Aktuálne

Benedikt XVI. sa lúčil s Mexikom

  • Vytlačiť

Benedikt XVI. pri rozlúčke s Mexikom: Ostávajte s Bohom!

 

Vatikán/Mexiko, 26. marca (RV) - Dnešný deň bol štvrtým a posledným dňom návštevy Svätého Otca v Mexiku. Rozlúčkový prejav na letisko predniesol najprv prezident Felipe de Jesús Calderón Hinojosa, po ňom prehovoril Benedikt XVI.. Ponúkam jeho slová v plnom znení.

 

Pán prezident, vážené autority, otcovia kardináli, drahí bratia v biskupskej službe, mexickí priatelia.

 

Moja krátka, ale intenzívna návšteva Mexika sa chýli k svojmu záveru. Avšak nie je to záver môjho vzťahu a blízkosti voči krajine, ktorú nosím vo svojom vnútri. Odchádzam plný nezabudnuteľných skúseností, rovnako ako sú nezabudnuteľné toľké prejavy vrelého prijatia a blízkosti. Pán prezident, ďakujem vám za srdečné slová, ako aj za všetko to, čo urobili jednotliví predstavitelia k zrealizovaniu tejto význačnej cesty. Z celého srdca ďakujem všetkým, ktorí sa pričinili prostredníctvom veľkých ale aj nepatrných detailov k tomu, aby sa mohli uskutočniť všetky udalosti týchto dní. Prosím Pána, aby žiadna námaha nevyšla nazmar a aby s jeho pomocou priniesla mnoho ovocia v živote viery, nádeje a lásky miest Leónu, Guadanajuata, celého Mexika a všetkých bratských národov Latinskej Ameriky a Karibiku.

 

Pred samotnou vierou v Ježiša Krista, ktorú som cítil vibrovať v srdciach a ľudovej zbožnosti k jeho Matke – nazývanej nádhernými titulmi ako Guadalupská a Svetla – ktoré som videl žiariť na tvárach, túžim nanovo a jasne zopakovať pozvanie mexickému ľudu, aby ostal verný sám sebe. Aby sa nenechal zastrašiť silami zla, aby bol odvážny a pracoval na tom, žeby životodarná miazga, ktorá pochádza z jeho kresťanských koreňov, nechala zakvitnúť jeho prítomnosť a budúcnosť.

 

Videl som však aj prejavy starostí kvôli rozličným aspektom života v tejto milovanej krajine. Niektoré, ktoré sa objavili pred nedávnom, iné ktoré sú dedičstvom minulosti a stále spôsobujú mnoho sĺz. Tie si rovnako odnášam so sebou, zdieľajúc radostí, ako aj starosti mojich mexických bratov, aby som ich mohol v modlitbe zložiť pod kríž, do Kristovho srdca, z ktorého vyviera spásna voda a krv.

 

Za týchto okolností veľmi povzbudzujem mexických katolíkov a všetkých mužov a ženy dobrej vôle, aby neupadli do utilitaristickej mentality, ktorá vždy skončí obetovaním tých najslabších a bezbranných. Pozývam ich k takému úsiliu, ktoré umožní spoločnosti obnoviť sa od svojich základov, aby sa v nej mohol realizovať dôstojný, spravodlivý a pokojný život pre všetkých. Pre katolíkov je toto úsilie o spoločné dobro rovnako výzvou tej základnej evanjeliovej dimenzie, ktorou je ľudský rozvoj a najvyššia forma milosrdnej lásky. Z tohto dôvodu Cirkev vyzýva všetkých svojich veriacich, aby boli dobrými občanmi, vedomými si svojej zodpovednosti za dobro tých druhých, všetkých, či v osobnej sfére, alebo akejkoľvek oblasti spoločnosti.

 

Drahí mexickí priatelia, hovorím vám zbohom v pravom význame hispánskej tradície: Ostávajte s Bohom! Áno, zbohom; vždy v Kristovej láske, v ktorej sa všetci stretávame, a v ktorej sa stretneme. Nech vás žehná Boh a nech vás ochraňuje Panna Mária.

 

 

 

Benedikt XVI. na vešperách ďakoval mexickým biskupom

 

 

Vatikán/Mexiko, 26. marca (RV) - Nedeľný nedeň apoštolskej cesty v Mexiku ukončil Benedikt XVI. spoločnou modlitbou vešpier s biskupmi Mexika. V leónskej katedrále zasvätenej Panne Márii Svetla predniesol príhovor, ktorý Vám ponúkam v plnom znení.

 

Páni kardináli,

drahí bratia v biskupskej službe,

 

Je pre mňa veľkým potešením modliť sa s vami všetkými v tejto bazilike-katedrále v Leóne, zasvätenej Panne Márii Svetla. Na nádhernej soche, ktorá je v tomto chráme uctievaná vidíme, ako svätá Panna jednou rukou veľmi nežne objíma svojho Syna a druhú vystiera smerom k hriešnikom, aby im pomáhala. Takto hľadí Mária na Cirkev všetkých čias, ktorá ju chváli za to, že nám dala Vykupiteľa a zveruje sa jej, pretože je Matkou, ktorú nám jej božský Syn daroval z kríža. Preto sa k nej často utiekame ako k „našej nádeji“, lebo nám ukázala Ježiša a sprostredkovala zázraky, ktoré Boh urobil a robí v prospech ľudstva, a to spôsobom veľmi jednoduchým, prístupným i tým najmenším. Jeden z dôležitých znakov týchto zázrakov nám ponúka i krátke čítanie dnešných vešpier. Obyvatelia Jeruzalema a ich vodcovia nespoznali Krista, ale tým, že ho odsúdili na smrť, v skutočnosti naplnili slová prorokov (porov. Sk 13, 27). Zloba a nevedomosť ľudí nedokáže nijakým spôsobom zabrzdiť Boží zámer spásy a vykúpenia. Zlo naozaj veľa nezmôže.

 

Ďalší Boží zázrak nám pripomína druhý žalm, ktorý sme práve recitovali: „skala“ sa mení na „jazerá vôd, kameň na pramene vôd“ (Ž 113,8). To, čo môžeme považovať za kameň úrazu a pohoršenia, sa Ježišovým víťazstvom nad smrťou mení na kameň uholný: „To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná“ (Ž 117,3). Nie sú teda žiadne dôvody na to, aby sme sa vzdávali pred mocou zla. Prosme vzkrieseného Pána, aby ukázal svoju silu v našich slabostiach a nedostatkoch.

S veľkou túžbou som očakával toto dnešné stretnutie s vami, pastiermi Kristovej Cirkvi, ktorá putuje v Mexiku a v iných krajinách tohto veľkého kontinentu, ako príležitosť zahľadieť sa spoločne na Krista, ktorý vám zveril vzácnu úlohu ohlasovania Evanjelia v týchto krajinách so silnou katolíckou tradíciou. Aktuálna situácia vašich diecéz vás veľakrát stavia pred výzvy i ťažkosti rôzneho pôvodu. Vediac však, že Pán je vzkriesený, môžeme kráčať v dôvere s presvedčením, že zlo nemá posledné slovo v dejinách, a že Boh môže otvoriť nové priestory nádeje, ktorá nesklame (porov. Rim 5,5).

 

Ďakujem za srdečný pozdrav, ktorým sa na mňa obrátil, v mene vás všetkých, arcibiskup diecézy Tlalnepantla, predseda Konferencie biskupov Mexika a Rady latinskoamerických biskupských konferencií. Prosím vás, pastierov rôznych miestnych cirkví, aby ste vašim veriacim tlmočili pápežovu hlbokú náklonnosť, s akou nosí v srdci všetky ich utrpenia a očakávania.

 

Pozorujúc na vašich tvárach starosť o vám zverené stádo, prichádzajú mi na myseľ Zhromaždenia Biskupskej synody, ktorých účastníci oceňujú tých, čo vykonávajú svoju službu vo zvlášť bolestivých situáciách v živote a poslaní Cirkvi. Toto gesto vyrastá z viery v Pána a vyjadruje bratskú spoluúčasť v apoštolskej práci, ako i vďačnosť a obdiv tým, ktorí zasievajú evanjeliovú zvesť uprostred tŕnia symbolizujúceho akúkoľvek formu prenasledovania, vylúčenia či opovrhnutia. Nechýbajú ani obavy vyplývajúce z nedostatku prostriedkov a ľudských zdrojov či z obmedzovania slobody Cirkvi pri vykonávaní jej poslania.

 

Petrov nástupca zdieľa s vami tieto pocity a ďakuje vám za vaše pastierske nasadenie, ktoré je trpezlivé a pokorné. Nie ste sami v ťažkostiach a nie ste sami ani pri evanjelizačných úspechoch. Všetci sme spojení v utrpení i v úteche (por. 2 Kor 1,5). Chcem, aby ste vedeli, že máte osobitné miesto v modlitbe toho, ktorý dostal od Krista poverenie posilňovať svojich bratov vo viere (por. Lk 22,31) a povzbudzoval ich v poslaní, aby bol náš Pán Ježiš Kristus vždy viac poznaný a milovaný v týchto krajinách, a to bez akéhokoľvek strachu z protirečení.

 

Katolícka viera významným spôsobom poznačila život, zvyky a dejiny tohto kontinentu, v ktorom si mnohé národy pripomínajú dvesté výročie nezávislosti. Je to historický moment, v ktorom i naďalej žiari Kristovo meno, ktoré sa sem dostalo prostredníctvom vynikajúcich a veľkodušných misionárov ohlasujúcich ho s odvahou i múdrosťou. Všetko čo mali, darovali Kristovi a tak poukázali na to, že v ňom človek nájde svoju podstatu a potrebnú silu žiť v plnosti a budovať spoločnosť hodnú človeka, ako si to želal jeho Stvoriteľ. Tento ideál prvenstva Pána pred všetkým a sprostredkovania Jeho slova každému, použijúc vlastné osobitosti a najlepšie tradície, je i dnes vzácnym orientačným prvkom pre pastierov.

 

Iniciatívy, ktoré budú realizované počas „Roka viery“, majú byť zamerané tak, aby viedli ľudí ku Kristovi, ktorého milosť im umožní zanechať zotročujúce putá hriechu a vykročiť v ústrety pravej a zodpovednej slobode. Napomôže tomu i prínos Kontinentálnej misie, ktorá sa uskutočnila v Aparecide a už prináša ovocie v úsilí o duchovnú obnovu partikulárnych Cirkví v Latinskej Amerike a v Karibiku. Spomeňme napríklad štúdium, distribúciu a meditáciu Svätého písma, ktoré ohlasuje Božiu lásku a našu spásu. Povzbudzujem vás v tomto zmysle, aby ste i naďalej otvárali poklady evanjelia, aby sa tak premenili na silu nádeje, slobody a spásy pre všetkých ľudí (porov. Rim 1,16). Buďte zároveň vernými svedkami a interpretmi slova Vteleného Syna, ktorý žil, aby naplnil Otcovu vôľu, stal sa človekom medzi ľuďmi a obetoval sa za nich až na smrť.

 

Drahí bratia v biskupskej službe,

v pastoračnom a evanjelizačnom horizonte, ktorý sa pred nami otvára, má mimoriadny význam venovať sa s veľkou pozornosťou seminaristom, povzbudzujúc ich, aby sa nechválili ničím iným ako „poznaním Ježiša Krista, a to ukrižovaného“ (por. 1 Kor 2,2). Nemenej dôležitá je i vaša blízkosť kňazom, ktorým nesmie nikdy chýbať pochopenie a povzbudenie biskupa, a ak je potrebné, i jeho otcovské napomenutie pri nevhodných postojoch. Oni sú vašimi prvými spolupracovníkmi vo sviatostnom spoločenstve kňazstva a máte im preukazovať stálu a privilegovanú blízkosť. To isté sa dá povedať o rôznych formách zasväteného života, ktorého charizmy majú byť s vďačnosťou oceňované a sprevádzané s úctou voči udelenému daru. Vždy viac a pozornejšie sa treba venovať laikom, predovšetkým činným v katechéze, v liturgickom živote, charitatívnej činnosti a v sociálnom nasadení. Ich formácia vo viere je rozhodujúca pre prítomnosť a účinnosť evanjelia v dnešnej spoločnosti. Nie je správne, ak sa napriek svojmu úsiliu pracovať v Cirkvi podľa vlastného povolania cítia byť považovaní za osoby pre ňu málo platné, pretože toto nasadenie si od nich veľakrát vyžaduje i mnohé obety. Snáď najdôležitejšou úlohou pastierov je, aby vytvárali ducha spoločenstva medzi kňazmi, rehoľníkmi a laikmi, vyhýbajúc sa neplodným rozdeleniam, kritike a škodlivej nedôvere.

 

Týmito vrúcnymi želaniami vás pozývam, aby ste boli dňom i nocou ohlasovateľmi Božej slávy, ktorou je človek. Stojte na strane utláčaných násilím, mocou a bohatstvom, ktoré ignoruje tých, čo nemajú takmer nič. Cirkev nemôže oddeliť chválu Boha od služby ľuďom. Jediný Boh Otec a Stvoriteľ je ten, ktorý nás ustanovil, aby sme boli bratmi: byť človekom znamená byť bratom a ochrancom blížneho. Cirkev, spojená s celým ľudstvom, má na tejto púti oživovať a sprítomňovať to, čím bol Ježiš: dobrým Samaritánom, ktorý zďaleka videl, čo sa stalo v dejinách ľudstva, pozdvihol nás a obetoval sa za naše uzdravenie.

 

Drahí bratia v biskupskej službe, latinskoamerická cirkev, ktorá sa už veľakrát spojila s Ježišom Kristom v jeho utrpení, má byť neustále semenom nádeje, aby všetci videli ako pôsobí ovocie Zmŕtvychvstania a ako obohacuje vaše krajiny.

 

Nech Božia Matka, nazývaná ako Najsvätejšia Mária Svetla, odvráti temnoty nášho sveta a ožiari našu púť, aby sme mohli posilňovať vo viere latinskoamerický ľud, uprostred jeho námah a nádejí, s odhodlanosťou, odvahou a pevnou vierou v toho, ktorý všetko môže a všetkých miluje až do krajnosti. Amen.

 

Preložila: sr. Agnes Jenčíková CJ

 

 

 

 

Benedikt XVI.: Oddanosť k Márii približuje k Ježišovi

 

 

Vatikán/Mexiko, 26. marca (RV) – Pred skončením nedeľnej svätej omše Benedikt XVI. predniesol tradičný nedeľný príhovor pred modlitbou Anjel Pána.  Ponúkam Vám ho v plnom znení:

 

Drahí bratia a sestry,

 

v evanjeliu dnešnej nedele Ježiš hovorí o pšeničnom zrne, ktoré padá do zeme, odumrie a znásobí sa, v odpovedi niektorým Grékom, ktorí prišli za apoštolom Filipom s požiadavkou: „Chceme vidieť Ježiša“ (Jn 12,21). My dnes prosíme Pannu Máriu: „Ukáž nám Ježiša“. V dnešnej modlitbe Anjel Pána, keď si budeme pripomínať zvestovanie Pána, aj náš pohľad duchovne zamieri až k vrchu Tepeyac, miestu, kde je Božia Matka – „Svätá Panna Mária Guadalupská” – už stáročia vrúcne uctievaná ako znak zmierenia a nekonečnej dobroty Boha voči svetu. Moji predchodcovia na Petrovom stolci ju poctili zvláštnymi titulmi ako Pani Mexika, Nebeská patrónka Latinskej Ameriky, Matka a vládkyňa tohto kontinentu. Jej veriaci synovia a dcéry, zakúšajúc jej pomoc, ju zas plní dôvery vzývajú nežnými, familiárnymi menami ako Ruža Mexika, Nebeská Pani, Panna „Morena“ (mulatka), Matka z Tepeyacu, Vznešená „Indita“.

 

Drahí bratia a sestry, nezabudnite, že pravá oddanosť Panne Márii nás stále viac približuje k Ježišovi a „nespočíva v prázdnych a nestálych citoch, ani v akejsi márnivej ľahkovernosti, ale že vychádza z pravej viery, ktorá nás privádza k uznaniu vznešenosti Bohorodičky a pobáda nás k synovskej láske voči našej Matke a k nasledovaniu jej čností“ (Lumen Gentium, 67). Milovať ju znamená snažiť sa počúvať jej Syna. Uctievať Guadalupskú Pannu znamená žiť podľa slov požehnaného plodu jej života. V týchto časoch, keď sú mnohé rodiny oddelené a donútené k emigrácii, mnohé trpia kvôli chudobe, korupcii, domácemu násiliu, obchodu s drogami, pre krízu hodnôt a pre kriminalitu, obraciame sa na Máriu hľadajúc útechu, posilu, nádej. Je to Matka pravého Boha, ktorá vyzýva k vernosti vo viere a láske pod jej ochranou, aby sme tak zvíťazili nad každým zlom a vytvorili spravodlivejšiu a solidárnejšiu spoločnosť.

 

V tomto duchu chcem znovu predložiť pred láskavý pohľad Našej Panej z Gaudalupe túto krajinu a celú Latinskú Ameriku i Karibik. Zverujem každého z jej synov a dcér tejto Hviezde prvej a novej evanjelizácie, ktorá oživovala svojou materskou láskou kresťanskú históriu tejto krajiny a dala zvláštny charakter veľkým udalostiam jej dejín, jej sociálno-spoločenským iniciatívam, rodinnému životu, osobnej zbožnosti a kontinentálnej misii, ktorá sa rozvíja v tejto vznešenej krajine.

 

V časoch skúšok a bolesti ju vzývali mnohí mučeníci, ktorých volanie „Nech žije Kristus Kráľ a Guadalupská Panna Mária” je trvalým svedectvom viery v evanjelium a darovania sa Cirkvi. Dnes úpenlivo prosím, aby jej prítomnosť v tomto drahom národe naďalej vzbudzovala rešpekt, obranu a podporu ľudského života a upevňovanie bratstva, aby sa zabránilo márnej pomste a nenávisti, ktoré rozdeľujú. Nech nás Svätá Mária z Guadalupe žehná a skrze svoj príhovor nech pre nás získa z neba bohaté milosti.

 

 

 

Benedikt XVI. v homílii: Je dôležité spoznať radosť, ktorá pramení so stretnutia s Kristom

 

Vatikán/Mexiko (25. mar. 2012, RV) – O 8.00 miestneho času začala v parku Bicentenario slávnostná svätá omša, ktorej predsedá Benedikt XVI. Podľa neoficiálnych odhadov je prítomných približne pol milióna veriacich. Vo svojej homílii Svätý Otec povedal:

 

 

Drahí bratia a sestry,

teším sa, že som medzi vami a chcem srdečne poďakovať Mons. Josému Guadalupe Martínovi Rábagovi, leonskému arcibiskupovi, za milé uvítacie slová. Pozdravujem mexických biskupov, otcov kardinálov a ostatných prítomných biskupov, zvlášť tých, čo pochádzajú z Latinskej Ameriky a Karibských ostrovov. Srdečne pozdravujem aj civilných hodnostárov, ktorí nás sprevádzajú a všetkých, ktorí sa zhromaždili na slávenie tejto svätej omše, ktorej predsedá Petrov nástupca.

 

 

„Bože, stvor vo mne srdce čisté“ (Ž 51,12), opakovali sme v responzóriovom žalme. Toto zvolanie nám ukazuje, s akou hĺbkou sa máme pripraviť na slávenie budúceho týždňa na veľké tajomstvo Pánovho umučenia, smrti a zmŕtvychvstania. Pomáha nám hľadieť do hĺbky ľudského srdca, najmä vo chvíľach spájajúcich bolesť s nádejou, ktorými aktuálne prechádza mexický národ i ostatné národy Latinskej Ameriky.

 

Túžbu po čistom, úprimnom, pokornom a Bohu milom srdci pociťoval už Izrael, keď si postupne uvedomoval jestvovanie zla a hriechu vo svojich radoch ako neutíšiteľnú silu, ktorú je nemožné poraziť. Nezostávalo iné len sa spoliehať na milosrdenstvo všemohúceho Boha a dúfať, že práve Boh zmení zvnútra ľudského srdca tú neznesiteľnú a temnú situáciu bez budúcnosti. Otvorila sa tak cesta k nekonečnému Pánovmu milosrdenstvu, ktorý nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil (porov. Ez 33,11). Iba čisté a nové srdce si uzná svoju bezmocnosť a vloží sa do Božích rúk, aby mohlo naďalej dúfať v jeho prísľub. Iba takto môže žalmista s presvedčením povedať Pánovi: „hriešnici sa k tebe obrátia“ (Ž 51,15). V závere žalmu dáva vysvetlenie, ktoré je súčasne pevným vyznaním viery: „ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým“ (v.19).

 

Dejiny Izraela hovoria aj o veľkých skutkoch a bitkách, no keď sa jedná o pravú existenciu, definitívny osud, čiže o spásu, vtedy viac ako vo vlastné sily kladie svoju nádej v Boha, ktorý môže stvoriť nové srdce, nie necitlivé či arogantné. Toto dnes pripomína každému z nás a našim národom, že keď sa jedná o osobný či spoločenský život, v jeho najhlbšom rozmere, nebudú na záchranu stačiť iba ľudské stratégie. Treba pristúpiť k jedinému, ktorý môže dať život v plnosti, pretože On sám je podstatou a pôvodcom života a dal nám na ňom účasť prostredníctvom svojho Syna, Ježiša Krista.

 

Dnešné evanjelium nám ďalej ukazuje, ako sa táto prastará túžba po plnosti života reálne uskutočnila v Kristovi. Vysvetľuje to sv. Ján v pasáži, v ktorej sa prelína túžba niektorých Grékov vidieť Ježiša s chvíľou Pánovho oslávenia. Na otázku Grékov, ktorí predstavujú pohanský ľud, Ježiš odpovedá: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený“ (Jn 12,23). Zdá sa, že táto čudná odpoveď nemá nič dočinenia s otázkou Grékov. Čo má spoločné Ježišovo oslávenie s požiadavkou stretnúť sa s ním? Ale súvis tu naozaj je. Niekto by si mohol myslieť, – tvrdí sv. Augustín – že Ježiš sa cíti oslávený, pretože prichádzajú k nemu pohania; dnes by sme povedali, že je to niečo podobné ako potlesk mnohých na oslavu mocných tohto sveta. Ale nie je to tak. „Bolo treba, aby vznešenosti oslávenia predchádzalo poníženie utrpenia“ (In Joannis Ev., 51, 9: PL 35, 1766).

 

Ježišova odpoveď, avizujúca blízke utrpenie, hovorí, že príležitostné stretnutie by bolo v tej chvíli povrchné a klamlivé. To, čo chcú Gréci vidieť, to naozaj uvidia na kríži, z ktorého On všetkých pritiahne k sebe (porov. Jn 12,32). Tam sa začne jeho „sláva“ pre obetu zmierenia, ako zrno padnuté do zeme, ktoré umierajúc klíči a prináša hojné ovocie. Stretnú toho, ktorého hľadali vo svojom srdci, hoci o tom isto nevedeli; pravého Boha, ktorý sa necháva spoznávať všetkým národom. A práve takýmto spôsobom Naša Guadalupská Pani ukázala svojho božského Syna svätému Juanovi Diegovi. Nie ako úžasného legendárneho hrdinu, ale ako pravého Boha, pre ktorého sa žije, Stvoriteľa ľudí, blízkosti a príbuznosti, Stvoriteľa neba i zeme. (porov. Nican Mopohua, v. 33). Ona v tej chvíli urobila to, čo zakúsila na svadbe v Káne. Keď chýbalo víno, jasne ukázala sluhom, že cestou k nasledovaniu je jej Syn: „Urobte všetko, čo vám povie!“ (Jn 2,5).

 

Drahí bratia a sestry, pri príchode sem som mal možnosť priblížiť sa k pamätníku Krista Kráľa, na vrchole „Cubilety“. Môj ctihodný predchodca, blahoslavený pápež Ján Pavol II., hoci si to veľmi želal, nemohol počas svojich ciest zavítať do tejto krásnej zeme, navštíviť toto charakteristické miesto viery mexického ľudu. Iste sa teraz v nebi teší, že mi Pán dal milosť byť teraz s vami a požehná milióny Mexičanov, ktorí si nedávno uctili jeho relikvie vo všetkých kútoch krajiny. Teda tento pamätník zobrazuje Krista Kráľa. Ale koruny, jedna kráľovská druhá tŕňová, ukazujú, že jeho kraľovanie nie je také, ako si mnohí mysleli a dodnes chápu. Jeho kráľovstvo nespočíva v sile armády podmaniť si ostatných silou a násilím. Zakladá sa na vyššej moci, ktorá získava srdcia – na Božej láske, ktorú On priniesol svetu svojou obetou, a na pravde, o ktorej vydal svedectvo. Toto je jeho panovanie, ktoré mu nik nevezme a na ktoré nik nemá zabudnúť. Preto je správne, aby táto svätyňa bola predovšetkým pútnickým miestom, miestom horlivej modlitby, obrátenia, zmierenia, hľadania pravdy a prijímania milostí. Prosme Krista, aby kraľoval v našich srdciach, aby ich očistil, urobil vnímavými, plnými nádeje a odvážnymi v pokore.

 

Aj dnes z tohto parku, ktorým si pripomíname dvesté výročie vzniku mexického národa, ktorý spoločným údelom a úsilím spojil množstvo rozdielov, si vyprosme od Krista čisté srdce, v ktorom môže prebývať ako Knieža pokoja, „vďaka Božej moci, ktorá je mocou dobra a lásky“. Aby v nás Boh prebýval, treba ho počúvať, každodenne sa živiť jeho slovom, rozjímať nad ním vo svojom srdci, podľa Máriinho vzoru (porov. Lk 2,51). Tak rastie naše osobné priateľstvo s ním, tak sa učíme, čo od nás očakáva, a tak získavame odvahu dávať ho spoznať aj iným.

 

V Aparecide biskupi Latinskej Ameriky a Karibských ostrovov s prezieravosťou prijali potrebu potvrdiť, obnoviť a oživiť novosť evanjelia, zakoreneného v dejinách týchto zemí „z osobného a spoločenského stretnutia s Ježišom Kristom, ktorý nech vzbudí učeníkov a misionárov“ (Documento conclusivo, 11). Kontinentálna misia, ktorá sa koná na tomto kontinente, diecéza po diecéze, má jasný cieľ – presvedčiť všetkých kresťanov a cirkevné spoločenstvá, aby dokázali čeliť pokušeniu povrchnej a tradičnej viery, niekedy úlomkovitej a nedôslednej. Aj tu treba prekonať únavu z viery a opäť nadobudnúť „radosť z toho, že sme kresťania a že máme vnútorné šťastie poznávať Krista a patriť k jeho Cirkvi. Z tejto radosti sa rodí sila slúžiť Kristovi v ťažkých situáciách ľudského utrpenia, dať sa mu k dispozícii bez ohľadu na vlastný osoh“ (Discorso alla Curia Romana, 22 dicembre 2011). Veľmi dobre to vidíme na svätých, ktorí sa bezvýhradne, s radosťou a s nadšením venovali službe evanjelia, nehľadiac na obety, ani na obetu vlastného života. Ich srdce bolo bezpodmienečným rozhodnutím sa pre Krista, od ktorého sa naučili, čo naozaj znamená milovať do krajnosti.

 

V tomto zmysle „je «Rok viery», ktorý som zvolal pre celú Cirkev, pozvaním k autentickému a obnovenému obráteniu k Pánovi, jedinému Spasiteľovi sveta. Viera totiž rastie, ak je prežívaná ako skúsenosť prijatej lásky a komunikovaná ako skúsenosť milosti a radosti” (Ap. List Porta fidei, 11 ottobre 2011, 6.7).

 

Prosme Pannu Máriu, nech nám pomáha očistiť si srdce s blížiacimi sviatkami Veľkej noci, aby sme mali plnšiu účasť na tajomstve spásy jej Syna, ako ho Ona dala spoznať tejto krajine. A prosme ju, aby aj naďalej sprevádzala a ochraňovala svoje drahé mexické a latinsko-americké deti, aby Kristus kraľoval v ich životoch a aby im pomáhal s odvahou podporovať pokoj, súlad, spravodlivosť a svornosť. Amen.

 

 

Benedikt XVI.: Deti - každý z vás je darom Boha pre Mexiko

 

 

Mexiko, 25. marca (RV) - Po skončení sobotnej návštevy mexického prezidenta sa Svätý Otec v sprievode leónskeho arcibiskupa Martína Rábaga stretol s deťmi, ktoré zaplnili Námestie pokoja, pred palácom La Casa del Conde Rul. Prinášame príhovor Benedikta XVI. v plnom znení.

 

Drahé deti,

 

som rád, že sa môžem s vami stretnúť a vidieť vaše radostné tváre, ktoré zapĺňajú toto pekné námestie.

 Vy zaujímate veľmi dôležité miesto v pápežovom srdci. A v tejto chvíli by som chcel, aby to vedeli všetky deti Mexika, zvlášť tie, ktoré znášajú ťarchu utrpenia, opustenosti, násilia alebo hladu, ktorý ste v týchto mesiacoch kvôli suchu silne pocítili v niektorých regiónoch. Vďaka za toto stretnutie viery, za sviatočnú atmosféru a radosť, ktorú ste vyjadrili piesňami. Dnes sme plní radosti a to je dôležité. Boh chce, aby sme vždy boli šťastní. On nás pozná a miluje nás. Ak dovolíme, aby lásky Kristova zmenila naše srdce, potom budeme môcť zmeniť svet. Toto je tajomstvo autentickej radosti.

 

Toto miesto, na ktorom sa nachádzame, má meno vyjadrujúce túžbu prítomnú v srdciach všetkých národov: „pokoj”. Dar, ktorý pochádza z hora. «Pokoj vám» (Jn 20,21). To sú slová vzkrieseného Pána. Počúvame ich pri každej omši a dnes znovu zaznievajú tu, s nádejou, že každý sa premení na rozsievača a ohlasovateľa tohto pokoja, za ktorý Kristus dal svoj život.

Ježišov učeník neodpovedá na zlo zlom, veď je vždy nástrojom dobra, hlásateľom odpustenia, nositeľom radosti, služobníkom jednoty. Ježiš chce v každom z vašich životov písať príbeh priateľstva. Kiežby ste ho mali teda za svojho najlepšieho priateľa. On nikdy neprestane hovoriť vám, ako vás všetkých a vždy miluje, a robiť vám dobre. Počúvajte ho a budete mať s ním pevný vzťah, ktorý vám bude pomáhať aj v najťažších situáciách.

 

Prišiel som, aby ste pocítili moju lásku. Každý z vás je darom Boha pre Mexiko a pre svet. Vaša rodina, cirkev, škola a tí, čo majú zodpovednosť v spoločnosti, musia spoločne pracovať na tom, aby ste vy mohli ako dedičstvo dostať lepší svet, bez nenávisti a rozdelenia.

 

Preto by som chcel pozdvihnúť môj hlas a vyzvať všetkých, aby chránili deti a starali sa o ne, aby nikdy nevyhasol ich úsmev, aby mohli žiť v pokoji a hľadieť do budúcnosti s nádejou.

 

Vy, moji malí priatelia, nie ste sami. Vsaďte na pomoc Krista a vašej cirkvi, aby ste mohli viesť život kresťanským spôsobom. Zúčastňujte sa na nedeľnej svätej omši, na katechézach, zapojte sa do nejakej skupinky apoštolátu a hľadajte miesta modlitby, bratstva a dobročinnej lásky. Tak žili blahoslavení Cristobal, Anton a Ján, malí hrdinovia z Tlaxcala, ktorí poznajúc Krista, v časoch prvej evanjelizácie Mexika, objavili, že neexistuje väčší poklad ako je on. Boli malí ako vy a od nich sa môžeme učiť, že neexistuje nejaký určitý vek pre lásku a službu.

 

Chcel by som stráviť s vami viac času, ale musím už ísť. Aj naďalej budeme spojení v modlitbe. Pozývam vás teda, modliť sa stále, dokonca aj doma, aby ste zakúsili radosť z rozhovoru s Bohom v rodine. Modlite sa za všetkých, aj za mňa. Aj ja sa budem modliť za vás, aby Mexiko bolo domovom, kde všetky jeho deti žijú v radosti a zhode. Zo srdca vás žehnám a povzbudzujem vás, aby ste zaniesli lásku a požehnanie pápeža vašim rodičom a súrodencom, rovnako ako všetkým vašim drahým. Kiež vás Panna Mária sprevádza. Mnohokrát ďakujem, moji malí priatelia!

 

Preložila: sr. Jaroslava Kochjarová CJ

 

Benedikt XVI.: Prichádzam ako pútnik viery a lásky

 

Mexiko, 24. marca (RV) - Po 14-hodinovom lete privítali na medzinárodnom letisku v mexickom meste León Benedikta XVI. Ponúkam Vám v plnom znení príhovor Svätého Otca na letisku:

 

„Excelencia pán Prezident,

Otcovia kardináli, ctihodní bratia v biskupskej a kňazskej službe,

vážené autority,

milovaní obyvatelia Guanajuata a celého Mexika, som nesmierne rád, že tu môžem byť. Vzdávam vďaky Bohu, že mi doprial realizovať túto túžbu, ktorá bola v mojom srdci už dlhý čas, povzbudiť vo viere Boží ľud tohto veľkého národa, a to na jeho vlastnej pôde. Vzťah mexického obyvateľstva voči Petrovmu nástupcovi je povestný, a ten naňho často pamätá vo svojich modlitbách. Hovorím to na tomto mieste, považovanom za geografický stred krajiny, ktoré túžil navštíviť od svojej prvej cesty, môj ctihodný predchodca, blahoslavený Ján Pavol II. Keďže to nemohol uskutočniť, požehnal ho a zaslal povzbudzujúce posolstvo, keď prelietal nad ním. Teším sa z toho, že dnes môžem dať zaznieť jeho slovám tu na tomto mieste a medzi vami: Som vďačný – písal vo svojom posolstve – veriacim Bajía a Guanajuata za ich lásku k pápežovi a vernosť Pánovi. Nech ich vždy Boh sprevádza (Telegram, 30. január 1979).

 

S touto vnútornou myšlienkou vám ďakujem pán prezident za vrelé prijatie a s úctou pozdravujem vašu manželku a iné autority, ktoré ma poctili svojou prítomnosťou. Osobitný pozdrav venujem Mons. Josému Guadalupe Martínovi Bábagovi, leónskemu arcibiskupovi ako aj Mons. Carlosovi Aguiar Retesovi, tlalnepantlaskému arcibiskupovi a predsedovi Konferencie biskupov Mexika a zároveň Rady biskupských konferencií Latinskej Ameriky. Touto krátkou návštevou túžim podať ruku všetkým Mexičanom a priblížiť sa ku všetkým národom a obyvateľom Latinskej Ameriky, ktorí sú zastúpení mnohými biskupmi práve na tom mieste, kde mohutná socha Krista Kráľa „Cerro del Bubilete“ predstavuje hlboko zakorenenú vieru medzi Mexičanmi, ktorí neprestajne zvolávajú jeho požehnanie na všetky svoje ťažkosti.

 

V Mexiku a vo väčšine latinskoamerických štátov si pripomínajú 200. výročie nezávislosti práve v týchto rokoch. Už sa uskutočnilo mnoho náboženských slávností, ktorými sa vzdávali vďaky Bohu za túto dôležitú a veľmi významnú skutočnosť. V nich, rovnako ako tomu bolo počas svätej omše v Bazilike sv. Petra v Ríme, na sviatok Guadalupskej Panny Márie, sa vrúcne poukazovalo na Najsvätejšiu Pannu Máriu, ktorá ukázala sladkosť s akou Pán miluje všetkých a dáva sa všetkým bez rozdielu. Naša Nebeská matka pokračovala v bdení nad vierou svojich synov aj formovaním týchto národov a pokračuje aj dnes napriek novým výzvam, ktorým musia čeliť.

 

Prichádzam ako pútnik viery, nádeje a lásky. Túžim povzbudiť vo viere veriacich v Krista, upevniť ich v nej a povzbudiť ich k obnove počúvania Božieho slova, k sviatostiam a zosúladeniu života. Takto ho budú môcť zdieľať so všetkými, ako misionári medzi vlastnými bratmi. Budú kvasom spoločnosti prispievajúc pokojným spolunažívaním, založenom na dôstojnosti každej ľudskej osoby, stvorenej Bohom, ktorú žiadna moc nemá právo utláčať, alebo ňou opovrhovať. Táto dôstojnosť sa prejavuje jedinečným spôsobom v základnom práve náboženskej slobody v jej najhlbšom význame a v jej celistvosti.

 

Ako pútnik nádeje vám hovorím spolu so sv. Pavlom: «aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej» (1 Sol 4,13). Viera v Boha ponúka istotu stretnutia sa s ním, prijatia jeho milostí a na tomto sa zakladá nádej toho, kto verí. Vediac to, veriaci sa usiluje premeniť aj súčasné štruktúry a smutné udalosti, ktoré sa zdajú byť nezmeniteľné a neprekonateľné, pomáhajúc tak tomu, kto vo svojom živote nevidí ani zmysel ani budúcnosť. Áno, nádej mení konkrétne bytie každého muža a ženy, a to reálnym spôsobom (porov. Spe salvi, 2). Nádej ukazuje na «nové nebo a novú zem» (Zjv 21,11), a už teraz robí hmatateľnými niektoré z ich zábleskov. Okrem toho, keď sa zakorení v niektorom národe, keď sa zdieľa, šíri sa ako svetlo, ktoré rozháňa tmu. Táto krajina, tento kontinent sú povolané, aby žili nádej v Boha s vnútorným presvedčením, premeniac ho na postoj srdca a na konkrétnu snahu kráčať zjednotení k lepšiemu svetu. Ako som už povedal v Ríme «pokračujte bez toho, aby ste sa nechali znechutiť, v rozvoji spoločnosti založenej na budovaní dobra, na víťazstve lásky a rozmachu spravodlivosti» (Homília na sviatok Panny Márie Guadalupskej, Rím, 12. december, 2011).

 

Spoločne s vierou a nádejou veriaci v Krista spolu s celou Cirkvou, žijú a praktizujú milosrdnú lásku, ako základný prvok ich poslania. Milosrdná láska vo svojom pôvodnom význame «je jednoducho odpoveď na to, čo je v danej situácii bezprostredná potreba» (Deus caritas est, 31a), ako pomôcť tým, ktorí trpia hladom, sú bez strechy nad hlavou, chorí, alebo im chýba niečo, čo potrebujú k ich samotnej existencii. Nikto nebude vylúčený kvôli svojmu pôvodu, alebo presvedčeniu z tohto základného poslania Cirkvi, ktorá nevstupuje do akéhosi konkurenčného zápasu s inými súkromnými, alebo verejnými organizáciami. Práve naopak. Dobrovoľne spolupracuje s tými, ktorí sledujú rovnaké ciele. A nárokuje si jedinú vec, konať dobro. A to nezištným a rešpektujúcim spôsobom tým, ktorí to potrebujú, tým, ktorým veľakrát chýba viac dôkaz o skutočnej láske, ako všetko ostatné.

 

Pán prezident a všetci priatelia: v týchto dňoch budem osobitným spôsobom prosiť Boha a Guadalupskú Pannu Máriu, aby tento národ bol vďačný za prijatú vieru a svoje najlepšie tradície; Osobitne sa budem modliť za tých, ktorí to najviac potrebujú – za trpiacich kvôli starým aj novým zápasom, závisti a rozličným formám násilia. Už viem, že som v zemi, ktorá je hrdá na svoju pohostinnosť a túži, aby sa nikto necítil cudzincom v tejto zemi. Viem to a vedel som to. Ale dnes to vidím a pociťujem hlboko vo svojom srdci. Z hĺbky duše verím, že to pocítia aj mnohí Mexičania, ktorí žijú mimo svojej rodnej vlasti, ale ktorí nikdy nezabudli a neprestali dúfať, že ju uvidia rásť v harmónii a v autentickom integrálnom rozvoji. Ďakujem.“

 

Preložil: Jozef Šofranko SJ