najchudobnejších z chudobných, ktorí sú iného náboženstva. Láske a milosrdenstvu vždy rozumejú i tí, čo majú odlišné náboženské chápanie. Potrebujeme tam byť, byť tým svetlom vo tme. Ak sa spýtam sestier: ,Chcete ísť do miest, kde ste viac v bezpečí?‘, sestry si volia zostať na miestach, kde slúžia, a osobitne tam, kde boli poslané. Nepomýšľame na to, že by sme dovolili strachu a kalkulácii udusiť lásku a odhodlanie k misii a k láske voči najchudobnejším z chudobných, kdekoľvek sa nachádzame.“

Sestra Prema varuje pred tým, aby sa z blahoslavenej Matky Terezy robila iba populárna „ikona“ či „svätý obrázok“ na uctievanie. Pre veriacich má podľa jej slov predstavovať „skôr vzor hodný nasledovania“, pozvanie k napodobňovaniu. Matka Tereza nie je „svätý obrázok“ a robiť z nej niečo také by bolo „nespravodlivé voči nám samým“, upozorňuje generálna predstavená a vysvetľuje:„Vidím to špeciálne v Matkinom dome v Kalkate, kde jej hrobku navštevujú tisíce a tisíce pútnikov, chudobných ľudí prichádzajúcich s prosbami, a Matka im načúva. A oni odchádzajú s pokojom v srdci, s dôverou a nádejou, že ich životy sa zlepšia. Matka nie je ,svätým obrázkom‘, je nažive a veľmi činná, všade. Kongregácia a svet potrebujú jej vzor, jej učenie a príhovor“.Sestra Prema sa zmieňuje aj o jasnosti a jednoduchosti, s akou Matka Tereza hovorila o dôležitých hodnotách. Hoci dokázala hovoriť na jednej úrovni aj s politickými lídrami a vysokými osobnosťami, nevyhľadávala tieto príležitosti:„Naša Matka nechodila von, aby kázala alebo poúčala ľudí, čo majú robiť. A keď hovorila, hovorila s jasnosťou srdca o hodnotách, ktoré sú principiálne: hodnota života, hodnota duchovného života, modlitby, hodnota rodiny; to, ako treba podporovať vzťahy prijatím utrpenia a vzájomným odpustením; hodnota rehoľného života a pokračovania v Ježišovom živote. Ona poukázala na hodnotu najchudobnejších z chudobných, ktorí sú ľudsky veľkými a učia nás mnohým veciam tým, ako berú svoj život a prijímajú to, čoho sa im dostalo. Naša Matka nepoúčala, ale nezdráhala sa povedať to, čo musela povedať na obranu dôstojnosti ľudí“.Misionárky láska stále majú nové povolania po celom svete. Ako vysvetľuje sestra Prema, dnes ich nie je toľko, ako to bolo v čase krátko po smrti zakladateľky, ale povolania tu stále sú:„Mnohých priťahuje radikálnosť povolania a spôsob, akým zdieľame chudobu s tými, ktorým slúžime, v našom štýle života, a tiež priama služba, ktorú v danej chvíli preukazujeme trpiacemu človeku, ktorý je pred nami, ktorou pomáhame v ich aktuálnych potrebách. Prostredníctvom tejto služby sa usídľuje veľká nádej v srdciach ľudí, ktorí prijímajú pomoc, ale aj v mnohých dobrovoľníkoch, ktorí prichádzajú, aby sa podieľali na diele, ktoré konáme. Často od nich počujem: ,Musel som prísť do Kalkaty, aby som ju zmenil, no po istom čase som zistil, že Kalkata mení mňa‘. A to je veľký dar, ktorý nám dávajú chudobní, a tiež skúsenosť, ktorá mení náš život: čiže kontakt s chudobnými a so životom modlitby sestier. Sme teda vďačné za povolania a som si istá, že vďaka Matkinej modlitbe k nám prídu ďalšie povolania.“