Aktuálne

Kázeň Mons. Michala Baláža v Terchovej 8. 7. 2012

Bratia kňazi, drahí bratia a sestry, predstavitelia štátnej správy a samosprávy, milí televízni diváci, milí a vzácni hostia, drahí pútnici!

V tomto roku 8. novembra uplynie 31 rokov od chvíle, keď  do Ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme vstúpil dnes už blahoslavený Ján Pavol II. Prišiel preto, aby si uctil pamiatku týchto dvoch svätých. V tom čase to bol v Ríme jediný chrám, ktorý bol zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi. Pamätníci, ktorí v tej dobe boli blízko sv. otca spomínajú na tento deň ako na najdôležitejší deň v dejinách dnes už pápežského Kolégia sv. Cyrila a Metoda.

 

Dnes túto návštevu pripomínajú slová Jána Pavla II, ktoré sú napísané pri vstupe do Kolégia: „Moji drahí, zostávajte verní dedičstvu otcov svätých Cyrila a Metoda. Žite podľa neho neprestajne, ochraňujte ho v tej istote, že ono je základom vašej duchovnej veľkosti a skutočnej kultúrnej výšky vášho národa.“

My sme dnes prišli do Terchovej, do chrámu, ktorý je zasvätený tiež sv. Cyrilovi a Metodovi. Prišli sme sem v jubilejnom roku týchto svätcov v rámci cyrilometodských dní v Terchovej. Pre nás všetkých  je to veľký deň, pretože ako patróni sa za nás, za našu diecézu, vlasť či Európu prihovárajú u Boha.

Ja by som bol veľmi rád, keby ich duchovný profil pomohol aj nášmu duchovnému životu a zároveň napomáhal formovaniu jednotlivcov, rodín a spoločenstiev.  Dovolím si preto načrtnúť ich duchovný profil v dvoch základných bodoch:

1. Buďme si vedomí toho, že  Boh od večnosti myslí na všetko.  Všetko čo stvoril, o to sa aj stará.  Postaral sa aj o našich predkov tak, že poznal Cyrilovu múdrosť, jeho čistotu srdca a jeho túžbu celkom sa mu zasvätiť a brániť pravdu. Cyril sa rozhodol prijať svätenia a stal sa knihovníkom patriarchátu. Krátko nato sa utiahol do kláštora, lebo túžil po samote. Čoskoro ho však našli a zverili mu vyučovanie posvätných i svetských vied. Túto úlohu plnil tak dobre, že si vyslúžil prívlastok filozof.

Medzitým jeho brat Michal, narodený okolo roku 815, po úradníckej kariére v Macedónsku v roku 850 zanechal svet, aby začal mníšsky život na hore Olymp v Bitýnii, kde prijal meno Metod. Potom prišla ich apoštolská činnosť. Cisárska vláda ich poverila misiou medzi Chazarmi pri Azovskom mori, kde našli hrob pápeža Klementa a jeho ostatky priniesli do Ríma. Prekladajú knihy do slovienskeho jazyka, aby mohli uskutočniť misiu k našim predkom a prihovoriť sa im v ich jazyku.  V Ríme však Cyril vážne ochorel. Cítil, že sa blíži jeho smrť a naliehavo potom prosil brata Metoda, ktorý bol medzičasom vysvätený za biskupa, aby neopúšťal misiu na Morave a vrátil sa k tamojšiemu ľudu. Obrátil sa k Bohu s touto prosbou: „Pane, môj Bože, ... vypočuj moju modlitbu a ochráň svoje stádo, ktoré je ti verné a ku ktorému si ma poslal... Vysloboď ich z trojjazyčnej herézy, zhromaždi všetkých v jednote a zachovaj ľud, ktorý si si vyvolil, aby bol svorný v pravej viere a správnom vierovyznaní“ (Život sv. Konštantína, modlitba pred smrťou).

Cyril zomrel 14. februára 869. Metod sa vrátil na Moravu a narazil na násilný odpor franských misionárov, ktorí ho uväznili. Neklesol však na duchu a keď bol v roku 873 oslobodený, začal aktívne organizovať Cirkev tým, že sformoval skupinu svojich žiakov. Práve zásluhou týchto žiakov bola prekonaná kríza, ktorá nastala po Metodovej smrti 6. apríla 885.

2. Ak máme pred naším duchovným zrakom obidvoch bratov, treba si predovšetkým všimnúť aj druhý bod ich duchovného profilu - a to je ich nadšenie. Nadšenie, s akým prichádzali k našim predkom a zvlášť nadšenie sv. Cyrila, s akým pristupoval k spisom sv. Gregora Naziánskeho, od ktorého sa naučil chápať význam jazyka pri odovzdávaní Zjavenia. Svätý Gregor vyjadril túžbu, aby Kristus hovoril skrze neho: „Som služobníkom Slova, preto sa dávam do služby Slova.“ Cyril chcel nasledovať Gregora v tejto službe, a preto prosil Krista, aby cez neho hovoril starosloviensky. Svoje prekladateľské dielo uvádza slávnostným zvolaním: „Počujte všetci, celý národ sloviensky, počujte Slovo, od Boha vám zoslané, Slovo, čo hladné ľudské duše nakŕmi, Slovo, čo um aj srdce vaše posilní, Slovo, čo Boha poznávať vás pripraví“ (Proglas).

Metodova zásluha spočíva v tom, že dielo, ktoré začal spolu s bratom, nebolo vzápätí prerušené. Zatiaľ čo Cyril, filozof, mal sklon ku kontemplácii, Metod bol skôr vedený k aktívnemu životu.

Títo svätí bratia nám svojím životom zanechali veľmi významné svedectvo, na ktoré Cirkev hľadí i dnes, aby z neho čerpala inšpiráciu a usmernenie.  Možno sa ma v duchu pýtate, čo mám konkrétne na mysli. V príprave  na jubilejný rok, ktorý už naplno prežívame ste aj vy veriaci prijali relikvie sv. Cyrila. Stretli ste sa tu v kostole spolu s duchovnými otcami, aby ste týmto dvom bratom ďakovali za rôzne dary. Myslím si, že sa nepomýlim, keď poviem, že každý z nás ďakoval predovšetkým za dar viery, ku ktorej nás viedli naši rodičia a ktorý prežívame vo svojom živote ako veľké bohatstvo a hodnotu. Je viac než len symbolické, že Vaši predkovia postavili tento Boží chrám a zasvätili ho k úcte svätých solúnskych bratov. Aj to je ovocie ich viery. Myslím si, že to môže byť aj ovocím viery nás všetkých, nielen počas tohto jubilejného roka. Jedná sa o to, aby sme správne chápali význam kostola nielen z hľadiska umeleckého či architektonického ale predovšetkým duchovného, pretože každý z nás sem prichádza preto, aby sme sa zúčastnili na vysluhovaní sviatostí, kvôli osobnej modlitbe, ale aj preto, aby sme sa v tichu ponorili do Božieho slova, počúvali katechézy, aby sme sa jednoducho odhodlávali pre misijné poslanie a svedectvo kresťanského života lásky voči všetkým. Chcel by som v tejto chvíli upriamiť pozornosť na slová, ktoré povedal apoštolský nuncius na Slovensku Mário Giordana na ich sviatok na púti v Nitre: „Áno, milovaní bratia a sestry, viera je veľký dar, ktorý nesmieme stratiť. Naopak, máme ju s láskou opatrovať, posilňovať a odovzdávať tým, ktorých Pán postavil na našej životnej ceste. V prípade solúnskych bratov to boli slovanské národy. V našom prípade sú to naši blízki, vlastná rodina, ale aj okolie, v ktorom žijeme. V tomto zmysle máme byť všetci misionári a tak mať účasť na poslaní Cirkvi, ktorá vedie ľudí k spáse.“

V Trojičnej modlitbe, ktorú sa sv. Cyril modlil na sklonku svojho života, nachádzame veľké ideály, ktorým zasvätili svoj život obidvaja bratia. Bolo by vhodné uvažovať nad týmito slovami a ich duchovným odkazom počas Jubilejného roka. Ohlasovanie Božieho slova, šírenie a upevňovanie viery, jednota viery u tých, ktorí uverili v Krista, dôvera v Božiu Prozreteľnosť, neúnavná pastoračná činnosť, ktorá sa stala vlastným darom pre Krista. Toto posolstvo dvoch solúnskych bratov je neustále aktuálne.