Aktuálne

90 rokov DHZ v Turí

V sobotu 16. augusta bola v Turí krásna slávnosť miestnych hasičov z príležitostí 90. výročia založenia Dobrovoľného hačiského zboru. Viac ako 50 hasičov spolu so svojím dorastom - chlapcami i dievčatami prišlo zaspomínať na roky poctivej služby. Slávnosť začala v kostole. Na sv. omši sa zúčastnil aj prezident DZH pán PhDr. Ladislav Petho, z Republikovej rady pán Jaroslav Urban, za žilinskú organizáciu pán Jozef Trnka. Pán dekan v homíli vyzdvihol dobrovoľnú činnosť hasičov, ich tichú prácu a vzťahy, ktoré ich posúvajú vpred. Predstavil všetkým vzor vo sv. Floriánovi, patrónovi hasičov. Spomenul aj iných patrónov: sv. Jána z Boha, sv. Vavrinca, či sv. Agátu. Zamýšľal sa aj nad tým, čo všetko dávajú do svoje služby. Daj a budeš mať - to platí aj o dobrovoľných hasičoch. Pripomenul aj zaujímavý film Fireproof - v Jednom ohni alebo Ohňuvzdorný. Podotkol, že tento film by mala mať snáď každá organizávia hasičov vo svojom archíve. Vždy je potrebné hasiť oheň, ktorý ničí ľudí a ich majetky, ale v prvom rade je potrebné  hasiť aj ten vnútorný oheň, ktorý ničí nás a vnútro človeka.  

Po slávnostnom obede nasledovali slávnostná časť: povyšovanie v DHZ Turie. DHZ Turie má svoj dlhoročný kredit aj v rámci Žilinského okresu či kraja. Jeho členovia zasahujú až na celoštátnu úroveň, čo patrične bolo spomenuté aj z úst predstaviteľov Republikovej rady. Za všetkých treba spomenúť pani Danu Kianičkovú, ktorá je dušou všetkých miestnych hasičov. Ako povedal jeden z nich: chlapi hasiči lepšie poslúchajú ženu vo vedení ako muža.

 

Sv. Florián

Svätý Florián žil koncom 3. začiatkom 4. storočia po Kristovi. Bolo to za vlády rímskeho cisára Diokleciana. Narodil sa v Cetii, v dnešnom Zeilselmaure v Rakúsku neďaleko Linzu. Stal sa vojakom a neskôr dosiahol hodnosť plukovníka pohraničných rímskych légii. Posledné roky služby pôsobil v légii v meste Lauriakum, dnešné Lorch. Vtedy Rakúsko patrilo pod Rím.

Raz keď veliteľ rímskeho vojska obhliadol podunajské posádky, zistil že medzi vojakmi sa šíri kresťanstvo. Nahlásil to pohanskému cisárovi. Popudzovaný najvyšším veliteľom Galeriom, úhlavným nepriateľom kresťanstva, cisár Dioklecian vydal rozkaz vyhubiť kresťanstvo vo vojsku. Tento rozkaz mal vykonať jeho vladár Akvilin. Akvilin vydal rozkaz, aby všetci vojaci obetovali rímskym bohom. Plukovník Florián nebol ochotný nariadenie rešpektovať a preto bol zo služby prepustený. Neskôr bol vydaný rozkaz, že kto sa bude hlásiť ku kresťanstvu a nebude ochotný obetovať pohanskym bohom, bude usmrtený.

Akvilin dal uväzniť 40 vojakov hlásiacich sa za kresťanov. Florián ich chcel povzbudiť a tak sa vybral za nimi. Cestou ho stretli cisárski vojaci a prezradili mu ciel svojej výpravy: vypátrať, zajať a uväzniť kresťanov. Florián im povedal: Prečo idete tak ďaleko? Ja sám som kresťan. Chcel tak odvrátiť ďalšie pátranie po ostatných bratoch. Chytili ho a priviedli pred miestodržiteľa Akvilina. Tento sa priam zhrozil, keď sa dozvedel skutočnosť, že jeho bývali dôstojník je kresťan. Začal to s nim zo sľubmi ale i hrozbami. Florián smelo odpovedal: Ako vojak som ťa poslúchal a mienim poslúchať. Keď však ide o Krista, nerozkážeš mi! Najprv som Kristov, potom cisárov.

Draho za to zaplatil. Dvakrát bol strašné zbičovaný, kliešťami mu vytrhávali mäso z pliec, ale ani biče ani kliešte nemali silu zlomiť jeho vernosť, udusiť plamene jeho lásky ku Kristovi. Nakoniec mu priviazali na krk ťažký kameň a takto ho hodili do rieky Enns.

Plukovník Florián si najprv kľakol a vrúcne sa začal modliť. Nikto z vojakov nemal silu mu ten kameň priviazať a hodiť ho do rieky. Nakoniec priskočil akýsi mladík a posotil ho do rieky. Rieka Enns ho pohltila. Potôčiky krvy ako ohnivé plamene prerážali cistú vodu, kým neodovzdal svoju dušu svojmu najvyššiemu Kráľovi, Ježišovi Kristovi. Stalo sa to 4. mája roku 304.

Po skončení obdobia pre nasledovanie kresťanov na mieste hrobu sv. Floriána veriaci postavili kaplnku, neskôr kostol a kláštor. Tieto budovy sa nachádzajú v Rakúsku neďaleko mesta Linz.

Časť telesných pozostatkov sv. Floriána je uložená v chráme a druha časť je v Ríme. Roku 1183 poľský kráľ Kazimír spolu s krakovským biskupov Gedeonom vyžiadali od pápeža telesne pozostatky sv. Floriána ako záštitu proti Rusom. Ich žiadosti pápež vyhovel a pozostatky boli uložené v novovystavanom chráme v Krakove. Odvtedy sa stal sv. Florián patrónom Poľska.

V katolíckej cirkvi existuje 30 svätcov, ktorí ochraňujú pred nebezpečenstvom ohňa.

Prvým patrónom hasičov bol svätý Ján z Boha, ktorý žil v 15. storočí v Portugalsku a Španielsku. Mal cit pre chudobných a chorých spolublížnych a pomáhal im. Stalo sa, že vypukol požiar v miestach, kde boli chorí. Nik sa neodvážil dnu vstúpiť. Ján však neohrozene vnikol do horiacej izby a obetavo vynášal ohrozených ľudí. V starých listinách španielskych sa Ján z Boha spomína ako praotec hasičov.

V našej vlasti je najpopulárnejším svätý Florián, ktorého kult sa k nám dostal z Rakúska a pomerne rýchlo sa udomácnil. Sv. Florián bol hodený do rieky, kde sa utopil Enns. Voda ho však neprijala a vyplavila ho na blízku skalu. Tu jeho telo strážili orly, až kým ho nenašla vdova Valéria, ktorá zariadila jeho pochovanie. Na mieste jeho hrobu vznikol najprv benedikánsky kostol a neskôr slávne opátstvo rehoľníkov - kanonikov.

Spočiatku sv. Floriána uctievali pred povodňami, nakoľko vo vode našiel mučenícku smrť. Rola ochrancu pred požiarmi sa mu začala prisudzovať až koncom XV. storočia opäť vďaka tomu, že bol umučený vo vode.

Existuje aj iná legenda, ktorá vysvetľuje, prečo sa sv. Florián stal patrónom hasičov:

Keď u istého uhliara vypukol požiar a pri pokuse o jeho uhasenie sám spadol do ohňa, zúfalo vykríkol: "Svätý Florián, ktorý si sa vo vode stal mučeníkom, pošli vodu mne na pomoc a zachráň mi život!" Samozrejme svätý Florián pomohol, dážď okamžite uhasil oheň a uhliar sa zachránil.

Sv. Florián sa uctieva ako patrón hasičov. Zobrazuje sa ako rímsky vojak s prilbou na hlave, v ľavej ruke so zástavou, v pravej s nádobou na vodu, ktorú zalieva oheň na horiacom dome. Ďalšími patrónmi hasičov v histórii boli aj sv. Vavrinec a sv. Agata.

 

 

Príhovor p. Dany Kianičkovej:

Hasičské spolky sa zakladali na základe dobrovoľnosti a vytrvalosti hasičov, ktorí mali ten najhumánnejší cieľ - a to chrániť životy a majetok ľudí pred ohňom a živelnými pohromami. S týmto vedomím zakladali hasičský zbor aj naši predchodcovia. Aj keď hasičstvo v obci existovalo, do Zemskej hasičskej jednoty bolo začlenené až po založení DHZ v roku 1924.

V tomto roku bola dodaná ručná striekačka, ktorá bola ťahaná koňmi a prvým oficiálnym veliteľom sa stal Ľudvík Kováč - kováčsky majster. Obecný úrad zabezpečil modrú látku a pre 14 členov boli ušité uniformy a dodané ochranné prilby. V rokoch 1929 - 1931 vykonával funkciu veliteľa Ján Lone Brezovský a po jeho zvolení za starostu obce sa stal novým veliteľom Martin Tvrdý, ktorý vykonával funkciu 16 rokov. Dňa 2.júna 1931 obecné zastupiteľstvo rozhodlo, že sa v obci Turo postaví hasičské skladisko v hodnote 30 898 korún na vtedajšiu menu. Členovia si postupne zvyšovali svoju odbornosť výcvikmi ale aj zásahmi, nakoľko v obci boli domy a hospodárske budovy drevené a vznikali menšie požiare.

Po skončení druhej svetovej vojny bola zvolaná členská schôdza a za podpredsedu - veliteľa bol zvolený Albert Kováč. Hlavným cieľom bolo rozšíriť členskú základňu a do zboru boli prijaté prvé ženy. Začala príprava na zhotovenie zástavy a jej vysviacky. Tá sa konala v roku 1947. Krstné mamy zástavy: Anna Hollá, Brigita Dubovcová, Agnesa Loncová a p. Fuksová. Bola zhotovená na Morave a prispeli na ňu občania nielen z Turia ale aj z okolitých obcí. Všetci prispievatelia majú svoje meno na rukoväti. Zástavu odovzdal p. Čáp a používa sa pri slávnostných príležitostiach. Začalo sa s prípravami na súťaže požiarnych družstiev, ktoré sa konali v rámci okrsku a okresu. V roku 1953 postúpilo družstvo mužov na celoštátne kolo, ktoré sa konalo v Olomouci a vybojovali druhé miesto. V rámci SR to znamenalo prvé miesto. Ako ocenenie dostal DHZ mimoriadny dar od vtedajšieho predsedu ÚV PO Jozefa Lietavca a to prenosnú motorovú striekačku o výkone 800 1 za minútu a dopravný automobil. Členstvo sa neustále rozrastalo a počet sa ustálil na čísle 160 členov. Činnosť členov nebola zameraná len na hasičstvo, ale sa konalo množstvo brigád, hrali divadlo, poriadali a poriadajú kultúrne akcie, začala sa spolupráca s miestnou ZDŠ a vychovávajú sa noví nástupcovia. V rámci okresu sa zúčastňovali na súťažiach v hre PLAMEŇ a súťažiach dospelých a dorastu. Dosahovali a dosahujú výsledky, ktoré nás oprávňujú byť hrdí na ich reprezentáciu DHZ. Od roku 1972 nepretržite funguje krúžok mladých hasičov. Pre výchovu mladej generácie urobil veľkú prácu p. Václav Veselovský, ktorý pritiahol najmä deti a mládež. Funkcionári, ktorí viedli a vedú náš DHZ boli a sú zapálení pre túto prácu. Máme v svojich radoch členov okresných komisií, členku republikovej kontrolnej a revíznej komisie, rozhodcov, ktorí rozhodovali aj na celoslovenských súťažiach a pán Maximilián Tvrdý sa môže hrdiť najvyšším vyznamenaním pre dobrovoľného hasiča titulom Zaslúžilý člen DPO SR, ktorý obdržal 18.5.2005 z rúk vtedajšieho prezidenta DPO p. Dr. Jozefa Minárika.

V posledných rokoch sa dobrovoľní hasiči dostávajú do popredia aj vďaka financovaniu štátom. Vybavenosť DHZ sa zvýšila o nové hadice, motorovú striekačku, ponorné čerpadlo.

V spolupráci s Obecným úradom bola vynovená aj hasičská zbrojnica, bola pristavená nová garáž pre hasičské auto.

Členovia DHZ a občania zasahovali pri viacerých veľkých požiaroch, či už to bol lesný požiar v Kiahninej, na Čistom Grúni, na Čistinách alebo humno na Lesnej správe, humno u Kúdelkov, požiar na JRD, zasahovali pri povodniach.

Milí hasiči, konajme v duchu našich predchodcov s vedomím, že poslanie, ktoré plníme je krásne, ušľachtilé a nanajvýš potrebné. Majme na mysli, že musíme byť pripravení pomôcť svojmu blížnemu v nešťastí. To nech je mottom našej práce aj pre ďalšie roky, pretože hasičský zbor je jedinou organizáciou, ktorá pretrvala taký dlhý čas, jediná, ktorej činnosť nezanikla a stále prinášala úžitok pre všetkých nás. Pretože je to šľachetné poslanie, je potrebné aj na danej úrovni hasičov podporovať. Spolupatričnosť sa azda najvýraznejšie prejavuje pri hasičskej práci, ktorá dáva nemálo príležitostí prejaviť ju nielen slovom, ale aj činom.

K tomu Vám chcem milí členovia hasičského zboru z úprimného srdca zaželať pevné zdravie, šťastie a veľa pokoja, aby sme spoločnými silami dokázali urobiť všetko pre naplnenie nášho poslania, pre dobro každého spoluobčana. Nech nám v tom pomáha náš patrón svätý Florián

 

 

 

Modlitba hasiča

Nech kdekoľvek požiar planie,

ja splním svoju povinnosť.

Životy spasiť, Pane, dajže mi sily dosť.

V náručí vyniesť dieťa. Kým ešte nevyprší čas,

ale aj starca, matku , ktorá má sivý vlas.

Na stráži stojím stále, pretože povolaný som,

pred ohňom chrániť svojich, blížneho, i jeho dom.

Ak z tvojej vôle má sa stať, že sám pri tom

život stratím, požehnaj, Pane, mojej rodine

a láskavou rukou vráť im, čo pri plnení

poslania som iným dal. Amen

 

 

"Kde pálí ohně žár a vzrůstá hřích a svár, pomocník je nám dán, svatý Florián."

 

 

Hasičské desatoro

1. Nehľadaj v dobrovoľnom hasičskom zbore ani zisk, ani slávu, ale len bratskú povinnosť pomôcť v nešťastí.

2. Ak si hasičským dobrovoľníkom, buď ním celou dušou a celým telom. Ak nemáš dobrú vôľu, nie si dobrovoľníkom a si dobrej veci na obtiaž.

3. Buď obetavý a statočný, ale konaj vždy s rozvahou, zbytočne neriskuj a dbaj na svoje zdravie.

4. Ak si funkcionárom, nevypínaj sa nad ostatných, ale pamätaj, že tí, ktorí ťa zvolili, očakávajú od teba činnosť zvýšenú a všetky prednosti tela a duše.

5. Považuj svojich bratov za rodných, ak si vzdelanejší, nepohŕdaj nimi, ale snaž sa ich povzniesť.

6. Pamätaj, že od hasičského dobrovoľníka sa vyžaduje povaha priama, šľachetná a vlastenecká, v spoločenskom konaní počestná a vľúdna.

7. Užitočnosť v hasičskej organizácii sa dokazuje lepšie skutkami než slovami, ale záujmy hasičské je nutné vždy a všade slušným spôsobom hájiť.

8. Nevyvolávaj v zbore spory a pohoršenie, ale pričiň sa v záujme dobrej veci, aby si všetky nezhody priateľským spôsobom zmenil alebo uzmieril.

9. Ak máš na sebe čestnú rovnošatu hasičského dobrovoľníka pamätaj, že nevhodnými spôsobmi a správaním nespôsobíš hanbu len sebe, ale celej organizácii, ktorej odznak nosíš.

10. Ak si členom dobrovoľnej hasičskej organizácie, tak sa týmto desatorom riaď a potom budeš dobrým hasičským dobrovoľníkom.