Aktuálne

Benedikt XVI. odletel z Kuby

Pápež Benedikt XVI. sa stretol s Fidelom Castrom

 

 

Vatikán/Kuba (29. mar. 2012, RV) – Po svätej omši, ktorú v stredu 28. marca 2012 na Námestí revolúcie v Havane slávil Benedikt XVI. v závere svojej návštevy Kuby, sa v priestoroch nunciatúry okolo 12.30 miestneho času (19.30 nášho času) uskutočnilo veľmi srdečné asi polhodinové stretnutie Benedikta XVI. s bývalým prezidentom Fidelom Castrom.

 

Podľa hovorcu Svätej stolice P. Federica Lombardiho SJ bol to veľmi intenzívny a živý rozhovor. Bývalý kubánsky vodca sa veľmi zaujímal o pohľad pápeža Benedikta XVI. na aktuálne najväčšie otázky súčasného sveta:

 

„Toto je jeho súčasná situácia, keď nemá viac politickú zodpovednosť. Teda chcel sa stretnúť so Svätým Otcom, aby mu položil niekoľko otázok, niektoré z nich sa týkali Cirkvi, služby Svätého Otca, iné všeobecne situácie ľudstva dnes: jeho výziev, problémov, na ktoré má veda poskytnúť odpovede, problémov medzináboženského dialógu... Toto by mala byť cesta, na ktorej človek môže nájsť riešenie veľkých otázok. Svätý Otec odpovedal, samozrejme zo svojej perspektívy, že pokiaľ ide o prínos, ktorý dáva náboženský pohľad na človeka a svet, možno nájsť svetlo a orientáciu, predpoklady pre hľadanie týchto ciest, spôsobov riešenia v dnešnom svete.“

K skutočnosti, že Fidel Castro docenil blahorečenie Matky Terezy a Jána Pavla II. P. Lombardi dodal:

„Sú to dve veľké osobnosti, ktoré on poznal a osobne sa s nimi stretol a

voči ktorým má veľkú úctu a obdiv.“

 

Pápež vyjadril opäť svoju radosť, že môže byť na Kube a uznanlivo hovoril o

srdečnosti, s akou bol v krajine prijatý. Bývalý kubánsky vodca zas povedal, že celú cestu sledoval v televízii. Obaja spolu žartovali ohľadom veku. Fidel Castro má takmer 86 rokov, o rok viac ako Benedikt XVI. Pápež, ktorý 16. apríla dovŕši 85 rokov, poznamenal: „Som starec, a ešte smiem vykonávať svoje povinnosti“.

 

Benedikt XVI. na otázky Fidela Castra ohľadom Cirkvi odpovedal hovoriac o cestách, o stretnutiach s ľuďmi, o službe univerzálnej Cirkvi. Na nadnesené problémy ľudstva súčasnej doby pápež odpovedal konštatovaním absencie Boha a zásadnom význame vzťahu medzi vierou a rozumom. Nakoniec bývalý kubánsky vodca požiadal pápeža o zaslanie kníh pre lepšie prehĺbenie týchto tém, ktorých sa počas stretnutia dotkli, na čo Benedikt XVI odpovedal, že bude na to pamätať, aby mu boli texty odposlané. Potom Fidel Castro predstavil pápežovi svoju manželku Daliu a dve deti.

 

Fidel Castro sa už dvakrát stretol s pápežom Jánom Pavlom II.: vo Vatikáne v roku 1996 a potom v roku 1998 počas historickej návštevy pápeža Wojtylu na Karibskom ostrove. Nedávno poznamenal, že „veľmi rád“ by pozdravil pápeža Benedikta XVI., „človeka, ktorý pri kontakte s deťmi a jednoduchými ľuďmi vzbudzuje v nich pocity blízkosti.“ „Rozhodol som sa požiadať o pár minút jeho času, keďže viem, že je veľmi zaneprázdnený“ – povedal Fidel Castro – „keď som sa dozvedel, že aj on by bol potešený týmto jednoduchým stretnutím“.

 

 

 

 

 

 

Pred odletom

 

Vatikán/Kuba (28./29. mar. 2012) – Pred malou chvíľou (29.3. 00,30 hod.) Svätý Otec ukončil návštevu Kuby. Aj napriek upršanému počasiu, lemovalo cestu z Apoštolskej nunciatúry na letisko niekoľko tisíc Kubáncov. Po príchode na havanské letisko sa ešte uskutočnilo súkromné – osobné – stretnutie prezidenta Castra a Benedikta XVI. v reprezentačných priestoroch havanského letiska. Podľa pôvodného plánu malo stretnutie trvať iba niekoľko minút. Nakoniec stretnutie medzi štyrmi očami trvalo viac ako 20 min. Po príhovore prezidenta Castra sa svojim záverečným prejavom rozlúčil aj Benedikt XVI. Lietadlo talianskej spoločnosti Alitalia sa vznieslo na svoj viac ako 10 hodinový let do Ríma takmer so 45. min. meškaním oproti pôvodnému plánu, ktorý bol o 17.00 hod. miestneho času (24.00 hod. nášho času).

Jeho prejav v plnom znení:

 

„Pán prezident, otcovia kardináli a bratia v biskupskej službe,

vážené autority,

páni a dámy, všetci priatelia!

 

Vzdávam Bohu vďaky za to, že mi dovolil navštíviť tento pekný ostrov, ktorý zanechal hlboký znak v srdci môjho predchodcu, blahoslaveného Jána Pavla II., keď sem prišiel ako ohlasovateľ pravdy a nádeje.

Aj ja som túžil prísť medzi vás ako pútnik lásky, aby som poďakoval Panne Márii za prítomnosť jej milostivej sochy v sanktuáriu v del Cobre, kde už počas štyroch storočí sprevádza púť Cirkvi v tomto národe a dodáva odvahu všetkým Kubáncom, aby s pomocou Krista objavili pravý význam nepokoja a túžob, ktoré sú uhniezdené v ľudskom srdci, a ktoré majú nevyhnutnú silu na budovanie otvorenej spoločnosti, v ktorej sa nik necíti vylúčený. «Kristus, ktorý vstal z mŕtvych, osvecuje tento svet a robí to ešte jasnejším spôsobom práve tam, kde sa podľa ľudského úsudku všetko javí temné a beznádejné. On premohol smrť – On žije – a viera v neho preniká ako malé svetlo všetko temné a hrozivé.» (Príhovor počas modlitbovej vigílie s mladými, Freiburg, 24. 9. 2011).

 

Ďakujem vám, pán prezident, a iným verejným predstaviteľom za záujem a spoluprácu, ktorou ste prispeli k pozitívnemu priebehu tejto cesty. Svoju vďaku vyjadrujem aj členom Konferencie biskupov Kuby, ktorí nešetrili svojimi silami a obetami. Rovnako aj všetkým, ktorí k tomu akýmkoľvek spôsobom prispeli, osobitne modlitbou.

Vo svojom srdci nesiem všetkých a každého Kubánca, ktorí ma sprevádzali svojou modlitbou a láskou, ponúknuc mi srdečné prijatie, a ktorí sa so mnou podelili o svoje najhlbšie a oprávnené túžby.

Prišiel som sem ako svedok Ježiša Krista v pevnom presvedčení, že tam kde prichádza on, skľúčenosť prenecháva miesto nádeji, dobrota nahrádza neistotu a čnostná sila otvára horizonty nezvyčajným a prospešným perspektívam. V jeho mene a ako nástupca svätého Petra som chcel pripomenúť jeho posolstvo spásy, aby povzbudilo nadšenie a záujem kubánskych biskupov, ako aj kňazov, rehoľníkov a tých, ktorí sa pripravujú na kňazskú službu a rehoľný život. Nech slúži ako nový impulz pre tých, ktorí vytrvalo a oddane spolupracujú pri ohlasovaní evanjelia, osobitne laikov, aby posilnili svoju oddanosť Bohu v ich živote a práci, aby sa neunavili v zodpovednom prispievaní k spoločnému dobru a integrálnemu rozvoju celej krajiny.

Cesta, ktorú Kristus ponúka ľudstvu a každému človeku a národu, nie je nanútená, ba je skôr prvým a základným faktorom k jeho autentickému rozvoju. Nech Pánovo svetlo, ktoré osobitným spôsobom žiarilo počas týchto dní nezhasne v nikom, kto ho prijal, a nech pomôže posilniť všetkých k jednote, a nech dá vyniknúť tomu najušľachtilejšiemu, čo je v kubánskej duši, jej najväčším hodnotám, na ktorých je možné postaviť spoločnosť so širokými obzormi, spoločnosť obnovenú a zmierenú. Nech sa nikto necíti, že mu je zabránené prispieť k tejto vznešenej úlohe kvôli obmedzeniu jeho základných slobôd, alebo kvôli nedostatku vzdelania, alebo materiálnych prostriedkov. Situácia, ktorá sa zhoršuje z dôvodu reštriktívnych ekonomických opatrení uvalených zahraničím, negatívnym spôsobom dolieha na obyvateľstvo.

Tu završujem svoju púť, ale budem pokračovať v úprimnej modlitbe, aby ste pokračovali vo svojom putovaní, a aby sa Kuba stala domovom všetkých a pre všetkých Kubáncov, kde budú spoločne žiť v spravodlivosti a slobode, v prostredí úprimnej bratskej lásky. Rešpektovanie slobody, ktorá bije v srdci každého človeka, je nevyhnutnosťou k tomu, aby sa adekvátnym spôsobom odpovedalo na jeho základné potreby spojené s jeho dôstojnosťou a k budovaniu takej spoločnosti, v ktorej sa každý cíti byť užitočným prispievateľom pri budovaní svojho vlastného života, svojej rodiny a svojej vlasti.

Súčasnosť nám s naliehavosťou ukazuje potrebu, že v ľudskom spolunažívaní, či v národnom alebo medzinárodnom kontexte, je nutné odstrániť nemeniteľné pozície a presvedčenia, ktoré majú sklon iba k jednostrannému pochopeniu a neslúžia k budovaniu vzájomnej spolupráce. Eventuálne nezhody sa musia – neúnavne – riešiť takým spôsobom, ktorý spája všetkých, prostredníctvom trpezlivého a úprimného dialógu a úprimnou vôľou načúvať tým cieľom, ktoré prinášajú nové nádeje.

Kuba, oživ v sebe vieru tvojich otcov! Vezmi si z tejto viery silu k budovaniu lepšej budúcnosti, dôveruj Pánovým prísľubom, otvor svoje srdce jeho evanjeliu, aby sa autentickým spôsobom obnovil tak osobný život, ako aj život spoločnosti.

Zatiaľ čo sa s vami lúčim, prosím Pannu Máriu Milosrdenstva z El Cobre, aby ochraňovala všetkých Kubáncov, nech ich podrží v čase skúšok a vyprosuje od Všemohúceho tie milosti, po ktorých najviac túžia. Hasta siempre, Kuba, zem ozdobená Máriinou materskou prítomnosťou! Nech Boh žehná tvoju budúcnosť!“

 

 

 

 

 

 

 

Záverečná svätá omša Benedikta XVI. na Kube

 

 

Kuba (28. mar. 2012, RV) – Svätý Otec dnes dopoludnia o 9.00 hod., teda o 16. 00 hod. nášho času, predsedal svätej omši na Námestí revolúcie v Havane. V úvode ho pozdravil havanský arcibiskup, kardinál Jaime Ortega y Alamino. V homílii sa Benedikt XVI. zameral na dnešné prvé čítanie z Knihy proroka Daniela:

Drahí bratia a sestry!

 

„Zvelebený si ty, Pane Bože... Zvelebené je tvoje slávne sväté meno“ (Dan 3, 52). Tento chválospev z Knihy proroka Daniela dnes znovu zaznieva v našej liturgii, pozývajúc nás dobrorečiť a chváliť Boha. Sme súčasťou tohto zboru, ktorý neustále oslavuje Pána. Spájame sa vo vzdávaní vďaky a ponúkame náš radostný a dôverný hlas, ktorý sa usiluje upriamiť v láske a v pravde na cestu viery.

„Nech je zvelebený Boh“, ktorý nás spája na tomto symbolickom námestí, aby sme sa hlbšie ponorili do jeho života. Pociťujem veľkú radosť, že môžem byť dnes medzi vami a predsedať tejto svätej omši uprostred tohto jubilejného roka venovaného Panne Márii Caridad del Cobre.

Srdečne pozdravujem kardinála Jaimeho Ortegu y Alamina, arcibiskupa Havany, a ďakujem mu za srdečné slová, s ktorými sa na mňa obrátil v mene všetkých. Pozdravujem pánov kardinálov, mojich bratov biskupov na Kube a z ďalších krajín, ktorí sa chceli zúčastniť na tomto slávnostnom obrade. Pozdravujem tiež kňazov, seminaristov, rehoľníkov a všetkých tu zhromaždených veriacich, ako aj autority, ktoré nás sprevádzajú.

 

V prvom čítaní, ktoré sme počuli, traja mladíci, prenasledovaní babylonským kráľom, uprednostnili podstúpiť smrť upálením v ohni, než by zradili ich svedomie a vieru. Našli silu „chváliť, oslavovať a velebiť Boha“ v presvedčení, že Pán dejín a vesmíru ich nenechá v smrti a v ničote. V skutočnosti, Boh nikdy neopúšťa svojich synov, nikdy na nich nezabúda. On je nad nami a je schopný zachrániť nás svojou mocou. Zároveň je nablízku svojmu ľudu a skrze svojho Syna Ježiša Krista chcel prebývať medzi nami.

„Ak ostanete v mojom slove, ste naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí“ (Jn 8, 31-32). V úryvku z evanjelia, ktoré sme počuli, sa Ježiš zjavuje ako Syn Boha Otca, Spasiteľ, jediný, ktorý môže zjaviť pravdu a dať skutočnú slobodu. Jeho učenie vyvoláva odpor a nepokoje medzi jeho odporcami a on ich obviňuje, že sa dožadujú jeho smrti, majúc na mysli najvyššiu obetu na kríži, už tak blízku. Ale nabáda ich veriť, zostať v jeho slove, aby poznali pravdu, ktorá oslobodzuje a ctí.

V skutočnosti predstavuje pravda túžbu ľudskej bytosti a hľadať ju predpokladá vždy skúsenosť autentickej slobody. Mnohí však dávajú prednosť kratšej ceste a snažia sa vyhnúť tejto úlohe. Niektorí, ako Poncius Pilát, ironizujú možnosť môcť poznať pravdu (cit. Jn 18, 38), vyhlasujúc neschopnosť človeka dosiahnuť ju alebo popierajú, že existuje jedna pravda pre všetkých. Tento postoj, ako v prípade skepticizmu a relativizmu, plodí zmenu srdca, pretvárajúc ich na chladných, nestálych, vzdialených od iných a uzavretých do seba. Ľudia, ktorí si umývajú ruky ako rímsky miestodržiteľ a nechávajú plynúť rieku dejín bez toho, aby sa nechali skompromitovať.

 

Na druhej strane, sú tí, ktorí chybne interpretujú toto hľadanie pravdy, čo ich vedie k iracionalite a fanatizmu, pre ktoré sa zatvárajú vo „svojej pravde“ a snažia sa ju vnútiť ostatným. Sú ako oslepení zákonníci, ktorý vidiac Ježiša zraneného a zakrvaveného, nahnevane kričia „Ukrižuj ho!“ (cit. Jn 19, 6). V skutočnosti, kto koná iracionálne, nemôže sa stať Ježišovým učeníkom. Viera a rozum sú potrebné a doplňujúce pri hľadaní pravdy. Boh stvoril človeka s vrodenou túžbou po pravde a kvôli tomu ho obdaril rozumom. Iste, nie iracionalita, ale túžba po pravde, je to, čo podporuje kresťanskú vieru. Každá ľudská bytosť musí skúmať pravdu a

prijať ju, keď ju nájde, napriek riziku podstúpenia obety.

Okrem toho je pravda o človeku nevyhnutným predpokladom k dosiahnutiu slobody, pretože v nej objavujeme základy etiky, s ktorou sa všetci môžu zhodovať a ktorá obsahuje zreteľné a presné formulácie o živote a smrti, povinnostiach a právach, manželstve, rodine a spoločnosti a nakoniec o nedotknuteľnej dôstojnosti ľudskej bytosti. Toto etické dedičstvo je tým, čo môže zblížiť všetky kultúry, národy a náboženstvá, autority a občanov, občanov navzájom, a veriacich v Krista s tými, ktorí v neho neveria.

Kresťanstvo, zdôrazňujúc hodnoty, na ktorých stojí etika, nevnucuje, ale predkladá pozvanie od Krista spoznať pravdu, ktorá oslobodzuje. Veriaci je vyzývaný, aby o ňom hovoril svojim súčasníkom, rovnako ako Pán, aj napriek predtuche odmietnutia a kríža. Osobné stretnutie s tým, ktorý je pravdou sám o sebe, nás nabáda podeliť sa o tento poklad s ostatnými, zvlášť so svedectvom.

 

Drahí priatelia, neváhajte nasledovať Ježiša Krista. V Ňom nachádzame pravdu o Bohu a človeku. On nám pomáha prekonávať naše sebectvá, zanechať naše ambície a zdolať to, čo nás utláča. Ten, kto koná zlo, kto pácha hriech, je otrokom hriechu a nikdy nezíska slobodu (cit. Jn 8, 34). Iba zrieknutím sa nenávisti a nášho zatvrdeného a oslepeného srdca budeme oslobodení a vyklíči v nás nový život.

S pevným presvedčením, že Kristus je skutočnou mierou človeka a vediac, že v Ňom sa nachádza potrebná sila na prekonanie každej skúšky, chcem otvorene ohlasovať Pána Ježiša ako cestu, pravdu a život. V Ňom všetci nájdu plnú slobodu, svetlo, ktoré dáva pochopiť realitu do hĺbky a pretvára ju s obnovujúcou silou lásky.

Cirkev žije, aby boli ostatní účastní na tom, čo vlastní, a čo nie je nič iné ako Kristus sám, nádej slávy (cit. Kol 1, 27). Pri plnení tejto úlohy sa musí hlavne spoliehať na náboženskú slobodu, ktorá sa zakladá na možnosti ohlasovať a oslavovať vieru aj verejne, prinášajúc posolstvo lásky, zmierenia a pokoja, ktoré Ježiš priniesol svetu. Je radosťou vedieť, že na Kube boli podniknuté také kroky, aby Cirkev plnila svoje neodvratné poslanie ohlasovať verejne a otvorene svoju vieru. Avšak, je potrebné pokračovať, a chcem povzbudiť vládne autority národa, aby posilňovali to, čo už bolo dosiahnuté a pokračovali na tejto ceste skutočnej služby pre spoločné blaho celej kubánskej spoločnosti.

Právo na náboženskú slobodu, ako vo svojom individuálnom rozsahu, tak aj v tom komunitnom, vyjadruje jednotu ľudskej osoby, ktorá je zároveň občanom i veriacim. Dovoľuje tiež, aby veriaci prispievali k budovaniu spoločnosti. Jej posilnenie upevňuje spolunažívanie, oživuje nádej na lepší svet, vytvára priaznivé podmienky pre pokoj a harmonický rozvoj a zároveň poskytuje pevné základy, na ktorých zabezpečuje práva budúcich generácií.

Keď Cirkev zdôrazňuje toto právo, nenárokuje si žiadne privilégium. Žiada si iba byť vernou poslaniu, ktoré dostala od svojho božského Zakladateľa, uvedomujúc si, že tam, kde sa Kristus sprítomňuje, človek rastie v ľudskosti a nachádza svoju jednotu. Preto sa snaží ponúkať toto svedectvo vo svojom ohlasovaní a vo svojom učení, či prostredníctvom katechéz alebo vo formačných centrách a univerzitách. Dúfajme, že aj čoskoro nastane moment, v ktorom Cirkev bude môcť priniesť v rôznych oblastiach učenia výhody poslania, ktoré jej Pán zveril, a ktoré nemôže nikdy obchádzať.

Vynikajúcim príkladom tejto práce bol významný kňaz Félix Varela, vychovávateľ a učiteľ, preslávený syn tohto mesta Havana, ktorý vstúpil do kubánskych dejín ako prvý, ktorý naučil jej ľud myslieť. Páter Varela nám ukazuje cestu k skutočnej spoločenskej premene: vychovávať cnostných ľudí, aby formovali dôstojný a slobodný národ, keďže táto premena závisí od duchovného života človeka, pretože „nie je vlasť bez cností“ (Listy Elpidiovi, šiesty list, Madrid 1836, 220). Kuba a svet potrebujú zmeny, ale dôjde k ním, iba ak každý bude schopný vypočuť si pravdu a rozhodne sa ísť cestou lásky, zasievajúc zmierenie a bratstvo.

 

Vyprosujúc materskú ochranu Najsvätejšej Márie, si žiadajme, aby sme sa zakaždým, keď sa zúčastníme na Eucharistii, stali aj svedkami lásky, ktorá odpovedá na zlo dobrom (cit. Rim 12, 21), ponúkajúc sa ako živá obeta tomu, ktorý s láskou ponúkol seba samého za nás. Kráčajme vo svetle Kristovom, ktoré môže rozptýliť temnotu pochybenia. Prosme ho, aby sme s odvahou a silou svätých, dokázali dať Bohu slobodnú, veľkodušnú a ušľachtilú odpoveď bez strachu a hnevu. Amen.

 

Benedikt XVI. ako pútnik navštívil sanktuárium Panny Márie Milosrdenstva z El Cobre

 

 

Vatikán/Kuba (27. mar. 2012) - Svätý Otec po súkromnej návšteve sanktuária Panny Márie Milosrdenstva z El Cobre, kde zotrval v tichej modlitbe pred milostivou sochou Panny Márie Milosrdenstva ako pútnik viery, po ktorej predniesol modlitbu zasvätenia, sa potom krátko prihovoril veriacim zhromaždeným pred sanktuáriom:

 

Drahí priatelia!

Prišiel som ako pútnik do domu milostivej sochy Panny Márie Milosrdenstva, „la Mambisa“, ako ju s láskou oslovujete. Jej prítomnosť v tejto oblasti El Cobre je pre Kubáncov darom z neba. Srdečne pozdravujem všetkých, ktorí ste sa tu zišli. Prijmite pápežov pozdrav a zaneste ho všade, aby všetci zakúsili útechu a silu vo viere. Povedzte to všetkým, ktorých stretnete, či už blízkym alebo cudzincom, že som Pánovej matke zveril potreby tých, ktorí trpia, tých, ktorým bola odňatá sloboda, tých, ktorí žijú ďaleko od svojich blízkych, alebo prežívajú ťažké chvíle. Zároveň som jej Nepoškvrnenému srdcu zveril mladých, aby sa stali autentickými Kristovými priateľmi a neupadli do nástrah, ktoré vo vnútri zanechávajú smútok. Pred sochou Márie som osobitne myslel aj na tých Kubáncov, ktorých predkovia prišli z Afriky, ako aj blízkych obyvateľov Haiti, ktorí ešte stále trpia dôsledkami zemetrasenia spred dvoch rokov. Tiež som nezabudol na roľníkov dedinčanov tohto regiónu a ich rodiny, ktorí túžia žiť podľa evanjelia a otvárajú svoje domovy, aby sa v nich mohla sláviť Eucharistia.

Na príklade Najsvätejšej Panny povzbudzujem všetkých synov tejto drahej zeme, aby pokračovali v budovaní života na pevnom základe, ktorým je Ježiš Kristus, a aby pracovali na budovaní spravodlivosti, aby sa stali služobníkmi milosrdnej lásky a vytrvali uprostred skúšok. Nech vám nik nevezme vnútornú radosť, tak charakteristickú pre kubánsku dušu. Nech vás Boh žehná. Zo srdca ďakujem!

 

 

Homília Benedikta XVI. zo svätej omše v Santiagu de Cuba

  

Vatikán/Kuba, 27. marca (RV) – Benedikt XVI. začal historickú návštevu Kuby. . Do krajiny priletel v pondelok 26. marca v rámci svojej 23. zahraničnej návštevy. Po privítaní na letisku slávil svätú omšu zo slávnosti Zvestovania Pána a pri príležitosti 400. výročia nájdenia sochy Panny Márie Milosrdenstva z El Cobre. Homília v plnom znení:

 

 Drahí bratia a sestry!

 Vzdávam vďaky Bohu, že mi doprial prísť medzi vás a uskutočniť túto tak očakávanú cestu. Pozdravujem Mons. Dionisia Garcíu Ibáñeza, arcibiskupa Santiaga de Cuba a ďakujem mu za jeho láskavé slová prijatia v mene všetkých. Zároveň pozdravujem biskupov Kuby, aj tých, čo prišli z iných krajín, tiež kňazov, rehoľníkov, seminaristov i veriacich laikov prítomných na tejto eucharistickej slávnosti. Nemôžem opomenúť tých, ktorí tu nemôžu byť pre chorobu, vek alebo z iných dôvodov. Okrem toho pozdravujem tu prítomné autority.

 

 

Táto svätá omša, ktorej smiem predsedať pri príležitosti mojej prvej návštevy v tejto krajine, zapadá do kontextu mariánskeho jubilejného roku na počesť Panny Márie Milosrdenstva z El Cobre, patrónky Kuby, pri príležitosti 400. výročia nájdenia jej milostivej sochy v tejto požehnanej krajine. Som si vedomý námahy a obetavosti, s akou ste pripravili toto jubileum, najmä z duchovného hľadiska. Naplnilo ma dojatím, keď som počul o zápale, s akým bola Mária uctievaná a vzývaná mnohými Kubáncami počas jej putovania po všetkých kútoch a miestach ostrova.

 

Tieto významné udalosti cirkvi na Kube sú prežiarené neobyčajnou krásou slávnosti, ktorú dnes slávi univerzálna Cirkev: Zvestovanie Pána Panne Márii. Vtelenie Božieho Syna je skutočne ústredným mystériom kresťanskej viery a Mária má v ňom popredné miesto. Avšak aký je význam tohto tajomstva? A čím je dôležité pre náš konkrétny život?

 

Pozrime sa predovšetkým, čo znamená vtelenie. V Evanjeliu sv. Lukáša sme počuli slová anjela Márii: «Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn» (Lk 1, 35). V Márii sa Boží Syn stáva človekom, tak sa napĺňa proroctvo Izaiáša: «Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel!» (Iz 7, 14). Áno, Ježiš, Slovo, ktoré sa stalo telom, je Boh s nami, ktorý prišiel, aby býval medzi nami a zdieľal s nami našu ľudskú ohraničenosť. Apoštol Ján to vyjadruje takto: «A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami» (Jn 1, 14).

  

Vyjadrenie «stal sa človekom» poukazuje na konkrétnejšiu a hmatateľnejšiu ľudskú realitu. V Kristovi Boh skutočne prišiel na svet, vstúpil do našej histórie, urobil si príbytok medzi nami a splnil tak intímnu túžbu ľudstva, aby bol svet skutočne domovom pre človeka. Naopak, ak je Boh vylúčený, svet sa stáva nehostinným miestom pre človeka a súčasne marí pravé poslanie stvorenstva, byť priestorom pre spoločenstvo, pre «áno» láske medzi Boh a človekom, ktorý mu odpovedá.

  

Takže ako sa zjavil Boh, keď nám poslal svojho Syna v tele podobnom nášmu? Odpoveď na túto otázku nachádzame v Liste Hebrejom, ktorý sme počúvali v druhom čítaní. Tu kladie svätý autor do úst Krista niektoré slová Žalmu 40, ktoré vyjadrujú intímnu hĺbku jeho srdca v okamihu vtelenia. Preto Kristus vstupujúc do sveta hovorí: «Nechcel si obetu ani dar, ale dal si mi telo. (...) Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam - vo zvitku knihy je napísané o mne -, aby som plnil tvoju vôľu, Bože» (Hebr 10, 5 - 10). Boh vo svojom pláne lásky určil, že naša spása sa realizuje skrze obetu Kristovho tela.

 

 Vtelenie predpokladá prijatie tejto vôle Otca zo strany Krista a tým sa orientuje už smerom k veľkonočnému mystériu kríža a vzkriesenia. Vtelenie a veľkonočné mystérium Krista sú úzko prepojené tým, že na kríži kulminuje obeta seba samého, ktorú Ježiš začína uskutočňovať od prvého okamihu jeho ľudskej existencie v lone Panny Márie. Súčasne kríž a vzkriesenie predpokladá vtelenie, ktorým Kristus berie na seba ľudské telo, aby ho ponúkol ako obetu za spásu. Vykúpenie sa teda nerealizuje mimo samotného človeka, ale Boh vošiel do nášho tela, aby ho otvoril a povýšil k účasti na svojom božskom živote. Takže telo dosiahne naplnenie svojho pôvodného povolania: byť nositeľom a zjavovateľom života ducha, Božej lásky.

  

Avšak kontemplujúc mystérium vtelenia nemôže opomenúť obrátiť naše oči na Máriu a naplniť sa údivom, vďačnosťou a láskou vidiac ako sa náš Boh pri svojom príchode na svet chcel spoľahnúť na slobodný súhlas jeho stvorenia.

 

Až keď Mária odpovedala anjelovi «Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova» (Lk 1,38), od tohto momentu večné Slovo Otca začalo svoju ľudskú existenciu v čase.

 

Je dojemné vidieť, ako Boh nielen rešpektuje ľudskú slobodu, ale zdá sa, že ju potrebuje. A vidíme tiež, ako je začiatok pozemského života Božieho Syna poznačený dvojitým «áno» spásonosnej vôli Otca: Kristovým a Máriiným. Táto poslušnosť voči Bohu je to, čo otvára dvere sveta k pravde a spáse. Boh nás naozaj stvoril zo svojej nekonečnej lásky, preto žiť podľa jeho vôle je cestou k nájdeniu našej autentickej identity, pravdy nášho bytia, zatiaľ čo vzďaľovanie sa od Boha nás vzďaľuje od seba samých a vrhá nás do prázdnoty.

 

Poslušnosť vo viere je pravou slobodou, autentickým vykúpením, ktoré nám umožňuje zjednotiť sa v Kristovej láske v jeho úsilí podriadiť sa vôli Otca. Vykúpenie je vždy tento proces privedenia vôle človeka k plnému stotožneniu s Božou vôľou (porov. Lectio divina so seminaristami, Rím, 18. februára 2010).

  

Drahí bratia a sestry, dnes oslavujeme Najsvätejšiu Pannu pre jej vieru a aj my hovoríme spolu so svätou Alžbetou: «Blahoslavená, ktorá si uverila» (Lk 1, 45). Ako hovorí sv. Augustín, Mária počala Krista najprv vo svojom srdci vierou, až potom fyzicky vo svojom lone. Mária verila a v nej sa naplnilo to, v čo verila (porov. Reči 215, 4: PL 38,1074). Prosme Pána, aby posilnil našu vieru, aby ju urobil živou a činorodou v láske. Prosme ho, aby sme boli schopní, ako ona, prijať do nášho srdca Slovo Boha a praktizovať ho s pokornou poslušnosťou a vytrvalosťou.

  

Panna Mária pre svoju nezastupiteľnú úlohu v Kristovom mystériu predstavuje obraz a model Cirkvi. Aj Cirkev, rovnako ako Kristova Matka, je pozvaná, aby prijala do seba tajomstvo Boha, ktorý prichádza, aby v nej prebýval. Drahí bratia a sestry, viem, s akým veľkým úsilím, odvahou a odhodlaním pracujete každý deň na tom, aby v daných okolnostiach vašej krajiny, v tomto historickom okamihu, Cirkev stále viac odráža svoju pravú tvár ako miesta, kde Boh prichádza, aby sa stretol s ľuďmi.

  

Cirkev, živé telo Krista, má poslanie sprostredkovať na zemi spásnu prítomnosť Boha a otvoriť svet niečomu väčšiemu ako je sám, láske a svetlu Boha. Stojí zato, drahí bratia a sestry, oddať celý svoj život Kristovi, rásť každý deň v jeho priateľstve a cítiť sa povolaní k ohlasovaniu krásy a dobra vlastného života všetkým ľuďom, našim bratom. Povzbudzujem vás vo vašej úlohe zasiať do sveta Božie slovo a ponúknuť všetkým pravý pokrm Kristovho Tela. 

 

Keďže sa blíži Veľká noc, rozhodnime sa bez strachu a komplexov nasledovať Ježiša na jeho ceste ku krížu. Prijmime akékoľvek protivenstvá a trápenie s trpezlivosťou a vierou, s presvedčením, že on svojím vzkriesením porazil sily zla, ktoré všetko zatemňuje, a dal vzklíčiť novému svetu, svetu Boha, svetla, pravdy a radosti. Pán neprestane žehnať bohatou úrodou veľkorysosť vášho úsilia.

 

Tajomstvo vtelenia, v ktorom sa Boh priblížil k nám, nám dáva poznať aj jedinečnú dôstojnosť každého ľudského života. Preto v jeho pláne lásky, počnúc stvorením Boh zveril do rodiny založenej na manželstve najvyššie poslanie byť základnou bunkou spoločnosti a pravej domácej cirkvi. S touto istotou vy, drahí manželia, musíte byť najmä pre svoje deti skutočným a viditeľným znamením Kristovej lásky voči Cirkvi. Kuba potrebuje svedectvo vašej vernosti, vašej jednoty, vašej schopnosti prijať ľudský život, a to najmä ten bezbranný a biedny.

 

Drahí bratia a sestry, pod pohľadom Panny Márie Milosrdenstva z El Cobre by som chcel vysloviť výzvu, aby ste dali novú silu vašej viere, aby ste žili z Krista a pre Krista, a so zbraňami pokoja, odpustenia a porozumenia, sa angažovali v budovaní spoločnosti otvorenej a obnovenej, spoločnosti lepšej, viac hodnej človeka, ktorý odráža Božiu dobrotu. Amen.

 

 

Preložila: sr. Jaroslava Kochjarová CJ

 

 

 

Po prílete na letisko

 

  

Vatikán (26. mar. 2012, RV) – Lietadlo so Svätým Otcom na palube pristálo na medzinárodnom letisku v Santiago de Cuba. Po vystúpení z lietadla ho privítal kubánsky prezident Raul Castro. Po prehliadke čestnej stráže prezident Castro vo svojom príhovore privítal Benedikta XVI. na Kube. Potom predniesol úvodný príhovor Svätý Otec:

 

 

Pán prezident, otcovia kardináli a bratia v biskupskej službe,

 

najdôstojnejšie autority, členovia diplomatického zboru,

 

dámy a páni,

 

drahí kubánski priatelia!

 

 

 

Ďakujem Vám, pán prezident, za vaše prijatie a srdečné slová, ktorými ste aj v mene vlády a celého kubánskeho ľudu vyjadrili úctu a rešpekt voči Nástupcovi svätého Petra. Pozdravujem všetky občianske autority, ktoré nás sprevádzajú, rovnako aj členov diplomatického zboru. Osobitným spôsobom vyjadrujem svoj srdečný pozdrav arcibiskupovi Santiaga de Kuba a predsedovi Konferencie biskupov Kuby Mons. Dionisiovi Guillermovi Garcíovi Ibáñezovi, havanskému arcibiskupovi kardinálovi Jaimeovi Ortegovi y Alaminovi a ostatným kubánskym bratom biskupom. Ich chcem ubezpečiť o mojej duchovnej blízkosti. Nakoniec z celého srdca zdravím kubánskych veriacich a drahých obyvateľov tohto pekného ostrova a všetkých Kubáncov tam, kde sa nachádzajú. Nosím vás vždy v mojom srdci a mojich modlitbách, ale ešte viac počas tých dní, keď sa blížila táto moja návšteva, po ktorej som veľmi túžil a vďaka Božej dobrote sa aj uskutočňuje.

 

 

 

Keď som prišiel medzi vás, nemôžem nespomenúť historickú návštevu Kuby môjho predchodcu, blahoslaveného Jána Pavla II., ktorý zanechal v srdciach Kubáncov nezmazateľnú stopu. Pre mnohých, tak veriacich ako aj neveriacich, jeho učenie a príklad predstavujú svetlo na ceste, ktorá ich vedie tak v osobnom živote, ako aj vo verejnom živote k službe pre spoločné dobro v národe. V skutočnosti bola jeho návšteva na ostrove ako závan čerstvého vzduchu, ktorý dodal kubánskej cirkvi novú silu, ktorá viedla mnohých k novému uvedomeniu si dôležitosti viery, povzbudzujúc aby otvorili svoje srdcia Kristovi. Zároveň ožiarila nádej a prebudila túžbu usilovne pracovať na lepšej budúcnosti. Jedno z dôležitých ovocí tejto návštevy bolo nadviazanie nových vzťahov medzi Cirkvou a kubánskym štátom v duchu lepšej spolupráce a dôvery, hoci naďalej ostáva ešte mnoho aspektov, ktoré sa ešte môžu ba musia vylepšiť, osobitne čo sa týka neprehliadnuteľného podielu, ktorý má vo verejnej sfére spoločnosti zastať náboženstvo.

 

Som veľmi rád, že sa môžem pripojiť k vašej radosti pri oslavách 400-stého výročia nájdenia milostivej sochy Panny Márie Caridad del Cobre. Jej postava bola od začiatku silným spôsobom prítomná v živote Kubáncov. Tak vo chvíľach veľkých udalostí v krajine, osobitne v čase získania nezávislosti, keď bola všetkými uctievaná ako skutočná matka kubánskeho ľudu. Úcta k „la Virgen Mambisa“ pomohla zachovať vieru a dodala odvahu chrániť a ohlasovať dôstojnosť ľudskej osoby, jej základné práva a pokračuje v tom aj dnes ešte intenzívnejším spôsobom dávajúc tak viditeľné svedectvo o plodnom ohlasovaní evanjelia v tejto zemi a o hlbokých kresťanských koreňoch, ktoré oživujú vnútornú identitu kubánskej duše. Po stopách toľkých pútnikov počas stáročí aj ja túžim navštíviť „El Cobre“ a padnúť k nohám Božej matky, aby som jej poďakoval za všetko to, čo urobila pre svoje kubánske deti a poprosiť ju, aby viedla kroky tohto milovaného národa po cestách spravodlivosti, pokoja, slobody a odpustenia.

 

 

 

Prichádzam na Kubu ako pútnik milosrdnej lásky, aby som podporil svojich bratov vo viere a povzbudil ich k nádeji, ktorá sa rodí z prítomnosti Božej lásky v našich životoch. Vo svojom srdci nosím spravodlivé ašpirácie a legitímne túžby všetkých Kubáncov tu v krajine aj v zahraničí, ich utrpenie ale aj radosti, ich starosti aj najušľachtilejšie túžby, predovšetkým mladých a starých, dospievajúcich a detí, chorých a pracujúcich, uväznených a ich rodinných príbuzných, ako aj chudobných a núdznych.

 

V mnohých častiach sveta dnes prežívajú obzvlášť ťažké ekonomické okolnosti, ktoré mnohí porovnávajú s hlbokou duchovnou a morálnou krízou, ktorá nechala bezbranného človeka bez hodnôt pred ambíciami a egoizmom istých mocností, ktoré sa nezaujímajú o skutočné dobro osôb a rodín. Takýmto kultúrnym a etickým spôsobom, ktorý spôsobil túto bolestnú situáciu, sa nedá dlho pokračovať. Naopak, skutočný pokrok si vyžaduje etiku, ktorá do centra stavia ľudskú osobu a berie do úvahy jej skutočné potreby, predovšetkým jej duchovnú a náboženskú dimenziu. Preto v srdciach a mysliach mnohých sa javí istota, že znovuobnovenie spoločnosti a celého sveta si vyžaduje ľudí priamych, pevných morálnych zásad a iných vysokých hodnôt, ktoré nie sú manipulovateľné obmedzenými záujmami, a ktoré sú v súlade s nemeniteľnou a transcendentnou prirodzenosťou ľudskej osoby.

 

 

 

Drahí priatelia, som presvedčený o tom, že Kuba, v tomto jej dôležitom historickom momente, hľadí do budúcnosti a preto sa usiluje obnoviť a rozšíriť svoje horizonty. K tomu prispeje bohaté dedičstvo duchovných a morálnych hodnôt, ktoré vyformovali jej identitu, a ktoré vyrástli v činnosti a životoch mnohých význačných otcov vlasti ako napr. blahoslaveného Josého Olallo y Valdésa, Božieho služobníka Félixa Varelu alebo význačného Josého Marího.

 

Cirkev zo svojej strany vedela prispieť k úsiliu priniesť tieto hodnoty prostredníctvom svojej veľkodušnej a neúnavnej pastoračnej činnosti a znova obnovuje svoj úmysel pokračovať v tejto neúnavnej práci, slúžiť čo najlepšie všetkým Kubáncom.

 

Prosím Pána, aby hojne požehnal túto krajinu, jej obyvateľov a osobitne tých znevýhodnených, emigrantov a všetkých, ktorí trpia na tele alebo na duchu, aby na orodovanie Panny Márie Milosrdenstva del Cobre, daroval všetkým budúcnosť plnú nádeje, solidarity a jednoty. Srdečne ďakujem.

 

 

 V kubánskych novinách dominujú vyjadrenia ministra Rodrígueza

 

  

 

Kuba, 27. marca (RV) – O nadchádzajúcom príchode Benedikta XVI. na Kubu, v pondelok, podobne ako v predošlé dni, informovali tamojšie noviny Granma, Juventud Rebelde a Trabajadores, ktoré pôsobia ako tlačové orgány miestnych organizácií komunistickej strany. Prístup k ním však nie je jednoduchý, keďže počet kópií je značne obmedzený. Počas dní očakávania návštevy pápeža ľudia nakupovali noviny vo veľkom počte, aby si mohli následne privyrobiť ich predajom za vyššie ceny. Jednotlivé periodiká sa však zhodujú svojim obsahom, sú ladené politicky a ponúkajú predovšetkým vyjadrenia ministra zahraničných vecí Bruna Rodrígueza.

 

 

 

Denník Mladých komunistov Juventud Rebelde priniesol článok s titulkom „Benedikt XVI. sa na Kube stretne s národom, ktorý na neho hľadí s vrúcnosťou“. Podobne ako v editoriáli, aj v ňom sa uvádza varovanie ministra Rodrígueza pre tých, ktorí by sa nejakým spôsobom chceli z politických dôvodov pokúsiť manipulovať návštevu „Jeho Svätosti Benedikta XVI.“. Pápež sa stretne s „národom patriotickým, energickým, vzdelaným a presvedčeným o jeho sociálnom pláne a skutočnej demokracii“. Denník cituje ministra: „Kubánska vláda spolupracovala so Svätou stolicou plynulým a harmonickým spôsobom, pretože návšteva pápeža je ´nezabudnuteľnou udalosťou´.“ Minister hovorí o „veľmi dobrých vzťahoch medzi Kubou a Svätou stolicou“, zdôrazňujúc „mnohé zhody medzi kubánskym sociálnym plánom a kresťanským cítením“.