Národný pochod za život, Košice. V nedeľu 22. septembra 2013 v kostole dominikánov v Košiciach sa stretlo množstvo veriacich Žilinskej diecézy so svojim biskupom. Dva mimoriadne vlaky zo Žiliny, 18 vagónov, množstvo autobusov z celej diecézy. Mons. Tomáš Galis predniesol zaujímavú homíliu. Ponúkam vám niekoľko myšlienok. Čítajte aj medzi riadkami:

Pochod za život - Košice 2013 (Am 8, 4-7; Lk 16,1-13)

Prorok Amos, hoci bol pôvodom z Judska (juh), pôsobil v Severnom (Izraelskom) kráľovstve. Vo svojich výrokoch vyčíta Izraelu nielen zvrhlý kult vo vzdorosvätyni v Bet-Eli, ale aj do neba volajúcu sociálnu nespravodlivosť, chamtivosť a bezbrehú honbu za blahobytom. Amos je považovaný za najstaršieho z tzv. „píšucich“ prorokov. Jeho prorocká aktivita spadá do obdobia okolo roku 760 pred Kr., teda ešte niekoľko desaťročí pred pádom Samárie a odvlečením obyvateľstva do asýrskeho zajatia (722 pred Kr.). Od proroka Amosa nás teda delí viac než 27 storočí! A naozaj, je vidieť, že sme v porovnaní s jeho dobou podstatne napred. Vtedajší kupci mali starosť ako vyprázdniť vrecia s obilím a mať z nich čo najväčší zisk. Predať za každú cenu, či skôr viac a viac okrádať a klamať. Amos ukazuje na ich praktiky: obchodníci podvádzajú používaním falošných váh. Ich túžba zbohatnúť je taká veľká, že už neslávia sviatky, nemôžu sa dočkať ich skončenia, aby mohli obchodovať: Celkom prepadli tomu, čo my dnes voláme konzumná spoločnosť. O nás už dávno neplatí, že by sme netrpezlivo čakali, kedy prejde sviatočný deň, aby sme mohli otvoriť sýpky. Naše „sýpky“ (dokonca povýšené na veľkolepé „svätyne“ moderných božstiev - super a hypermarkety) sú otvorené každý deň v týždni, a to non-stop celých dvadsaťštyri hodín! O koľko sme vyspelejší, než tí úbohí izraelskí obchodníci, ktorí sa dokázali handrkovať o falošnú váhu obyčajného obilia. My máme obchody plné „najkvalitnejších“ produktov, len značkový tovar lacno vyrobený v ázijských krajinách. A k čomu by nám ešte dnes bolo obilie?

Nás zaujímajú stovky gigabitov virtuálneho priestoru. Adresáti prorokových výrokov vraj nakupovali za peniaz! Keby vedeli, aké transakcie zvláda súčasný internetbanking! Amos Izraelitov kára, že šliapu po chudákoch, nivočia bedárov, kupujú si maličkých a predávajú smeti ako obilie. Akí len boli zaostalí! My už dávno po nikom nešliapeme. U nás majú všetci právo na vlastný názor, každý má svoju pravdu, a môže úplne slobodne rozhodovať o všetkom (aj o živote a smrti - svojej i tých druhých). Čítanie z knihy proroka Amosa uvádza téma nespravodlivej mamony. Manona v Písme je nielen peniaz, ale aj falošný bôžik. Spomínaná nespravodlivosť spočíva nie v peniazoch, ale v spôsobe ako sa zaobchádza s bratom, ktorého máme podľa Božieho priania milovať ako seba samého.

V druhom čítaní sme počuli, aby sme sa modlili za predstavených.

Evanjelista Lukáš zaznamenáva podobenstvo o nepoctivom, ale opatrnom správcovi. Kristus učí svojich učeníkov spôsob, ktorý je najvhodnejší z hľadiska používania peňazí a materiálneho bohatstva. Ide o schopnosť podeliť sa s chudobnými a tak si získať ich priateľstvo, so zrakom upretým na nebeské kráľovstvo. „Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov" (Lk, 16,9) hovorí pán Ježiš a pokračuje: “Nikto nemôže slúžiť dvom pánom... nemôžete slúžiť Bohu aj mamone” (Lk 16, 13). Mamona - peniaze nie sú sami o sebe „nepoctivé“, avšak viac ako čokoľvek iné môžu uzatvoriť človeka v slepom egoizme. Ide o uskutočnenie akejsi „konverzie“ ekonomických dobier: je potrebné myslieť aj na potreby chudobných, nepoužívať ich iba pre vlastné dobro.

Je tu slobodný výber: buď služba Bohu, nie ako nanútené otročenie, ale ako zvládanie seba aj všetkých životných skúšok v dôvere v Božiu starostlivosť a prozreteľnosť. Alebo služba mamone - chápaná ako služba falošnému bohu teda modle. Použité grécke slovo duléuó - vyjadruje otroka, ktorý sa spolieha na mamonu, modlu, vzdáva sa vlastnej slobody a celý sa zapredáva svojmu bôžikovi. Mamona vyjadrovaná v Písme sú peniaze a sex. Urobiť si z mamony svojho falošného boha vždy zruinovalo človeka. Boh peňazí má totiž svoje dvojča - sex, ktoré dejinami spásy sú vyjadrované modlami Molocha a Aštarty, pričom jeden zabezpečuje ctiteľov tomu druhému.

Dnešný svet chce všetko rozhádzať, urobiť neporiadok, zamútiť vodu, všetko pošpiniť, skaziť, znechutiť. Diabol používa devastujúce praktiky podobné hrozným červom, ktoré zanechávajú svoj sliz na krásnych kvetinách. Chce čím prv obrať o krásu a radosť mladých ľudí. Franz Kafka kedysi napísal: „čistota a mladosť patria spolu; nečistota a mladosť sa navzájom vylučujú“. Vďaka Bohu, že aj dnes sú mladí ľudia, ktorí nechcú podľahnúť idolom peňazí a sexu - dvom modlám ponúkaným zo strany súčasného sveta.

Drahí moji, čím dlhšie sprevádzam mladých ľudí, tým radostnejšie a pokornejšie chcem vyjadriť presvedčenie, že sa oplatí dôverovať mladým. Aj pre mňa sú silné, ale aj upokojujúce slová pápeža Benedikta XVI.: „Cirkev je mladá. Cirkev je živá! Vidím síce mnoho starých, uschynajúcich a odumierajúcich konárov na strome Cirkvi, ktoré pomaly, mnoho ráz ticho, inokedy s hrmotom padajú na zem, ale vidím predovšetkým mladosť Cirkvi“. Pápež František katolíckym lekárom zdôraznil, že „rozšírená mentalita zisku a kultúra odpadu, ktoré zotročujú srdcia a mysle mnohých ľudí, majú veľmi vysokú cenu.

Vyžadujú eliminovať ľudské bytosti, najmä ak sú fyzicky či sociálne slabšie. Naša odpoveď na túto mentalitu je rozhodné “áno” životu, bez váhania. “Prvým právom človeka je jeho život. Má aj iné dobrá, niektoré z nich sú drahšie, ale toto je základné dobro, podmieňujúce všetky ostatné”. Veci majú svoju cenu a sú predajné, ale ľudia majú dôstojnosť, sú nepredajní, majú väčšiu hodnotu než veci. Preto pozornosť voči ľudskému životu v jeho celistvosti sa stala v posledných rokoch skutočnou prioritou Učiteľského úradu Cirkvi, najmä voči životu najviac bezbrannému, to znamená voči ľuďom so zdravotným postihnutím, chorým, nenarodeným deťom, deťom a starým ľuďom. Pápež František veľmi dôrazne povedal: “Každé nenarodené dieťa, odsúdené na potrat, má tvár Pána. A každý starý človek, hoci chorľavý či na konci svojich dní, nosí na sebe tvár Krista.“

Bl. Ján Pavol II. hovoril o „kultúre smrti“, František hovorí o „kultúre odpadu“.

Ďakujem vám, že ste prišli verejne a masovo vyjadriť svoju vieru, svoje presvedčenie, že nám záleží na živote od počatia až po prirodzenú smrť, na rodine podľa Božieho obrazu, na skutočnej rovnosti muža a ženy v zhode s Božím plánom, ako aj na správnej výchove detí k manželstvu a rodičovstvu a na ich zmysluplných vzťahoch.

Kiež nám Sedembolestná Panna Mária, Patrónka nášho národa pomáha v používaní pozemských dobier s evanjeliovou múdrosťou, v duchu veľkorysej solidárnosti, a inšpiruje vládnych predstaviteľov a ekonomických expertov k predvídavým stratégiám, ktoré by napomáhali opravdivému rozvoju našej drahej slovenskej domoviny.

• Predch.
• Nasl.