Aktuálne

Neľahká cesta (výchovy): Ako na svokrovcov bez napätia?

Päť manželských párov ponúka svoj pohľad na tému svokrovci a vzťah bez napätia.

Mladí a svokrovci: nekončiaci príbeh napätia, spôsobený na jednej strane pokusmi o dobré rady a pomoc z pohľadu starších a snahou žiť svoj vlastný život podľa spoločnej dohody medzi mladým párom. Čo urobiť, aby vzťahy boli dobré a bez napätia? ... Pokora, pokora, pokora. Čo najmenej rozprávať o rodinných záležitostiach a keď tak len pozitívne informácie. O čom sa však potom rozprávať? Venovať sa neutrálnym témam, od varenia po spoločenské témy a počasie...hlavne, nesťažovať sa. Vzájomné stretnutia sme obmedzili na nedeľné popoludnie dve-tri hodinky a to sa dá vždy zvládnuť. Aj keď domov prídeme zakaždým s nejakým vnútorným zranením. Pre deti sú však stretnutia so starými rodičmi dôležité. V každom prípade je to veľká skúška trpezlivosti a odpúšťania. Rodičom veľa žehnáme, modlíme sa za nich a dávame aj odslúžiť sväté omše. Čakať na prijatie a získať si ich rešpekt nie je o nás. Ale o uzdravení ich vnútorných zranení, ktoré sa prejavujú týmto spôsobom. A s tým ako ich deti veľa nenarobíme, ak oni sami nechcú. Netreba si robiť ilúzie, že sa situácia zmení. Skôr ju treba prijať s nadhľadom ako fakt, aby sme predišli ďalším zraneniam z ich strany. A poučiť sa, aby my sme raz neboli ako oni. Uvedomovať si ich chyby a vyvarovať sa im voči našim deťom.

Richard a Miriam ...

Občas sa vyskytnú takéto situácie, no po čase prichádzam na to, že mnohé veci je potrebné si vypočuť a predýchať ich. Hoci to je aj pre mňa ťažké a často neviem ostať ticho. Ale ak to zvládnem a neriešim veci za horúca, tak sú vzťahy medzi nami pokojnejšie.

Maroš a Beba ...

Vzťahy boli napäté medzi svokrou a mnou, avšak už 20 rokov je svokor vdovcom a hoci to niekedy iskrí, sú to banality a vieme hneď skončiť a zvažujeme slová. Svokor je v tomto fantastický.

Marta a Jozef ...

My sme tiež patrili a v niektorých oblastiach ešte stále patríme do tej druhej, menej harmonickej skupiny. Sme na ceste amáme čo zdokonaľovať. S manželom sme si sadli a nie jedenkrát, a diskutovali sme, ako reagovať na rodičovské podpichovanie, čo odpovedať, ako sa správať. To trvalo pár rokov, kým sme sa dostali do tohto bodu. Dovtedy bol môj manžel zväčša ticho a moja forma diskusie boli výčitky, smerované na jeho osobu. Keď už sme zvládli o veci diskutovať, dohodli sme sa na jednote. Veľa konfliktov som iniciovala aj ja sama, keď mi niečo vadilo, riešila som to priamo so svokrou. Nám veľmi pomohli Manželské stretnutia a osobné vedenie s kňazom.

Teraz môj manžel vystupuje ako hovorca a ochranca v kontlikte nielen so svokrovcami, ale aj s okolitým svetom. Ak sa mne niečo nepáči, poviem to jemu a dohodneme sa, ako v tejto veci zaujmeme spoločné stanovisko a on to potom tlmočí rodičom. Ak starí rodičia majú vaše deti radi a chcú s nimi byť, doprajte im viac času, ktorý spolu strávia. Podporte ich zvyky (oslavy, rodinné rituály) a spoločne sa z nich radujte, pomôžete budovať váš dobrý vzťah. Ak ste u nich na návšteve, všimnite si, či vy nerobíte drobné korektúry v ich správaní, spôsobe, ako vedú domnácnosť a pod. a vyvarujte sa ich. Prijmite ich spôsob, ako sa o vás starajú.

Nechajte ich, aby pre vás niečo urobili, nakúpili, aby vám mohli ukázať, že vás majú radi, hoci by to bola drobnosť. Ak do seba „skočíte“, buďte prví, kto sa ospravedlní. Usilujte sa v nich vidieťt dobro a povedzte im, čo sa vám na nich páči. Takto im preukážete úctu. Modlite sa za nich spoločne, za dobrý vzťah s rodičmi, aj za konkrétny problém, ktorý práve riešite. Čítajte spoločne Písmo, kde sa Boh prihovára priamo k vám aj o týchto veciach. Mne a nám veľmi pomohla v tejto téme kniha Rút.

Hanka a Marek ...

Hoci tu už manželových rodičov na zemi nemáme, niektoré veci človek pochopí, až odídu. Veľa nám došlo, keď náhle už za dávnejšie zosnulým svokrom odišla manželova mama. Pochopili sme jej zranenia, samotu aj problém komunikácie, ktorá napriek jej dobrému srdcu robila škrt medzi nami a zaťažovala vzťahy. Napriek tomu si myslíme, že je veľmi potrebné byť jednotní v tom, čo my ako rodina a manželia sme a za čím si stojíme a v pokoji a láske to opakovať. Naše trenice vždy boli predovšetkým o našom spôsobe života, o samostatnosti aj v čase, keď sme bývali s manželovou mamou a tiež o rešpektovaní nášho pohľadu na výchovu našimi rodičmi z oboch strán.

Hoci to bolo ťažké a mnohokrát sme to opakovali, (a často to skúšali prekročiť), naučili sa to rešpektovať ako fakt a čas ukázal, že podstatná časť našich rozhodnutí bola správnych.. aj keď chyby sme robili aj my. Čiže vedomie, čo chceme a kam smerujeme vo vzťahu, výchove, vo viere, prežívaní služby v Cirkvi... a láskavý, no vytrvalý spôsob komunikácie nám pomohol prejsť aj toto obdobie. Zároveň to bola veľká škola prípravy na situáciu, kedy sa my staneme svokrovcami... čo sa nám o pár rokov môže stať. Prosíme denne Pána, aby sme mali pamäť sviežu a nezraňovali naše deti a ich manželov takým spôsobom, ako sme to dostávali my.

Magdaléna a František

14. 2. 2015, portál Cesta+