Aktuálne

Púť rodín 2012 - homília generálneho vikára Mons. Ladislava Stromčeka

  • Vytlačiť


Základné myšlienky jeho homílie:

V tomto pútnickom chráme vo Višňovom je uchovávaná vzácna relikvia -  je tu malé množstvo krvi blahoslaveného pápeža Jána Pavla II. Je to tu vďaka dobrým kontaktom tunajšieho pána dekana s krakovským pánom kardinálom Dziwiszom.

Malé množstvo krvi Jána Pavla II. nám pripomína aj tú chvíľu, keď tento pápež prelial svoju krv pri atentáte v roku 1981.

Len štyri dni pred atentátom Ján Pavol II. zriadil Pápežskú radu pre rodinu.

Terajší jej predseda arcibiskup Paglia hovorí, že to chápe tak, akoby dekrét o zriadení Rady pre rodinu bol podpísaný krvou Jána Pavla II.

Akoby atentát na pápeža vyjadroval, že Ján Pavol II. je pripravený ísť do krajnosti pri obrane a presadzovaní základných hodnôt viery a ľudského života.

Symbolicky to skutočne platí - veď Jána Pavla II. chceli odstrániť za tie všetky hodnoty, ktoré presadzoval - najmä za hodnoty ako sú ochrana života, dôstojnosť ľudskej osoby, hodnota rodiny.

Terajší Svätý Otec Benedikt XVI. pokračuje s veľkým nasadením v dôraze na základné hodnoty.

Prejavilo sa to pred mesiacom pri siedmom svetovom stretnutí rodín v Miláne.

Našu tohtoročnú púť rodín vo Višňovom preto môžeme chápať aj ako ozvenu alebo pokračovanie tohto milánskeho stretnutia.

A aby sme boli úplní - táto naša púť rodín nielen nadväzuje na stretnutie rodín v Miláne, ale vidíme ju aj v súvise s Rokom svätých Cyrila a Metoda, ktorý prežívame v našej diecéze, vo výhľade na Rok viery, ktorý sa začne v októbri s dôrazom na novú evanjelizáciu.

Navyše, naša púť pridáva k tomu osobitný mariánsky akcent, vyjadrený témou "Mária - žena viery". A práve táto téma veľmi výstižne sumarizuje všetky spomenuté myšlienky, pretože v Máriinom prežívaní viery porozumieme o čo ide.

Mária ako žena viery nám pomáha skrze postoj viery znova objaviť rodinu ako základnú hodnotu ľudského spoločenstva, ako hlavné bohatstvo ľudstva.

Na rodinu dnes doliehajú mnohé ťažkosti:

-          hospodárska kríza, mnohí rozmýšľajú, ako prežiť

-          prílišný individualizmus (každý si žije najmä pre seba), ktorý narúša súdržnosť rodiny

-          spochybňovanie manželstva ako vzťahu muža a ženy

-          vysoká rozvodovosť, prinášajúca utrpenie manželom, ale najmä deťom

-          nechuť uzatvárať manželstvo (nepotrebujeme papier, keď sa máme radi)

-          narúša sa podstata rodiny, čím sa narúšajú základy spoločnosti. Prežívame krízu civilizácie.

Toto všetko ešte viac zvýrazňuje, aké veľké a dôležité je poslanie kresťanských rodín.

Uvedomujeme si zodpovednosť kresťanských rodín voči súčasnej spoločnosti.

Aj preto si musíme pestovať vzhľadom k rodine vysoké túžby, mať veľké ambície dokázať to žiť, stále novú duchovnú silu.

A k tomu k tomu tu máme príklad, povzbudenie a ochranu Ježišovej matky, ženy viery. Ona si uvedomovala, k čomu bola povolaná a premýšľala o tom.

My chránime rodinu a práve pri pohľade na všetok ten zmätok dookola si viac uvedomujeme, o aký veľký dar sa jedná.

Prostredníctvom viery vidíme, v čom je podstata Božieho zámeru ohľadom rodiny.

Pripomína nám to Katechizmus Katolíckej Cirkvi - že rodina je prirodzeným spoločenstvom, v ktorom sú muž a žena povolaní k darovaniu seba v láske a v darovaní života.

Boh stvoril človeka ako muža a ženu, aby obaja boli darom jeden pre druhého, navzájom sa uznávali, a vytvárali spoločenstvo lásky a života.

Osobitným darom Ducha svätého z vás Kristus robí znamenie jeho lásky k Cirkvi.

Benedikt XVI.: ľudstvo nemá budúcnosť bez rodiny.

Toto máme pomôcť pochopiť najmä mladým - aby sa naučili hodnotám, ktoré dávajú zmysel ľudskej existencii, potrebujú vyrastať v rodine ako v spoločenstve života a lásky, ktoré sám Boh určil pre muža a ženu.

Benedikt XVI.: Pravdu povediac, keď sa snažím predstaviť si raj, vždy sa mi zdá, že sa ponáša na čas môjho detstva a mladosti.

Bdejte nad svojimi deťmi a vo svete, v ktorom dominuje technika, im s pokojom a dôverou (nie výčitkami) predložte dôvody, pre čo žiť (čomu žiť).

Benedikt XVI.: v divadle La Scala o rodine tretieho tisícročia, pripomínajúc, že práve v rodine človek spoznáva, že nie je stvorený na to, aby žil uzavretý do seba, ale vo vzťahu k druhým.

Benedikt XVI.: vymenoval prvky, ktoré podľa neho tvoria rodinu.

(Budem ich po jednom citovať a vy si pri každom z nich urobte súvislosť s Máriou ako ženou viery a so sebou ako človekom viery):

-          sme povolaní rásť v trvalom vzťahu s Bohom

-          zúčastňovať sa na živote cirkevného spoločenstva

-          rešpektovať v rodine názor druhého

-          byť pripravený k službe

-          byť trpezlivý so slabosťami druhých

-          vedieť odpúšťať a prosiť o odpustenie

-          s múdrosťou a pokorou zvládať prípadné konflikty

-          hľadať súlad a jednotu rodičov pri výchove detí

-          byť otvorenými voči iným rodinám, najmä voči chudobným, alebo tým, čo sú v  morálnej a duchovnej biede

-          zodpovednosť voči spoločnosti.

Benedikt XVI.: Tieto vymenované prvky tvoria rodinu. Žite ich s odvahou, v presvedčení, že v miere, s akou prežívate vzájomnú lásku a lásku ku všetkým, stávate sa živým evanjeliom, ozajstnou domácou Cirkvou.

Benedikt XVI. v Miláne:

Je nám zverené poslanie rozvíjať cirkevné spoločenstvá, ktoré budú vždy viac rodinou, a evanjelizovať nie slovom, ale vyžarovaním, silou žitej lásky.

Je tu ešte jeden problém, kde nám pomáha pohľad na Máriu ako ženu viery:

Je to situácia rozvedených a znovu zosobášených. Mnohí ste aj tu na tejto púti rodín, aby ste načerpali duchovnú silu.

Táto téma patrí k veľkým bolestiam dnešnej Cirkvi.

Benedikt XVI.: Nemáme na to jednoduché recepty. No, rozdelené rodiny musia cítiť naše objatie. Je veľkou úlohou farností, katolíckeho spoločenstva, urobiť všetko, čo je v jeho možnostiach, aby títo ľudia cítili, že sú milovaní, prijímaní, že nie sú „mimo“, i keď nemôžu prijať rozhrešenie a Eucharistiu.

Majú praktizovať duchovné sv. prijímanie, pričom je veľmi dôležité, aby vedeli, že pokiaľ sú v spoločenstve s Cirkvou, môžu byť i bez fyzického prijatia sviatosti duchovne zjednotení s Kristom v jeho Tele.

Duchovné sv. prijímanie popisuje sv. Tomáš Akvinský ako takú horlivú túžbu po prijatí Ježiša a jeho milujúcom objatí prostredníctvom Eucharistie, akoby ho skutočne prijali.

A práve v tom je im blízko Mária so svojou hlbokou a silnou túžbou po blízkosti so svojím Synom.

Mária prežívala odlúčenosť od Ježiša - s bolesťou ale vyrovnane a s pokojom. Tí, ktorí túžia po blízkosti s Kristom, ale nemôžu prijímať Eucharistiu - sú tiež v škole Márie, ženy viery.

Pri dnešnej púti rodín, v škole Márie ako ženy viery, prosíme o novú silu, aby sme dokázali v každodennej vernosti žiť svoje rodinné vzťahy, utvárať z našich rodín domáce cirkvi, v ktorých sa ohlasuje evanjelium skôr vyžarovaním a svedectvom, ako slovami.

Aj v tom nás povzbudzuje pohľad na Máriu ako ženu viery. Jej viera, to bola premyslená hlboká oddanosť jej Synovi, túžba byť s ním a žiť pre neho.

Pravá úcta k Panne Márii nás teda stále viac približuje k Ježišovi.

Benedikt XVI.: „vzťah k Márii nespočíva v nestálych citoch, ani v akejsi márnivej ľahkovernosti, ale vychádza z pravej viery v jej Syna. Milovať Máriu, Ježišovu matku, znamená počúvať jej Syna a robiť všetko to, čo nám on hovorí.“

Socha Fatimskej Panny Márie tu v tomto pútnickom chráme akoby objímala všetky rodiny.

Objíma vás, ktorí ste tu k nej prišli, ale osobitne všetky tie rodiny, ktoré ju najviac potrebujú.

Mária, Kráľovná rodiny, oroduj za nás. Amen